Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Demokracia sa unavila

.časopis .rozhovor

Svoju funkciu prijal najmä preto, aby zabránil zlému nakladaniu s majetkom. Tvrdí, že dobrá univerzita vznikne len aktivitou zdola. Keď sa jeho syn nedostal na fakultu univerzity, ktorej je rektorom, neurobil v jeho prospech nič. František Gahér.

Svoju funkciu prijal najmä preto, aby zabránil zlému nakladaniu s majetkom. Tvrdí, že dobrá univerzita vznikne len aktivitou zdola. Keď sa jeho syn nedostal na fakultu univerzity, ktorej je rektorom, neurobil v jeho prospech nič. František Gahér. 


.ako ste sa vlastne stali logikom?
Na základnej škole ma najviac bavila matematika, na ktorej ma vzrušovalo, že má poriadok a všetko sa dá objektívne vypočítať.Neskôr som sa začal orientovať na fyziku a chcel som ju ísť študovať. Presvedčili ma však, aby som šiel študovať aj filozofiu, keďže ju otvárali v kombinácii spolu s fyzikou. Po škole som si ako nestraník dlhšie musel hľadať prácu, chvíľu som sa živil ako robotník, čo bola tiež cenná skúsenosť. Potom som dostal ponuku z matfyzu, kde som napísal dizertačnú prácu, ktorú si všimli na Katedre logiky Filozofickej fakulty UK.

.a ako sa stal z logika rektor?
Bol som ten, ktorý si myslel, že akademické práva a slobody majú byť na tejto inštitúcii naozaj prítomné. Demokraciu vnímam ako technologický nástroj, ktorý, ak nie je naplnený ľuďmi a ich aktivitami, sa dá zmanipulovať a zneužiť. Človek má byť aktívny. Tak som sa  teda stal členom senátu na Filozofickej fakulte, po nejakom čase ma zvolili za predsedu, potom do univerzitného senátu. Keď prišiel do platnosti nový zákon, kde sme mali dostať všetok majetok, cítil som pochybnosti, aké to s tým majetkom bude. Mal som jednoducho obavu, že sa majetok nebude zveľaďovať. Nemal som veľkú šancu, ale napokon ma zvolili.

.teda do „rektorovania“ ste ani tak nešli pre napĺňanie akejsi vízie, ale skôr so snahou zabrániť nebezpečenstvu?
Áno, dá sa to tak povedať, aj keď len sčasti. Boli aj iné dôvody. Nesúhlasil som napríklad vo všetkom so smerovaním univerzity. Vzdelávanie vôbec nebolo cenené, ani jeho kvalita sa nijako nemerala.

.a to sa zmenilo?
Na niektorých fakultách sa kvalita vzdelávania meria. Na celoštátnej úrovni sme presadili, aby prostriedky na učiteľov išli z 20 percent podľa kvalitatívnych parametrov.

.to sú aké?
Jedno z kritérií je publikačná činnosť.

.tá však nehovorí o tom, kto ako učí.
Priamo nie, iné kritériá však o tom hovoria.

.je pravda, že kvalita učenia sa nedá merať exaktne, ale súčasný stav je taký, že sa to ignoruje úplne. Tí, ktorí učia vynikajúco, majú často rovnaký alebo dokonca výrazne nižší plat ako tí, ktorí učia mizerne...
Áno, máme čo zlepšovať. V zákone máme napríklad študentskú anketu, v ktorej študenti hodnotia kvalitu učiteľov, tá sa však celkom nevyužíva. A na fakulte, kde sa robila, ju dekan nezohľadnil. S tým však veľa nenarobím, tu musia vyvíjať tlak samosprávne orgány fakúlt. Ja každý rok hovorím: musia sa robiť študentské ankety, musia mať výpovednú hodnotu a dekani ich musia brať do úvahy. Študentská anketa je asi najlepšia spätná väzba. V USA sa robí aj to, že sa kolegovia vzájomne hodnotia. To by sa mi tiež páčilo.

