Úplne najviac ti ublížil Fico, pretože mal najväčšiu moc aj vplyv. On povedal národu, čo si má o tebe myslieť, a väčšina národa tej lži uverila. V druhom slede mám súkromne zaradených Kaliňáka, Packu, Trnku, Labaša, v treťom Tomáša a bulvár. Neviem, kam presne v rebríčku hanby zaradiť Cibulu, Kočnera, SIS, Slotu a všetkých intrigánov, schopných použiť život dievčaťa na svoje ciele, ale netrápi ma to.
Počas piatich rokov však vznikol aj iný rebríček. Myslím si, že okrem rodičov a manžela Petra ti najviac pomohli Roman Kvasnica a Jozef Hašto. A bol to heroický výkon, pretože proti nim stál nielen celý aparát štátu, ale aj miliardový záujem temného biznisu. Oni dvaja však považovali za dôležitejší tvoj život, a neviem to nazvať inak, iba ako ľudsky krásne.
Z politikov si najviac cením aktivitu Petra Zajaca, ktorý od začiatku robil, čo sa robiť malo, a Vlada Palka, ktorý, keď postupne zistil, čo sa stalo, verejne sa ťa opakovane zastal.
Príkladom novinárskeho postoja v tvojej kauze bol Eugen Korda, ktorý neváhal pre hľadanie pravdy stratiť prácu, Marie Vrabcová, ktorá stratila ešte viac a viacerí kolegovia z .týždňa, ktorí pri odhaľovaní toho zločinu úspešne nahradili políciu, trnkovcov aj labašovcov. Títo novinári sa stali dôkazom toho, že v médiách nie je iba ľudský odpad, ale aj diamanty.
Ale vieš, kto podľa mňa v celej kauze pomohol ľuďom najviac? Ty, Hedviga.
Pomohla si mne. Prinútila si ma znovu rozmýšľať, na čom stojí táto krajina, a hoci lož nebola radostným zistením, bolo to užitočné uvažovanie. Cez tvoje trápenie som navyše spoznal Romana, Jozefa, a ešte aj vás všetkých z domčeka pri Dunajskej Strede, a to považujem za ešte dôležitejšie, než vyrovnaný štátny rozpočet.
Pomohla si médiám. Spočiatku ťa bezstarostne predhadzovali zvlčilému davu, ale keď už bola štátna lož neudržateľná, otočili. Nie je to dôvod na oslavu, ale aspoň niečo. Zopár novinárom svitlo, že moc neznamená pravdu. A to je tvoja zásluha.
A pomohla si Slovensku. Keďže jedna Maďarka mala pravdu a milióny slovenských voličov sa mýlilo, išlo o doteraz najefektívnejšie celonárodné školenie o maďarskej menšine.
Ešte stále si ťa pamätám z prvých tlačoviek. Bola si roztrasená, vnútorne zranená, krehká. Ale niečo v tebe bolo pevné. Dnes si pokojná, dokonca väčšinou veselá, máš krásnu rodinu a deti, ale to niečo pevné tam stále je. Možno sa mýlim, ale po tom, ako si mi povedala, že nikam neodídeš, kým neočistíš svoje meno, som usúdil, že si hrdý človek. Nie pyšný, hrdý. Niečo osobné ti preto prezradím – to mám na tebe, Hedviga, najradšej. Že si neodišla, že si sa nevzdala, že si vzdorovala. Lebo až takéto, hedvigovské Slovensko, mi dáva zmysel.
Počas piatich rokov však vznikol aj iný rebríček. Myslím si, že okrem rodičov a manžela Petra ti najviac pomohli Roman Kvasnica a Jozef Hašto. A bol to heroický výkon, pretože proti nim stál nielen celý aparát štátu, ale aj miliardový záujem temného biznisu. Oni dvaja však považovali za dôležitejší tvoj život, a neviem to nazvať inak, iba ako ľudsky krásne.
Z politikov si najviac cením aktivitu Petra Zajaca, ktorý od začiatku robil, čo sa robiť malo, a Vlada Palka, ktorý, keď postupne zistil, čo sa stalo, verejne sa ťa opakovane zastal.
Príkladom novinárskeho postoja v tvojej kauze bol Eugen Korda, ktorý neváhal pre hľadanie pravdy stratiť prácu, Marie Vrabcová, ktorá stratila ešte viac a viacerí kolegovia z .týždňa, ktorí pri odhaľovaní toho zločinu úspešne nahradili políciu, trnkovcov aj labašovcov. Títo novinári sa stali dôkazom toho, že v médiách nie je iba ľudský odpad, ale aj diamanty.
Ale vieš, kto podľa mňa v celej kauze pomohol ľuďom najviac? Ty, Hedviga.
Pomohla si mne. Prinútila si ma znovu rozmýšľať, na čom stojí táto krajina, a hoci lož nebola radostným zistením, bolo to užitočné uvažovanie. Cez tvoje trápenie som navyše spoznal Romana, Jozefa, a ešte aj vás všetkých z domčeka pri Dunajskej Strede, a to považujem za ešte dôležitejšie, než vyrovnaný štátny rozpočet.
Pomohla si médiám. Spočiatku ťa bezstarostne predhadzovali zvlčilému davu, ale keď už bola štátna lož neudržateľná, otočili. Nie je to dôvod na oslavu, ale aspoň niečo. Zopár novinárom svitlo, že moc neznamená pravdu. A to je tvoja zásluha.
A pomohla si Slovensku. Keďže jedna Maďarka mala pravdu a milióny slovenských voličov sa mýlilo, išlo o doteraz najefektívnejšie celonárodné školenie o maďarskej menšine.
Ešte stále si ťa pamätám z prvých tlačoviek. Bola si roztrasená, vnútorne zranená, krehká. Ale niečo v tebe bolo pevné. Dnes si pokojná, dokonca väčšinou veselá, máš krásnu rodinu a deti, ale to niečo pevné tam stále je. Možno sa mýlim, ale po tom, ako si mi povedala, že nikam neodídeš, kým neočistíš svoje meno, som usúdil, že si hrdý človek. Nie pyšný, hrdý. Niečo osobné ti preto prezradím – to mám na tebe, Hedviga, najradšej. Že si neodišla, že si sa nevzdala, že si vzdorovala. Lebo až takéto, hedvigovské Slovensko, mi dáva zmysel.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.