a ako analytici ministra financií spísali štúdiu, ktorá na dátach ukazuje, že minimálna mzda spôsobuje sociálnu tragédiu v chudobných okresoch, ale nikto sa o tej štúdii nedozvedel. Zdá sa, že ani samotný minister financií.

Začnime zástupcami zamestnávateľov, ktorí súhlasili s výrazným nárastom minimálnej mzdy na 700 eur. Bolo to prvýkrát v histórii a môžem len špekulovať o dôvodoch. Ak by som mal byť cynický, tak pripomeniem, že zamestnávateľské združenia spravidla zastupujú skôr väčšie firmy, ktoré fungujú mimo chudobných okresov a vyplácajú vysoko nadpriemerné mzdy. Po minulé roky ich postoj k minimálnej mzde spájal s menšími zamestnávateľmi fakt, že rôzne príplatky za prácu cez sviatky a v noci boli na ňu naviazané. To sa však minulý rok zmenilo a o výške príplatkov už vláda, ktorá dosiaľ nenaznačovala ich zvyšovanie, rozhoduje samostatne.

Ale predpokladajme, že to nie je skutočný dôvod zmeny postoja zamestnávateľov a v skutočnosti išlo o to, že prebieha vysoká inflácia a minimálna mzda by sa mala upraviť o nárast cien. To by bola pravda, keby sme nezažili vysoké nárasty minimálnej mzdy aj v časoch deflácie. A predovšetkým, keby sme nezažili roky 2015 až 2020, keď vzrástla minimálna mzda dvakrát rýchlejšie ako priemerná a štyrikrát rýchlejšie ako produktivita práce. Toto bolo zároveň obdobie, keď sme sa dostali na špicu krajín EÚ vo výške minimálnej mzdy vzhľadom na mzdovú úroveň v krajine.