.nemáte nijaké páky, ako to dosiahnuť?
Nie, musel by som fakultám zobrať kompetencie, aby mal rektor také centralistické právomoci ako na iných univerzitách. My sme však jedinou decentralizovanou univerzitou, nikde inde na Slovensku dekani nemajú také kompetencie ako u nás.

.teda hlavnou prekážkou nárastu kvality UK je miera jej decentralizácie?
To určite nie, ani v centralizovanom systéme by problémy neboli ľahko riešiteľné.


.je UK taká decentralizovaná, že ako rektor nemôžete zmeniť nič zásadné?
Nie. Prešli sme ťažkým obdobím, keď fakulty pôsobili ako sociálne inštitúcie. Mali sme prezamestnanosť, mnohí učitelia neboli pedagogicky vyťažení. Pol roka mi trvalo, kým sme sa na celej univerzite dohodli, že budú nejaké základné normy priamej výučby. Ďalej sa mi podarilo presadiť redukciu, za môjho rektorovania odišlo 600 zo 4 200 ľudí. Pritom neboli štrajky, neohrozili sme kvalitu, a počet študentov každoročne stúpa.

.máte sformulované niečo ako ideu univerzity? Teda ideál, ku ktorému by sa mala UK uberať? 
Univerzita by mala byť miestom slobodného a systematického vzdelávania, otvoreného myslenia, kde v diskusii ide vždy o pravdu. Jednoducho má byť výnimočným prostredím pre intelektuálne kultivovanie.

.ale UK sa k takémuto ideálu príliš neblíži, alebo áno?
Ideálne telesá neexistujú. Vždy to bude závisieť od ľudí, ktorí sem prídu. Napríklad s našou právnickou fakultou to ešte pred časom vyzeralo veľmi zle. Mnohí učitelia odišli do Trnavy  a fakulta bola v kríze. Teraz tam chodím prednášať doktorandom, budúcim docentom, a musím povedať, že to vidím veľmi perspektívne. Budeme mať silnú, revitalizovanú právnickú fakultu.

.hovoríme o tej fakulte, ktorá navrhla Jána Cupera za ústavného sudcu?
Našej fakulte som odpísal, že ja s návrhom nesúhlasím a keďže fakulta nie je právnickou osobou, je jej návrh zmätočný. Pán Cuper mi to mal veľmi za zlé. Je pravda, že právnici sú problematická kategória. Právnikom na promóciách vždy hovorím, že právnik nemá byť prefíkaný a účelovo argumentujúci, ale má byť bystrý a konať v súlade so spravodlivosťou.

.sú aj iné fakulty, za ktoré sa občas ako rektor hanbíte?
Trápia ma občianske združenia, v ktorých niektorí učitelia profitovali z doterajšieho systému nespoplatneného externého štúdia. To však vyriešim. Na všetkých atraktívnych odboroch teraz zavediem poplatky a bude po probléme. Treba však povedať, že naša UK je na tom aj z tohto hľadiska omnoho lepšie než iné univerzity.

.učitelia na UK sú teda všelijakí.
Na to, akí sú, sa nedá odpovedať jednoznačne. Sú tu vynikajúci jednotlivci, ale aj takí, ktorí by mali odísť. Dám však ruku do ohňa za to, že naši učitelia sú lepší než kdekoľvek inde na Slovensku.

.viete o tom, že niektorí z jednoznačne najlepších učiteľov na vašej univerzite majú nulový osobný príplatok?
Nie, to som nevedel. Platy učiteľov sú však úplne v kompetencii dekanov.

.zo Západu sem prišli nové veci, napríklad kreditové a trojstupňové štúdium. Nám sa však zdá, že prišli len formálne. Že naše školy vrátane UK vlastne nič nezmenili. Len západné pojmy sa navliekli na starú slovenskú realitu...
Zažil som už viacero pedagogických reforiem a zažíval som, ako sme vždy vyhadzovali tie najväčšie chyby a látali, čo sa dalo. A keď sa zdalo, že je to už pomaly optimálne, prišla nová reforma. Je pravda, že na niektorých fakultách sa iba premaľovali tabule a nezmenil sa obsah. Práve zmenu obsahu chystáme, no výsledky vôbec nie sú zaručené. Dôsledky kreditového systému sa naozaj v mnohom neprejavujú. A nemáme jasne vyprofilované bakalárske školy, ani tie, ktoré poskytujú bakalárske a magisterské vzdelanie, a napokon ani školy, ktoré budú mať všetky tri stupne, ale budú robiť najmä magisterské a doktorandské štúdium pre ostatné školy.

.vysokoškolský zákon ministra Mikolaja ste chválili. Prečo?
Je tu istá šanca, že podľa nových kritérií, s ktorými prišiel minister, sa situácia môže zlepšiť. Podľa zákona totiž univerzita nesmie mať viac ako 20 študentov na jedného docenta či profesora. Ďalej nesmie mať menej ako jedného doktoranda na jedného docenta či profesora a mala by mať výskumný grant na jedného profesora či docenta v istej výške. Tieto tri kritériá signalizujú prehlbovanie kvality.

.a nemôže byť výsledkom to, že docentmi a profesormi sa vo väčšej miere než doteraz budú stávať ľudia, ktorí na to nemajú? Školy sú finančne motivované mať čo najviac študentov, preto si narobia čo najviac docentov...

Vôbec si nemyslím, že je to nevyhnutnosť, ale je pravda, že účelové správanie sa nikdy nedá vylúčiť. Aj náš výskumný systém často nadbieha tým, ktorí sa správajú účelovo. Napríklad granty prinášajú také administratívne zaťaženie, že už takmer ani nie je čas na kvalitný výskum. S touto charakteristikou vonkajšieho prostredia my veľa nenarobíme.

.môžete však niečo spraviť s doktorandským štúdiom, ktoré je pre univerzitu celkom kľúčové. U nás beží len pro forma, prednášky pre doktorandov sa
väčšinou vôbec nekonajú, doktorandi nemajú vyjasnený štatút.
Doktorandi sú nenahraditeľnou skupinou, oni vlastne reprodukujú univerzitu. Čo sa týka prednášok, ja mám skúsenosti aj so štandardnými doktorandskými seminármi a prednáškami. Je však pravda, a veľmi ma to trápi, že doktorandi sú často na katedre len lacnou pracovnou silou. Nateraz to však rýchlo nevieme zmeniť.

.neznamená to, že je tej demokracie na UK priveľa?
Podaktorí o mne hovoria, že som patologický demokrat. Áno, občas na to doplácame, keď napríklad niektorí dekani nevedia včas dodať dlhodobý zámer svojej fakulty. Samozrejme, keby sme išli s našou demokraciou do vojny, možno by sme prehrali. Veda sa však nikdy netvorila vo vojenských podmienkach. Nie v Sparte, ale v Aténach vyrástla filozofia. Atény prepisovali 20-krát ústavu, Sparta ju mala 200 rokov nezmenenú. Inštitúcie žijú z aktívnych ľudí, ktorí sa vedia do niečoho vložiť, a to nielen za peniaze.

.uK má dostatok takýchto ľudí?
Iste, nejakí sú. V minulosti sme boli v senáte štyria, piati, ktorí, s prepáčením, ako hlupáci trávili nad rôznymi dokumentmi hodiny a aktívne sa snažili meniť veci zdola. Neskôr sme sa dostali do vedenia univerzity.

.a nasledovníci?
Dnes je to horšie.

.to však do budúcnosti neveští pre univerzitu veľa dobrého, nie?
Demokracia sa vždy unaví.

.univerzita Komenského je teda unavená?
Nie univerzita, celá spoločnosť. Zoberte si študentov, mnohí o tie študentské ankety hodnotiace učiteľov nemajú ani záujem. Ja ich k tomu musím nútiť.

