Peter Breiner ma nedávno upozornil na maľbu Jona McNaughtona s názvom MAGA Symphony. Na obraze uprostred amerických vlajok diriguje prezident Donald Trump imaginárny orchester potentátov.

V kinách je film o prezidentovi. Je to vzdelaný a kultivovaný muž, ktorý koná vždy striktne podľa ústavy a v záujme občanov. Predseda sa nemusí báť, je to fikcia, navyše z Talianska. A nám musí zatiaľ stačiť talianske priezvisko.

Vladimír Ossif sa narodil v roku 1954 v Prešove. Svoju umeleckú dráhu začal v Paríži, kolíske avantgárd, v meste, o ktorom sníval, kde chcel žiť. Emigroval tam v roku 1982 po absolvovaní Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave (1974 – 1980).

Pred odchodom som sa ubezpečila, že mám v taške papierové vreckovky. Keby náhodou. Nakoniec som si slzy utierala do rukávov, nechcela som vyrušovať šušťaním. Nikto sa ani nepohol. Bolo počuť len tiché opakujúce sa zvukovanie mladého muža s autizmom, ktorý sedel so svojím opatrovateľom v hľadisku.

Historik Daniel Rapant sa narodil 17. apríla 1897 v Holíči. Na gymnázium chodil v Skalici, o čosi neskôr ako otec Ján Ďurovič a skôr ako jeho syn Ľubomír. Skalica bola centrom mestského západoslovenského kultúrneho prostredia a práve jazyk mesta, Skalice a Liptovského Mikuláša, spájal západoslovenský a stredoslovenský variant slovenského jazyka.

Miles Davis nebyl jen výjimečný trumpetista. Patřil k hrstce hudebníků, kteří jazz systematicky posouvali – dekádu za dekádou. Od bebopu čtyřicátých let přes chladnou eleganci padesátých, modální revoluci konce dekády až k elektrickému chaosu sedmdesátých let. Jazz u něj nikdy nebyl hotový tvar, ale otevřený proces: Styl jako osud, změna jako metoda.

Štúr by mohol ešte pár dní rezonovať, aj keď sa obávam, že akejsi širšej spoločenskej diskusie sa opäť nedočkáme. Predsa len ide o film, teda o kultúrnu a azda i umeleckú udalosť, a vieme, ako sme na tom v tejto oblasti.

Matúš Oľha, šéf Rady Fondu na podporu umenia, sa údajne vyjadril, že Júlia Rázusová si žiadnu podporu nezaslúži. Faktom je, že Rázusová je dnes pravdepodobne najúspešnejšia slovenská divadelná režisérka – tvorí na významných scénach nielen na Slovensku, získava ocenenia a zároveň si udržiava jasný, nezameniteľný rukopis.

Umenie dokáže bytostne rozochvieť, rozvíriť myšlienky a rozvibrovať hlasivky. Ozvať sa, keď slobode držia ústa dlane režimov. Toto je umenie, ktoré je dnes potrebné ako soľ. Pridá tú správnu chuť a zároveň zabolí v mieste rany spoločnosti, ktorá sa ešte nezahojila.

Avatar. Poviete si: len filmy. Lenže ich doterajšie tržby by hravo zalepili dieru v štátnom rozpočte. Predseda by mal usmerniť Laca: Zahoď štetec a chyť sa kamery, nech si aspoň raz užitočný. Aj Avatarovi by nejaká zmena prospela.