.prečo si vás Václav Havel vybral za kancelára?
Spolupracovali sme spolu ešte pred Novembrom 1989 a často sme spolu o rôznych témach diskutovali. Bolo teda len prirodzené, že od prvých dní po revolúcii som sa pohyboval v jeho blízkosti a keď bol zvolený za prezidenta, tak ma oslovil s ponukou stať sa jeho kancelárom. Na to, prečo si ma vybral, som sa ho však nikdy nepýtal. .odkedy sa poznáte?
Keď som sa začal venovať ľudským právam a angažovať sa v Helsinskom výbore, tak sme boli nejakýčas nepriamo v kontakte. Neusiloval som sa s ním stretnúť, pretože som vedel, že v Československu ma vždy sledujú dvaja tajní policajti a jeho asi tiež. Hovoril som si, načo sa snažiť o stretnutie, ktoré by aj tak prebehlo za prítomnosti štyroch policajtov. On mi však nakoniec odkázal, že sa chce veľmi stretnúť, a tak sme sa jedného dňa stretli v nejakom hlučnom lokále neďaleko Václavského námestia. Povedal mi, že to musí byť práve na tomto mieste, pretože sa tu nedá odpočúvať. Sedeli sme spolu do jednej v noci a ja som sa potom hneď vracal do Viedne. .ešte ste sa potom stretli do Novembra 1989?
Na prvom stretnutí mi Václav Havel povedal, že vždy, keď prídem do Prahy, mám sa mu ohlásiť, čo som aj pravidelne robil. Obidvaja sme síce boli sledovaní, ale neprekážalo nám to. .aký bol Václav Havel šéf?
Výborný. Keď človek pre niekoho pracuje a váži si ho aj po tom, ako sa tá práca skončí, tak to musí byť dobrý šéf, nie? .mal aj slabé stránky?
V nejakých maličkostiach sme mali odlišný názor, ale podľa mňa mal v základných politických otázkach vždy jasno a robil dobré rozhodnutia. .kto mal na jeho rozhodnutia najväčší vplyv?
Pokiaľ som bol na Hrade, tak to vždy bola jeho žena, pani Oľga. Z poradcov to asi boli Alexander Vondra, Michalel Žantovský a Jiří Križan. .na Slovensku vtedy mnoho ľudí hovorilo, že Havel slovenským reáliám príliš nerozumie. Rozumel?
Neviem to v celkom posúdiť, ale pamätám si, že na začiatku som mal v niektorých veciach týkajúcich sa Slovenska trošku odlišný názor. .v čom presne?
Bol som presvedčený, že hneď po voľbe prezidenta mal Václav Havel vyraziť na Slovensko a obísť celú krajinu od Bratislavy až po Prešov. Aby Slováci spoznali svojho prezidenta. Tiež som považoval za nešťastie, že zostala pod vplyvom Zdeňka Jičinského platiť ústava z roku 1969. Malá skupina poslancov mohla vtedy vo Federálnom zhromaždení úplne všetko zablokovať. Bol som toho názoru, že nestačí z ústavy vypustiť len paragraf o vedúcej úlohe komunistickej strany, ale treba ju úplne zmeniť. S tým som však neuspel. .v Česku zase Havla niekedy kritizujú za nepolitickú politiku, teda snahu robiť politické rozhodnutia mimo systému politických strán a parlamentu. Čo si o tom myslíte?
Aj aktivity, ktoré bývajú označované ako nepolitická politika, môžu byť pre spoločnosť užitočné. Havla za to najviac kritizoval Václav Klaus, ale treba si uvedomiť, že on uvažuje úplne v iných diamenziách ako Havel. Oni dvaja si nikdy nemôžu porozumieť.
Spolupracovali sme spolu ešte pred Novembrom 1989 a často sme spolu o rôznych témach diskutovali. Bolo teda len prirodzené, že od prvých dní po revolúcii som sa pohyboval v jeho blízkosti a keď bol zvolený za prezidenta, tak ma oslovil s ponukou stať sa jeho kancelárom. Na to, prečo si ma vybral, som sa ho však nikdy nepýtal. .odkedy sa poznáte?
Keď som sa začal venovať ľudským právam a angažovať sa v Helsinskom výbore, tak sme boli nejakýčas nepriamo v kontakte. Neusiloval som sa s ním stretnúť, pretože som vedel, že v Československu ma vždy sledujú dvaja tajní policajti a jeho asi tiež. Hovoril som si, načo sa snažiť o stretnutie, ktoré by aj tak prebehlo za prítomnosti štyroch policajtov. On mi však nakoniec odkázal, že sa chce veľmi stretnúť, a tak sme sa jedného dňa stretli v nejakom hlučnom lokále neďaleko Václavského námestia. Povedal mi, že to musí byť práve na tomto mieste, pretože sa tu nedá odpočúvať. Sedeli sme spolu do jednej v noci a ja som sa potom hneď vracal do Viedne. .ešte ste sa potom stretli do Novembra 1989?
Na prvom stretnutí mi Václav Havel povedal, že vždy, keď prídem do Prahy, mám sa mu ohlásiť, čo som aj pravidelne robil. Obidvaja sme síce boli sledovaní, ale neprekážalo nám to. .aký bol Václav Havel šéf?
Výborný. Keď človek pre niekoho pracuje a váži si ho aj po tom, ako sa tá práca skončí, tak to musí byť dobrý šéf, nie? .mal aj slabé stránky?
V nejakých maličkostiach sme mali odlišný názor, ale podľa mňa mal v základných politických otázkach vždy jasno a robil dobré rozhodnutia. .kto mal na jeho rozhodnutia najväčší vplyv?
Pokiaľ som bol na Hrade, tak to vždy bola jeho žena, pani Oľga. Z poradcov to asi boli Alexander Vondra, Michalel Žantovský a Jiří Križan. .na Slovensku vtedy mnoho ľudí hovorilo, že Havel slovenským reáliám príliš nerozumie. Rozumel?
Neviem to v celkom posúdiť, ale pamätám si, že na začiatku som mal v niektorých veciach týkajúcich sa Slovenska trošku odlišný názor. .v čom presne?
Bol som presvedčený, že hneď po voľbe prezidenta mal Václav Havel vyraziť na Slovensko a obísť celú krajinu od Bratislavy až po Prešov. Aby Slováci spoznali svojho prezidenta. Tiež som považoval za nešťastie, že zostala pod vplyvom Zdeňka Jičinského platiť ústava z roku 1969. Malá skupina poslancov mohla vtedy vo Federálnom zhromaždení úplne všetko zablokovať. Bol som toho názoru, že nestačí z ústavy vypustiť len paragraf o vedúcej úlohe komunistickej strany, ale treba ju úplne zmeniť. S tým som však neuspel. .v Česku zase Havla niekedy kritizujú za nepolitickú politiku, teda snahu robiť politické rozhodnutia mimo systému politických strán a parlamentu. Čo si o tom myslíte?
Aj aktivity, ktoré bývajú označované ako nepolitická politika, môžu byť pre spoločnosť užitočné. Havla za to najviac kritizoval Václav Klaus, ale treba si uvedomiť, že on uvažuje úplne v iných diamenziách ako Havel. Oni dvaja si nikdy nemôžu porozumieť.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.