Najskôr k návrhom Bélu Bugára a ďalších, aby premiérka spojila hlasovanie o eurovale a pôžičke s dôverou vláde. Po prvé, je to výsostne premiérska kompetencia, ktorá nemá byť nástrojom tlaku na ňu. O jej použití má uvažovať Radičová, nie jej koaliční partneri. Po druhé, spojiť hlasovanie o eurovale s dôverou vláde by bolo nefér voči SaS, OKS a Obyčajným, pretože nič také nie je v programe tejto vlády, naopak, ešte pred jej zložením boli koaliční partneri zajedno v tom, že dlhy sa neriešia novými dlhmi. Tri strany sú v tejto otázke dlhodobo konzekventné, nemenia názor, a tlačiť ich k hlasovaniu proti vlastnému úsudku je hazardom s budúcnosťou koalície. Pozor: tento hazard nenavrhuje Sulík, Zajac a Matovič, ale ich kritici!
A teraz k samotnej pomoci zadlženým krajinám. V Európe sa stalo zvykom, že používame slová, ktoré nie sú v súlade s realitou. Používame pojem sociálny štát, hoci väčšinou šlo o štátne plytvanie zdrojmi s dnešnými dôsledkami na štátne rozpočty. Opájame sa pojmom solidarita, hoci väčšinou ide o štátom prikázaný presun zdrojov od jedných k druhým, čo nie je solidarita, ale dirigizmus. A pojmy pomoc Grécku, záchrana eura a zabránenie dlhovej nákazy používame tak, akoby tí, ktorí sú za zvýšenie eurovalu a pôžičky boli zodpovední a citliví Európania, zatiaľ čo kritici sú nielen sebci, ale aj hlupáci, ktorí smerujú Európu k rozpadu a vojne.
Skúsme z týchto krivých koľají na chvíľu vystúpiť.
Pamätáte sa ešte, aký obraz sa na Slovensku vytvoril o tých, ktorí tu po páde komunizmu vytvárali základy slobodnej spoločnosti? Vo vtedajšej diskusii to boli asociálni radikáli, ktorí reformami ožobračovali národ a vytvárali podhubie pre budúce konflikty. Toto bola mantra komunistov a médií, hoci v realite reformátori vyťahovali Slovensko z nefungujúceho nezmyslu. A ja tvrdím, že toto isté garde platí v dnešnej diskusii o eurovaloch, pôžičkách a Grécku.
Vôbec si nemyslím, že SaS, OKS a Obyčajní ľudia nie sú za pomoc Grécku. Naopak. Tak ako reformátori zo začiatku 90. rokov neboli proti Slovensku, keď prišli s bolestivou reformou, tak nie sú kritici ďalších pôžičiek a eurovalov proti Grécku či Európe. Len navrhujú realistické riešenia. Teda, že štátny dlh sa nelieči novým dlhom, ale šetrením, že hazard bánk sa nerieši peniazmi všetkých, ale ich stratou a áno, občas aj bankrotom, a že budúcnosť EÚ nemôže stáť na neustálom porušovaní dohôd a zákonov, ale na ich dodržiavaní. Kam sme prišli, že realizmus je v Európe kacírsky? Prečítajte si reportáž Andreja Bána z dnešného Grécka na stranách 10 až 19 a posúďte, kto vidí svet juhu Európy realistickejšie.
A že bankrot Grécka povedie k chaosu, rozkladu a vojne? Kto to hovorí? Banky, ktorým ide v Grécku o veľa? Ale, no. Bankám predsa pôjde o zisk aj po Grécku, takže nebudú chcieť chaos, ale zasa len poriadok. Alebo chaos a vojnu rozpútajú politici? Ktorí a načo?
Nestrašme sa, uvažujme. Ak hrozí rozpad eurozóny, je to vážne. Ale zasa – ak euro stojí len na tom, že budeme rozhadzovať miliardy do čiernych dier spotreby, a ešte k tomu vytvoríme neefektívnu a centralistickú eurovládu, potom euro nestojí za veľa. Taká mena bude v globálnej konkurencii dlhodobo neudržateľná. Ak, naopak, za niečo stojí, potom musí vydržať odchod jednej krajiny a bankrot niektorých ďalších, pretože pravidlá a disciplína sú pre menu viac, než nerozborná jednota vysmiatej EÚ.
Tento časopis vždy podporoval rozumné riešenia, aj keď boli krátkodobo bolestivé. Preto sme proti zvyšovaniu eurovalu aj proti novým pôžičkám. A Sulíkovi, OKS a Obyčajným ľuďom tlieskame za – pomoc Grécku.
A teraz k samotnej pomoci zadlženým krajinám. V Európe sa stalo zvykom, že používame slová, ktoré nie sú v súlade s realitou. Používame pojem sociálny štát, hoci väčšinou šlo o štátne plytvanie zdrojmi s dnešnými dôsledkami na štátne rozpočty. Opájame sa pojmom solidarita, hoci väčšinou ide o štátom prikázaný presun zdrojov od jedných k druhým, čo nie je solidarita, ale dirigizmus. A pojmy pomoc Grécku, záchrana eura a zabránenie dlhovej nákazy používame tak, akoby tí, ktorí sú za zvýšenie eurovalu a pôžičky boli zodpovední a citliví Európania, zatiaľ čo kritici sú nielen sebci, ale aj hlupáci, ktorí smerujú Európu k rozpadu a vojne.
Skúsme z týchto krivých koľají na chvíľu vystúpiť.
Pamätáte sa ešte, aký obraz sa na Slovensku vytvoril o tých, ktorí tu po páde komunizmu vytvárali základy slobodnej spoločnosti? Vo vtedajšej diskusii to boli asociálni radikáli, ktorí reformami ožobračovali národ a vytvárali podhubie pre budúce konflikty. Toto bola mantra komunistov a médií, hoci v realite reformátori vyťahovali Slovensko z nefungujúceho nezmyslu. A ja tvrdím, že toto isté garde platí v dnešnej diskusii o eurovaloch, pôžičkách a Grécku.
Vôbec si nemyslím, že SaS, OKS a Obyčajní ľudia nie sú za pomoc Grécku. Naopak. Tak ako reformátori zo začiatku 90. rokov neboli proti Slovensku, keď prišli s bolestivou reformou, tak nie sú kritici ďalších pôžičiek a eurovalov proti Grécku či Európe. Len navrhujú realistické riešenia. Teda, že štátny dlh sa nelieči novým dlhom, ale šetrením, že hazard bánk sa nerieši peniazmi všetkých, ale ich stratou a áno, občas aj bankrotom, a že budúcnosť EÚ nemôže stáť na neustálom porušovaní dohôd a zákonov, ale na ich dodržiavaní. Kam sme prišli, že realizmus je v Európe kacírsky? Prečítajte si reportáž Andreja Bána z dnešného Grécka na stranách 10 až 19 a posúďte, kto vidí svet juhu Európy realistickejšie.
A že bankrot Grécka povedie k chaosu, rozkladu a vojne? Kto to hovorí? Banky, ktorým ide v Grécku o veľa? Ale, no. Bankám predsa pôjde o zisk aj po Grécku, takže nebudú chcieť chaos, ale zasa len poriadok. Alebo chaos a vojnu rozpútajú politici? Ktorí a načo?
Nestrašme sa, uvažujme. Ak hrozí rozpad eurozóny, je to vážne. Ale zasa – ak euro stojí len na tom, že budeme rozhadzovať miliardy do čiernych dier spotreby, a ešte k tomu vytvoríme neefektívnu a centralistickú eurovládu, potom euro nestojí za veľa. Taká mena bude v globálnej konkurencii dlhodobo neudržateľná. Ak, naopak, za niečo stojí, potom musí vydržať odchod jednej krajiny a bankrot niektorých ďalších, pretože pravidlá a disciplína sú pre menu viac, než nerozborná jednota vysmiatej EÚ.
Tento časopis vždy podporoval rozumné riešenia, aj keď boli krátkodobo bolestivé. Preto sme proti zvyšovaniu eurovalu aj proti novým pôžičkám. A Sulíkovi, OKS a Obyčajným ľuďom tlieskame za – pomoc Grécku.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.