.študenti majú zlé skúsenosti: vedenia fakúlt neberú výsledky ankety do úvahy.
Možno sú študenti príliš netrpezliví. Riešenie niektorých pracovnoprávnych vecí si vyžaduje dlhší čas.

.hovorí sa, že z roka na rok je úroveň študentov nižšia. Je to naozaj tak?
Asi áno, ale nie je to beznádejné. Študenti sa rozhodujú podľa možnosti budúceho uplatnenia, a nie podľa toho, či ich to zaujíma a naplní ich zvedavosť. Dnaešní uchádzači nie sú idealisti, ale rozhodujú sa veľmi racionálne: čo najmenej energie a pritom čo najviac osohu v podobe  uplatnenia na trhu práce. Našou zodpovednosťou je tomuto tlaku čeliť a udržať elementárnu latku kvality.

.ale tá latka za posledných 15 rokov zrejme klesla...
Terajší bakalár zodpovedá úrovni, akú mal pred 30 rokmi maturant. Terajší doktorand je zas na úrovni niekdajšieho štandardného vysokoškolského poslucháča. Celkovo sa kvalita znižuje, ale to je celosvetový jav. Z druhej strany tých naozaj vynikajúcich neubúda, v pomere k populácii je ich približne rovnako.

.nedegraduje cieľ vysokoškolsky vzdelať čo najväčšiu časť populácie ideu univerzity?
Podľa mňa je to dobrý cieľ, len sa s ním nespraví zázrak, keďže ľudské dispozície sú limitované a Gaussova krivka platí.

.ak by ste mali bilancovať, máte pocit, že ste ako rektor dosiahli dobré veci?
(Smiech.) Nechcem sa veľmi hodnotiť, poviem len zaujímavosť. Keď som sa po prvom funkčnom období uchádzal o opätovné zvolenie, urobil som bilanciu svojho predošlého pôsobenia a vypracoval som dokument, kde som vyznačil zmeny, ku ktorým došlo. Mojím veľkým sklamaním bolo, že ten dokument nikoho nezaujímal. Málokoho zaujímalo, čo sa spravilo. Ľudí zaujíma len to, čo sa sľubuje. To bolo pre mňa tristné poznanie.

.moment, toto hovoríte o vrcholnej akademickej inštitúcii tohto štátu?
To by som nerád komentoval (smiech). Ale čo sa určite podarilo, je atmosféra na univerzite, ktorá sa z môjho pohľadu neobyčajne odlišuje od atmosféry na iných našich univerzitách. Napríklad vedenie univerzity a senát dokázali vyjadriť spoločné stanovisko k vysokoškolskej novele. Inde to tak nebolo.

.uK je na slovenské pomery naozaj dobrou inštitúciou. Napĺňa však naozaj svoj potenciál? Nemáme na to, aby raz patrila v celosvetovom meradle medzi prvé dve stovky?
Je vyrátané, že na to, aby ste mali aspoň jedného nositeľa Nobelovej ceny, potrebujete zázemie a zhruba toľko a toľko investovaných peňazí. Čo sa zázemia týka, aj anglický trávnik musíte dlho pestovať. Naša univerzita má 88 rokov, Platónska akadémia trvala 829 rokov, stoici mali 500-ročnú školu. A čo sa týka investícií, ak nebudeme dávať deväť miliárd na pestovanie kapusty, ale na vysoké školy, po istom čase sa môžu objaviť výborné výsledky.

.martin Mojžiš, .martin Hanus

František Gahér
sa narodil v roku 1957 v Trnave. Vyštudoval gymnázium J. Hronca v Bratislave a v roku 1981 absolvoval štúdium filozofie a fyziky na Univerzite Komenského. Bol na troch vedeckých študijných pobytoch, napísal štyri desiatky vedeckých alebo odborných prác. Je mimoriadnym profesorom na Katedre logiky a metodológie vied Filozofickej fakulty Univerzity Komenského, od 1. februára 2002 je rektorom UK. Je ženatý, má štyri deti.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite