Každý v Bratislave ich pozná, nejeden z nás si ich nesie zo svojich sobotných nákupov na jednom z trhov. V kaviarňach bývajú vyložené na významnom mieste. Pred dvadsiatimi rokmi ste ich však zohnali iba zázrakom. Gastronomický symbol Bratislavy – bratislavské rožky.

Dnes na nás požmurkáva skoro z každého výstavného pultu v každej lepšej pekárni či pečivárni. Máva na nás zo šišiek, croissantov, dekadentne sa rozťahuje na rôznych tortách a číha ukrytý v rôznych bonbónoch či pečivách s náplňou. Pistáciový krém.

Mnohí si myslia, že francúzska kuchyňa, to sú samé zložité a viacvrstvové recepty, do ktorých sa neoplatí ani púšťať. Plno prísad, nekonečný rad korenín, v kuchyni neporiadok a pri stole už len beznádej a vyčerpanie. To ale nepoznajú far breton.

Už sa to nesie: krásny tenký plátok kuracieho mäsa, ktoré vyzerá pripravené na prírodno. Až kým sa do neho našinec nezahryzne. Na jazyku sa zrazu spojí delikátne krehké mäso s citrónovou vôňou a trpko pikantným chvostíkom kapár. Piccata.

Gaštanové pyré – kto by ho nepoznal a neochutnal? Samozrejme, nie každému pripadá lahodné a okúzľujúce, mnohí nad ním ohŕňajú nosom. Pripadá im fádne a málo rafinované. Je však základom jedného z najstarších dezertov vysokej cukrárčiny, legendárneho zákusku Mont Blanc.

V úhľadnej lakírovanej miske červenej farby pláva čosi zvláštne. Podobá sa to na neforemného vodného živočícha – plachú zablúdenú medúzu. Po ochutnaní zistíme, že je to tofu, len s orieškovou príchuťou. Najchutnejší starodávny zvitok, aký sa dá zjesť. Volajú ho juba.

Kto miluje fastfood a sleduje trendy, nemôže ho minúť. Nastupuje najliberálnejší trend rýchleho občerstvenia. Zabudnime na burgery, hranolčeky, hotdogy či párance. Prichádza lacné, univerzálne a zároveň dostatočne variabilné jedlo pre všetky stravovacie obmedzenia. Všade ho volajú kottu roti.

Človeku na stole pristane tanier. Pozerá naň a nevie spustiť oči nie z hlavného jedla, ale z prílohy. Vedľa mäsa sa totiž povaľujú malé svietiace lampióniky. Oranžové balóny v tvare obrovských mandlí. Dobre vidí? Sú to zemiaky? Pommes soufflée.

Ochladzuje sa. Nejeden z nás by to rád otočil a zaradil ešte jeden mesiac tepla, slnka, mora a piesku. No nedá sa. Na predlženie leta treba potom siahnuť po iných metódach. Napríklad oklamať telo chuťovou spomienkou. Piña colada.

Ďalší skvost francúzskeho cukrárstva – vyskočil by pri tom názve každý druhý Francúz a divo by sa bil pri tých slovách do hrude. Neapolčan by pritom rovno prevrhol stôl, pretože ho považuje za svoj rodný koláč. Obaja sa mýlia. Rum baba.