Nemám ich rád. Pendolína. Ráno sa náš pantograf, dnes sa tomu hovorí prímestský vlak, postaví na vedľajšiu koľaj a tam čakáme, až sa ten krásavec prirúti. Teda prirúti...

Také teplé leto by nepredpovedal ani Al Gore – v Severnom ľadovom oceáne to v posledných týždňoch priam vrie. Rusi, Kanaďania, Dáni i Američania sa totiž vydali skúmať, komu patrí morské dno.

„Vyzerá to, ako keby celé Dánsko bolo postavené z lega,“ zamudroval si desaťročný Jakub, keď sme prechádzali ďalšou milou dánskou dedinkou, kde je všetko ako má byť. Kostol, hospodárstvo, domy z červených tehál, na lúkach kone a bielo-červené kravy s obrovskými vemenami.

Na gruzínske územie dopadla ruská raketa. Nevybuchla síce, ale jej ozvenu bolo aj tak počuť doďaleka. Gruzínsko má, zdá sa, už dosť manierov svojho ruského suseda. A platí to aj opačne. Chystá sa Kremeľ zraziť odbojnú republiku, kedysi časť svojho impéria, na kolená?

Gruzínsko sa usiluje oživiť svoje historické postavenie krajiny obchodného tranzitu. Svoju strategickú polohu chce využívať aj na transport surovín ako je ropa a zemný plyn medzi Európou a Áziou.

Priznám sa bez mučenia. Som europeista. „Byrokratov“ v Bruseli pokladám za lepších od našich politikov práve preto, že sú to úradníci, a nie politické figúrky. S českým prezidentom Václavom Klausom preto vediem pre EÚ názorovú vojnu.

Ani tri mesiace v

Barack Obama nie je politická naivka. Nebojí sa použiť zbrane. Prečo to odrazu musí zdôrazňovať?

Očakával som niečo zvláštne, ale nijaký zvláštny pocit sa nedostavil. A to som sa pritom počas dvoch dní premiestnil z najchudobnejšej krajiny Európy do jednej z najbohatších, nielen v Európe, ale na svete vôbec – z Moldavska do Dánska.

Na otázku, či veril, že sa dožije konca studenej vojny, Roger Scruton odpovedá, že vôbec nie. Tak ako on uvažovali v