Je to tretie najčastejšie dochucovadlo v našich končinách. Soľ a čierne korenie na našom stole zaviedol francúzsky kráľ Slnko, no to tretie sme si zaviedli my, obyvatelia rakúsko-uhorskej monarchie. Je znakom a dominantnou chuťou našej kuchyne: mletá paprika.

Dnes je už samozrejmosťou v každej poriadnej kaviarni a pomaly, ale isto sa presadzuje aj v domácnostiach. V jeho domovine sa z neho stal rituál, ktorým sa pestuje verejná debata: štartuje sa ním deň a neskôr sa pri ňom bilancuje. Espresso.

Patrí medzi najstaršie miešané nápoje. Nepodáva sa však na opulentných večierkoch a plesoch, ale najčastejšie v čase, kde by sme ho čakali najmenej – doobeda. A nie je to len tým, ako vyzerá. Kráľovná dnes veľmi populárnych brunchov – Bloody Mary.

Na prvý pohľad pripomínajú zvláštne nafúknuté pingpongové loptičky. V skutočnosti sú to však syrové pagáče, len sa správajú nanajvýš podozrivo. Sú nezvyčajne úhľadné, mäkké, akoby gumené. A vôbec sa nedrobia. No najmä miznú zo stola závratnou rýchlosťou. Brazílske pão de queijo.

Iste sa to stalo už mnohým. Človek si kúpi víno, možno aj drahé. Teší sa, sľubuje si od neho pekný zážitok, možno celý večer. Zoberie otvárač, urobí to krásne lup. Víno sa naleje, ochutná sa a... chutí po korku.

Začal sa ten najokázalejší čas v roku, keď sa ľudia súkajú do zložitých a veľkolepo pôsobiacich šiat a vydajú sa na spoločné miesto, kde si spolu vypijú a zatancujú. Popritom sa idú najesť k stolom, ktoré poznáme pod názvom švédske.

Nesmie chýbať na žiadnom talianskom sviatočnom stole – či už ide o Vianoce, alebo Nový rok. Snehom zasypaný vysoký klobúk, ktorý sa čnie do výšky ako alpský končiar. V ústach sa potom rozplýva ako obláčik. Osemhranný taliansky zázrak – pandoro.

Malá pahorkatina, kus nádhernej zeme, ktorá dýcha tými najkrajšími tajomstvami. Stojí na stole, oddane rozhodnutá prijať svoj osud a skončiť v ústach dychtivých stravníkov. Nôž sa zaborí a krája hrubé krajce, ktoré poputujú na tanier. Volajú ju terina.

Je skoré ráno, za oknami ešte tma. Zrazu vás však budia zvláštne zvuky. Najprv zaškrípanie postelí, potom vzrušený šepot a neskôr zbesilý dupot detských bosých nôh. Výkriky radosti a nadšenia zo zázraku. Hrabú sa v topánkach. A tam – čokoládový Mikuláš.

Každý v Bratislave ich pozná, nejeden z nás si ich nesie zo svojich sobotných nákupov na jednom z trhov. V kaviarňach bývajú vyložené na významnom mieste. Pred dvadsiatimi rokmi ste ich však zohnali iba zázrakom. Gastronomický symbol Bratislavy – bratislavské rožky.