Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Rakúsko pre koronu znižuje dane. Prečo by rovnaký postup pomohol Slovensku

.filip Vačko .ekonomika

Rakúsky parlament v utorok schválil zákon, podľa ktorého sa zníži sadzba DPH pre niektoré odvetvia. Ide o jedno zo stimulačných opatrení rakúskeho parlamentu, ktorým chce zmierniť následky dopadov pandémie COVID-19 na ekonomiku. Mohlo by byť Rakúsko inšpiráciou aj pre Slovensko?

Rakúsko pre koronu znižuje dane. Prečo by rovnaký postup pomohol Slovensku SITA/Úrad vlády SR Vláda Igora Matoviča spolu s predstaviteľmi najväčších bánk predstavuje zrušenie bankového odvodu - ilustračné foto.

v súčasnosti je v Rakúsku DPH v reštauráciách 20 percent pri nápojoch a desať percent pri jedle. DPH pri kultúrnych aktivitách má sadzbu trinásť percent. Po novom sa sadzba na všetky tieto služby zníži dočasne na päť percent. Okrem reštaurácií budú z nižšej sadzby čerpať výhody hotely, kultúrne podujatia, ale napríklad aj prírodné parky. Daňové zmeny v Rakúsku ešte bude musieť formálne schváliť Európska komisia. Pre porovnanie, na Slovensku sú všetky tieto služby zdaňované štandardnou sadzbou DPH 20 percent. Drobnou výnimkou sú ubytovacie služby, vrátane hotelov, ktoré sú zdanené sadzbou vo výške desať percent. 

odlišný prístup k obnove ekonomiky

Prístup Rakúska v oblasti DPH tak je v rozpore s návrhmi mnohých iných politikov, na úrovni krajín, ako aj na úrovni Európskej únie. Mnohí totiž navrhujú rôzne finančné stimuly, prípadne napríklad väčšiu ochranu zamestnancov, čo bude potrebné financovať prostredníctvom vyšších daní alebo nových dlhov.

Na Slovensku sa napríklad v posledných mesiacoch hovorí o systémovom zavedení tzv. režimu kurzarbeit. Táto politika, známa z Nemecka, by zamestnávateľovi financovala časť nákladov na zamestnancov v prípade, ak by hrozilo ich prepustenie. V krátkodobom hľadisku tieto pracovné miesta vďaka kurzarbeitu môžu zostať zachované. Financovanie tejto politiky si však vyžiada zvýšenie odvodov, čo zamestnávaniu naopak uškodí. O trvalom zavedení kurzarbeitu a podobných politík tiež nahlas uvažujú aj politici v rôznych iných krajinách, pomerne prekvapivo aj v USA.

Jeden z najväčších balíčkov na pomoc ekonomike počas krízy vzniká na úrovni Európskej únie. Navrhovaný balík na podporu ekonomiky má výšku 750 miliárd eur – čiže zhruba 1700 eur na každého obyvateľa EÚ. Tento balík sa má financovať najmä dvoma spôsobmi – vydaním nových dlhov a zavedením nových daní. Ide napríklad o digitálnu daň, ktorú by platili spoločnosti ako Google a Amazon, alebo o zavedenie uhlíkového cla na produkty tretích krajín.

klam rozbitého okna

Ako nám ukazujú ekonomické teórie, ale aj história, stimulovanie ekonomiky prostredníctvom štátnych výdavkov nemusí fungovať tak, ako si ich tvorcovia predstavujú. Keď štát alebo Európska únia financuje vytvorenie nových alebo rozšírenie existujúcich projektov, je pravdou, že to veľakrát pomôže zamestnanosti a ekonomickému rastu. 

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite