Po rôznych ťaživých témach by to už azda chcelo aj niečo humorné na odľahčenie, nech nie som v tých stĺpčekoch taký morózny a suchopárny tragéd. Napríklad o mozgovom zvrásnení orechových plodov. Lenže žijeme osmičkový rok a od jeho začiatku sa u nás dejú nevídané, neslýchané veci.
V jednej piesni Miro Žbirka spieva: „Taxikár mi povedal: Mladosť je pekná, ale strašne hlúpa. Nevidí si na nos, po šťastí si stúpa.“ Lenže keď taxikár viezol naposledy mňa, naozaj mi chcel veľmi niečo povedať. Ako to už býva, prepojil piate cez deviate.
Filip, teraz sa v tvojom živote deje niečo zásadné a vôbec nejde len o magické číslo 40 ani o číslo 5 v súvislosti s tvojím životom a kňazstvom. Vybral si sa túlať ulicami Assisi a maturantov si zanechal na ubytovni, lebo potrebuješ ticho.
„Byl pozdní večer – první máj – večerní máj – byl lásky čas.“ Ktovie, čo všetko mal na mysli Karel Hynek Mácha, keď koncipoval svoju lyricko-epickú báseň Máj. Pozorné srdce pri čítaní vytuší, že v nej pôjde o viac než len o umelecký opis jarnej prírody.
V čase veľkonočných sviatkov sa vždy odohrá zopár udalostí, ktoré mi zvláštne zadefinujú tento čas. Zvonka sa javia triviálne, no vnútri nesú dosť matérie na premýšľanie.
Všímajte si, do akého týždňa vstupujeme. Po dozvuku naradostených fašiangov vstúpime Popolcovou stredou do obdobia prísneho pôstu. A aby to nestačilo, toto nárazníkové pásmo dvoch protipólov sa udeje 14. februára, na sviatok svätého Valentína.
Ako len napísať silný vianočný text? Keď už nie prelomový, tak aspoň zásadný. Ako ho uchopiť, aby v ňom nebolo klišé? Aby sa prihováral k srdcu čitateľa a dotkol sa ho, ako sa len dráma zvykne dotknúť srdca človeka, čo dovtedy sedel nezúčastnene v hľadisku.
Vždy, keď cez obrazovku hľadím na prázdny wordovský dokument a mám niečo napísať, obťažuje ma množstvo nevyčerpateľných tém, ktoré by bolo dobré rozobrať. Napríklad aj teraz.
Tak znie téma, ktorou moji spolubratia otvorili pôstne kázne v Bratislave. Hľadá sa človek, ktorý vie prijať svoje limity, ovládne svoj hnev, vie, že potrebuje odpustenie. Jednoducho, hľadá sa človek!
Kde sa pozriem, tam vidím depresiu ako hrom. Tak v Amerike, ako aj v Európe, tak v politike, ako aj v cirkvi, tak štátnu, ako aj súkromnú. Depka, depka, depka – povedané tínedžersky.
