Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Pätnásť rokov s Markízou

.eva Čobejová .časopis .týždeň doma

Markíza má pätnásť. Stále je to vplyvné médium, ktoré do značnej miery formuje túto spoločnosť. Preto si toto výročie pripomínajú aj iné médiá, a nevyhýba sa tomu ani .týždeň.

.naším pôvodným úmyslom bolo priniesť rozhovor s generálnou riaditeľkou Markízy Zuzanou Ťapákovou. Žiadny voľný termín sa však v kalendári pani riaditeľky nenašiel. Ani sa tomu až tak nečudujeme, ambíciou vedenia Markízy dnes už nie je presviedčať čitateľov .týždňa, aby pozerali Markízu alebo aby aspoň rozumeli zložitej pozícii, v ktorej dnes je. Markíza dnes potrebuje utužovať vzťahy so širokou verejnosťou, ktorá si obľúbila Onura a Šeherezádu, a to sa dá najlepšie s podporou bulvárnejšej tlače. Takže v ľahšie ladených médiách sa v posledné dni objavovala téma Markízy často, a to aj s fotografiami či spomienkami jej riaditeľky. .fenomén Rusko
Pri spomínaní na pätnásť rokov Markízy nemožno obísť meno Pavla Ruska. Bol jej požehnaním a prekliatím zároveň. Bol to on, kto dokázal s Vladimírom Mečiarom nadviazať takmer rodinné vzťahy, aby sa dostal k licencii na komerčnú televíziu. Bol to on, kto dokázal dobre nastaviť štruktúru televízie a objaviť v slovenskej mediálnej púšti talenty, ktoré posunuli televízne spravodajstvo či publicistiku radikálne dopredu. Každý, kto zažil deväťdesiate roky a brutálne manipulované spravodajstvo STV, si pamätá aj na takmer euforický pocit, keď Markíza zrazu prišla s dynamickým, zaujímavým spravodajstvom a publicistikou, ktoré boli čoraz kritickejšie k Mečiarovi a jeho partii. Mečiarovci zrazu neboli pánmi televízneho sveta a nemohli demagogicky vymývať mozgy celému Slovensku, a to je aj zásluha Pavla Ruska.
To, prečo sa v jeden čas Rusko rozhodol odkloniť od svojho patróna Mečiara a dokonca ísť proti nemu a podporovať opozíciu, môže mať aj veľmi pragmatické dôvody, ale zrejme za tým bol aj Ruskov pocit zodpovednosti a zistenie, že Mečiar ničí krajinu, v ktorej on rozbieha svoj veľký biznis. Rusko dokonca podporoval vo svojej televízii investigatívu a markizácka Paľba bola jeho dieťaťom, ktoré už v televízii skončilo. Rusko si uvedomoval, že verejnoprávna televízia na Slovensku nefunguje, a mal ambíciu suplovať jej poslanie. Nebolo to celkom normálne, ale svojho času to bolo pre Slovensko užitočné.
Rusko bol možno televízny vizionár, ale s peniazmi nikdy narábať nevedel. Ignoroval vlastné finančné záväzky, čo sa mu vypomstilo v kauze Gamatex, a bezhlavo si požičiaval peniaze, na čo doplatil ako minister, keď sa jeho zmenky začali objavovať v médiách. Človek, ktorý tu pred pár rokmi urobil a predal najsilnejšiu televíziu, dnes nemá peniaze, krachuje mu každý biznis, ktorý rozbehne, a verejne vyplakáva, ako ho všetci obchodní partneri klamú a podvádzajú. Zaujímavé však je, že keď Rusko komentuje súčasnú Markízu, má pravdu. Aj on dnes kritizuje nedôveryhodnosť bulvárom omieľaných moderátorov či nevkus Smotánky. S Markízou sme si zažili aj zaujímavú politickú skúsenosť. Ruskova televízia nám vyrobila dve politické strany, ktoré sa síce dostali do parlamentu, ale inak to boli úplne pochybné a neperspektívne projekty. To bola dôležitá skúsenosť, ktorá ukázala, že ani Markíza nie je všemocná a má svoje limity. Urobila síce z Rudolfa Schustera prezidenta a z Pavla Ruska
ministra hospodárstva, ale nezdá sa, že by na tieto svoje produkty bola dnes hrdá a mala chuť si tú historku zopakovať. A hoci aj dnes máme vo vláde ministra, ktorý prišiel z Markízy, je to už iný prípad, ako boli televíznym marketingom vyrobení politici ANO či SOP. A Krajcer zatiaľ svojmu pôvodnému zamestnávateľovi ani nerobí hanbu. .zábava a zisk
Politické a finančné avantúry Pavla Ruska viedli napokon k nevyhnutnému kroku – televízia, ak chcela prežiť, sa ho musela zbaviť.  Rozhodujúcim majiteľom sa tak stala nadnárodná americká firma CME, ktorá je klasickou, na burze obchodovanou spoločnosťou a nemá žiadne iné ambície, ako prinášať svojim akcionárom slušný zisk. Markíza pod vedením Pavla Ruska mala väčšie ambície ako Markíza bez neho, ale tie ambície, ktoré boli pri vzniku televízie sympatické, boli čoraz zvrhlejšie. Bolo preto pre televíziu vyslobodením, keď Ruskov podiel odkúpila nadnárodná firma CME, čo je  spoločnosť s jedinou ambíciou – prinášať svojim akcionárom pravidelný a slušný zisk. Znamenalo to isté zoštandardizovanie Markízy, ktorá už nemá hrať žiadnu výnimočnú spoločenskú úlohu, akurát má divákov baviť, aby
neprepínali na konkurenciu, a neodrádzali tým zadávateľov inzercie.
V čase svetovej finančnej krízy, ktorá výrazne postihla aj Markízu, sa tento trend ku klasickému biznisu ešte viac posilnil. Markíza v čase klesajúcich príjmov znervóznela, a vyrábala aj prepadáky alebo nevkusné šou, ktoré jej kazili imidž prívetivej rodinnej televízie. Navyše prišiel silný nástup konkurencie v podobe TV JOJ, ktorá začala Markíze agresívne šliapať na päty.
Výraznú zmenu znamenal pre Markízu nástup nového šéfa CME Adriana Sarbu, rumunského režiséra a mediálneho magnáta, ktorý dnes z Prahy riadi celú rodinu televízií CME. V jednom z mála rozhovorov, ktoré poskytol médiám, vyhlásil: „Naším konceptom je zábava. Aj správy sú pre nás zábava. Preto sme úspešní... Potreba zábavy je dôvod, prečo sa ľudia dívajú na televíziu. Áno, aj potreba správ. A keď môžete urobiť správy ako súčasť zábavy, dostanete oboje.“
Nová stratégia, zameraná na znižovanie nákladov a zvyšovanie príjmov, priniesla aj odchod Václava Miku z postu riaditeľa, ktorý o tom v Hospodárskych novinách poznamenal: „Ak človek pracuje v korporácii, musíte sledovať korporátny cieľ. Ak ho nesledujete, alebo dôjde k odchýlkam v názoroch, môže nasledovať aj odchod.“ .čo očakávať?
Novou šéfkou Markízy sa stala Zuzana Ťapáková, ktorá od vzniku Markízy riadila jej marketing. Zároveň sa výroba veľkých šou presunula do sesterskej produkčnej spoločnosti Media Pro Slovakia. Televízia má menej samostatnosti, o mnohých veciach sa rozhoduje v Prahe, napokon, Zuzana Ťapáková sama priznala v rozhovore v SME, že impulz na vysielanie tureckej telenovely prišiel od šéfa CME a že rozhodujúci bol v tomto prípade najmä neodolateľný pomer medzi cenou a výkonom. Ťapáková musí teraz radikálne znižovať v Markíze výrobné náklady, aby nevyrábala stratu, a zároveň sa od nej očakáva, že lepšie odhadne potreby slovenských divákov, aby dokázala udržať náskok Markízy pred TV JOJ. Má na to dostatok skúseností a aj predstavu, ako to robiť. V rozhovore pre SME prekvapujúco hovorila aj o chýbajúcich etických hodnotách, teda, že  sa začínajú vytrácať zo slovenských seriálov, a pritom sú to veci, ktoré sú aj v amerických filmoch a nie je to nič ojedinelé.
Kedysi za Ruskových čias sme si zvykli, že od Markízy môžeme očakávať viac ako od klasickej komerčnej televízie. Ale tie očakávania sú dnes pasé.
Dnes by úplne stačilo, keby bola Markíza dobrou komerčnou televíziou, ktorá síce spoločnosť nevychováva, nezachraňuje, ale ani ju príliš nekazí, nešíri nevkus, neglorifikuje bohatých, nevyrába lacné celebrity a nerobí z politiky kabaret. Azda aj to by stačilo.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite