Dve otázky

.časopis .veda 03.02.2013

.otázka z minulého týždňa Ako by ste preložili do slovenčiny nasledovnú vetu: „Tahle věta strávila poslední dva roky v němčině a jenom nedávno byla přeložena zpět do češtiny“?

Viedenská škola

.časopis .veda 03.02.2013

Môžu byť peniaze choré? Bohužiaľ, môžu. Môžu od chorých peňazí ochorieť ľudia? Bohužiaľ, môžu. Môže mať táto choroba charakter epidémie? Bohužiaľ, môže. Môže takáto epidémia vypuknúť v dohľadnom čase? Bohužiaľ, môže. Tak prečo nás nikto nevaroval? Ale varoval.

Dve otázky

.časopis .veda 28.01.2013

.otázka z minulého týždňa Koľko manželiek mal Erwin Schrödinger v čase, keď získal Nobelovu cenu za fyziku?

Viedenský krúžok

.časopis .veda 28.01.2013

Ako my vlastne rozumieme svetu? Čo o tomto svete vieme? Čo konkrétne rozumieme pod pojmom „rozumieť“? Ako môžeme vedieť, že niečo naozaj vieme? Ktoré naše výpovede o svete sú naozaj výpoveďami o svete a ktoré sú len múdro sa tváriacim bezobsažným blábolom?

Dve otázky

.časopis .veda 20.01.2013

.otázka z minulého týždňa Keď vhodíme šumivý celaskon do pohára s vodou, najprv klesne na dno a po istej chvíli vypláva na hladinu, kde sa postupne rozpustí. Prečo najprv klesne a potom vypláva?

Viedenské atómy

.časopis .veda 20.01.2013

Celá moderná fyzika stojí na troch základných pilieroch, ktorými sú teória relativity, kvantová mechanika a štatistická fyzika. Dva z týchto troch pilierov pochádzajú z Viedne.

Dve otázky

.časopis .veda 14.01.2013

V tomto čísle sa po roku vraciame k rubrike .dve otázky, ktorá bude odteraz pravidelne dopĺňať články v rubrike .veda.

Vedecká metropola

.časopis .veda 14.01.2013

Pred sto rokmi bolo naše hlavné mesto jedným z najvýznamnejších centier svetovej vedy. Niekoľko vedných odborov tu prežívalo svoje vrcholy, zopár ďalších sa práve rodilo a niekoľko iných sa len chystalo zrodiť z mimoriadne žičlivého podhubia. Prečo na to nedokážeme byť hrdí?

Fascinujúce receptory

.peter Szolcsányi .časopis .veda 16.12.2012

Ako nás lieky liečia, prečo nám ruže voňajú, prečo vidíme hviezdy na oblohe? Odpovede na tieto otázky úzko súvisia s niečím, čo sa skrýva za zvláštnou skratkou GPCR. Tie štyri písmená sú esenciou tohtoročnej Nobelovej ceny za chémiu, ktorá bola udelená za štúdium receptorov, spojených s G-proteínom.

Dva fantastické experimenty

.ľubomír Tomáška .časopis .veda 16.12.2012

„Akékoľvek investície do štúdia biológie sú v prípade Gurdona totálnou stratou času pre neho i pre jeho pedagógov," napísal v roku 1948 do odporúčania pätnásťročnému študentovi jeho učiteľ. O 64 rokov neskôr si John Gurdon a Shinya Yamanaka prebrali Nobelovu cenu za fyziológiu a medicínu.