Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Dnes sa podľa rozpočtovej rady máme dvakrát lepšie než pred revolúciou

.sita .ekonomika

Jednou z najbolestivejších častí prechodu na nový ekonomický systém je vznik nezamestnanosti.

Dnes sa podľa rozpočtovej rady máme dvakrát lepšie než pred revolúciou SITA/Jana Birošová

november 1989 priniesol celospoločenské zmeny. Ako uviedol člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) Martin Šuster, z pôvodných novembrových ideálov sa splnilo veľa. Máme slobodu a aj demokraciu, avšak Rakúsko sme ešte stále ekonomicky nedobehli. „Keby na nás boli čakali na mieste, boli by sme ich dobehli asi v roku 2019, čiže po 30 rokoch,“ skonštatoval Šuster. Voči našim západným susedom sme za posledných 34 rokov podľa neho stiahli necelú polovicu rozdielu a posledných 14 rokov už dobiehame výrazne pomalšie, ak vôbec.

Slovenská ekonomika po páde socializmu utrpela transformačnú recesiu. Na úroveň roku 1989 sme sa vrátili podľa Šustera niekedy okolo roku 2001. Dnes sa už máme viac než dvakrát lepšie než pred revolúciou. Merané cez reálny hrubý domáci produkt (HDP) na osobu je to podľa rozpočtovej rady zlepšenie o 111 %, cez spotrebu domácností o 104 %. Benefity nového režimu však neboli rozdelené rovnomerne.

„Najviac získali tí, ktorí vedeli využiť príležitosti slobodnej spoločnosti - podnikatelia, živnostníci, ale aj špičkoví umelci či športovci,“ uviedol Šuster. Ak bol niekto zamestnancom a zarábal presne priemernú mzdu, nemal však iné príjmy z podnikania či majetku, jeho reálna mzda prekročila predrevolučnú úroveň až v roku 2006 a dnes nie je na dvojnásobku, ale „iba“ 40 % nad úrovňou roku 1989. Ešte pomalšie stúpala životná úroveň dôchodcom, ktorí si museli počkať do roku 2009 a dnes sú 27 % nad rokom 1989.

Jednou z najbolestivejších častí prechodu na nový ekonomický systém je podľa RRZ vznik nezamestnanosti. Okrem čisto príjmových dopadov straty zamestnania na hospodárenie rodín má nezamestnanosť, najmä dlhodobejšia, mimoriadne negatívny vplyv na psychiku a celkovo spokojnosť so životom. „Ľudia, ktorých zasiahla dlhodobá alebo opakovaná nezamestnanosť, sú hlavnými porazenými transformácie,“ myslí si Šuster.

Začiatkom tohto storočia trpelo Slovensko mimoriadne vysokou nezamestnanosťou, prácu si nevedelo nájsť viac ako pol milióna ľudí. Dnes je problém nezamestnanosti menej než tretinový a od roku 2016 zamestnáva slovenská ekonomika viac ľudí než za socializmu. Pritom ľudí v produktívnom veku máme rovnako, teda 3,6 milióna.

Ak si predplatíte digitálne predplatné alebo tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme.

Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov SITA je bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA porušením autorského zákona.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite