Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Čísla od oka

.martin Vlachynský .časopis .téma

Slovíčko „inflácia“ je jedným zo zaklínadiel každodenných ekonomických správ. Čo však presne znamená? Väčšina ekonómov a laická verejnosť infláciu stotožňuje s celkovým rastom cien. Iní, regrutujúci sa najmä z radov odporcov centrálnych bánk, tvrdia, že tým pomenúvame kaluž namiesto dažďa. Inflácia je podľa nich zvýšenie množstva peňazí v obehu, a nárast cien je už iba dôsledkom.

Ako sa vypočítava? Infláciu nie je možné odvážiť ani ochutnať, a tak sa centrálne banky a iné inštitúcie spoliehajú na takzvaný index spotrebiteľských cien. Ten je zostavovaný na základe cien produktov a služieb v spotrebiteľskom koši, teda v akomsi pomyselnom nákupnom košíku priemerného občana. Jeho cena sa pravidelne zratúva a porovnáva s minulosťou.
Číslo, ktoré na základe týchto porovnaní vznikne, má veľmi subjektívnu hodnotu. Tak ako neexistuje priemerný človek, neexistuje ani priemerná inflácia. Stará pani z lazov nakupuje úplne iný pomer potravín, benzínu a značkových košieľ ako mladý podnikateľ z Dunajskej Lužnej, takže priemerná inflácia 4 percentá môže v realite znamenať pre jedného pätnásťpercentnú infláciu a pre druhého dvojpercentnú defláciu. Problém je aj udržať spotrebný kôš rovnaký v čase. Koniec koncov, nakupujeme viac výpočtovej techniky, pijeme čoraz viac vína namiesto piva, a do Bulharska sa už väčšinou neterigáme autobusmi, ale lietadlom. Tieto úpravy koša treba robiť viac-menej od oka.
Inflácia je podobne ako nezamestnanosť ostro sledovaná verejnosťou odbornou aj laickou, preto nie div, že nutne existujú politické tlaky, ktoré by chceli tlačiť štatistické čísla dole. Z tohto dôvodu sa centrálne banky, ktoré majú kontrolu inflácie na starosti, tešia formálnej nezávislosti. Na Slovensku sa, našťastie, žiadna politická garnitúra nepokúsila využiť NBS výraznejšie vo svoj prospech. Predsa len, u nás fungujú aj jednoduchšie metódy. No na druhej strane, chuť manipulovať s cenovým košom bude existovať vždy. Aj to je jeden z dôvodov, prečo sa nám občas na útechu ponúka takzvaná čistá inflácia (bez cien potravín a bez regulovaných cien), alebo jadrová inflácia (inflácia očistená od vplyvu regulovaných cien, daní a dotácii),  ktorých zmysel si môžeme vysvetľovať rôzne.
Zostaviť spotrebiteľský kôš si môže každý z nás za pár minút, takže na internete nájdete kopu stránok s tou „pravou" infláciou. Niektoré pokusy idú oveľa ďalej a používajú komplexnejšie metódy. Najrevolučnejšiu z nich predstavil Hal Varian, hlavný ekonóm Googlu. Tento gigant plánuje počítať infláciu na základe cien, ktoré nájde v tej najväčšej sociálnej databáze – na internete. Aj naďalej však bude platiť, že najlepším ukazovateľom inflácie pre vás samotných je vlastná peňaženka.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite