Povoliť uzdu vlastnej temnoty

Hrať Draculu je ako povoliť uzdu vlastnej temnoty a dobrovoľne obcovať so samotným zlom, bez toho aby vás čakal trest alebo odsúdenie. Vyvrcholením je samotné pochopenie našej zraniteľnosti a obmedzení, ktoré za život podstupujeme. Ľudí vždy lákala nesmrteľnosť, predstava nekonečnej mladosti aj za cenu života iných. Som si istý, že keby táto možnosť existovala siahli by po nej mnohí. Čo ma však fascinuje najviac, je absolútna dokonalosť zobrazenia animálnosti, divokosti, krvilačnosti, intelektu a nenávisti k ľuďom, ktorá je zároveň ponížená tým, že je uzatvorená v ľudskom tele. Dracula je odrazom všetkého po čom ľudia túžia a opovrhujú súčasne. Identifikovať sa s niečím, pre mňa dokonalým, je ako pocítiť dotyk božskej ruky v rozkroku. Vzrušenie, že sa mu môžete priblížiť a rozhodovať o živote a smrti iných o ich utrpení, je desivo krásne a znepokojujúce zároveň. Kde smrť nemá miesto, tam záblesk krásy umiera každú noc. Byť mŕtvy je ako nosiť pečať života na večnosť.

Boris Németh