Na prelome mája a júna v bratislavskom Poľskom inštitúte prebehla výstava vroclavského vizuálneho umelca Marcina Mierzického. Marcin Mierzicki (1973) vyštudoval Akadémiu krásnych umení vo Vroclave. Venuje sa najmä tvorbe inštalácií a objektov, videí a performancií, často pracuje so zvukovou stopou. Vystavuje doma aj v zahraničí. Medzi jeho projekty patrí napríklad výstava Dotykać bardzo proszę (o provokácii dotykom v procese prijímania a interpretácie) v galérii umenia Wozownia v Toruni (2010) alebo Sejf Projekt (virtuálna zbierka diel, udalostí a zvukov prizvaných umelcov, ktorá je umiestnená v prázdnom trezore v galérii a publiku je prístupná jedine cez sieť), BWA Vroclav (od 2008). Umelec je štipendistom poľského ministerstva kultúry a národného dedičstva (1996, 2011).
Autor sa zaoberá fungovaním nášho sveta, mechanizmami, ovládajúcimi systém, sám svoje komentovanie nazýva „lacným moralizovaním”. Je rozčarovaný tým, ako všetko funguje a svoje rozčarovanie vizualizuje vytváraním objektov, často aj za použitia nájdených predmetov s určitou chybou, nedostatkom, prípadne pridáva čosi nepatričné, hrá sa s rozmermi. Dáva ironické návody na fungovanie sveta, ktorý nie je dokonalý a ani my ho nežijeme najlepším možným spôsobom. Každá zdanlivo dobrá idea či postup aj tak v sebe vždy skrýva nejakú chybu či omyl. Marcin Mierzicki citlivo pracuje s objektom a jeho vzťahom k okoliu, v ktorom sa nachádza, a s ktorým komunikuje. Podľa toho aj stavia mierku diela vzhľadom na prostredie výstavného priestoru. Samotnú výstavu vždy prispôsobuje aktuálnym podmienkam a neustále priestorovo aktualizuje výstavný projekt. Umelec prezentuje na výstave objekty, inštalácie a videá, ktoré si vyžadujú aktívnu intervenciu zo strany diváka. Ten sám musí zistiť, akým spôsobom diela pracujú a komunikujú s divákom. Postupné skúmanie diel diváka často vedie k rozčarovaniu, pocitu oklamania. Okamžitá reakcia na daný moment, charakteristický pre tvorbu Marcina Mierzického, kurátorka výstavy nazýva vlastnou „estetikou prehry”. Ako spomína Maria Nemyjska: „Skúmanie vlastnej intervencie v konkrétnom mieste vedie k postrehu, že dielo sa pred divákom zatvára, chce ho odstrašiť, znechutiť, dezorientovať.”
Napriek formálnej čistote a absolútnej jednoduchosti, zbavenej pompéznosti, poukazujúcej na smrteľne vážne naratívne vrstvy diela, je tvorba Marcina Mierzického plná čierneho humoru, ktorý odkazuje práve na osobnú skúsenosť, zážitok a práve to rozčarovanie nad spôsobom fungovania sveta a spoločnosti, z ktorého sa umelec aj pomocou hry s divákom vysmieva. Autorka je kunsthistorička a kurátorka.
Autor sa zaoberá fungovaním nášho sveta, mechanizmami, ovládajúcimi systém, sám svoje komentovanie nazýva „lacným moralizovaním”. Je rozčarovaný tým, ako všetko funguje a svoje rozčarovanie vizualizuje vytváraním objektov, často aj za použitia nájdených predmetov s určitou chybou, nedostatkom, prípadne pridáva čosi nepatričné, hrá sa s rozmermi. Dáva ironické návody na fungovanie sveta, ktorý nie je dokonalý a ani my ho nežijeme najlepším možným spôsobom. Každá zdanlivo dobrá idea či postup aj tak v sebe vždy skrýva nejakú chybu či omyl. Marcin Mierzicki citlivo pracuje s objektom a jeho vzťahom k okoliu, v ktorom sa nachádza, a s ktorým komunikuje. Podľa toho aj stavia mierku diela vzhľadom na prostredie výstavného priestoru. Samotnú výstavu vždy prispôsobuje aktuálnym podmienkam a neustále priestorovo aktualizuje výstavný projekt. Umelec prezentuje na výstave objekty, inštalácie a videá, ktoré si vyžadujú aktívnu intervenciu zo strany diváka. Ten sám musí zistiť, akým spôsobom diela pracujú a komunikujú s divákom. Postupné skúmanie diel diváka často vedie k rozčarovaniu, pocitu oklamania. Okamžitá reakcia na daný moment, charakteristický pre tvorbu Marcina Mierzického, kurátorka výstavy nazýva vlastnou „estetikou prehry”. Ako spomína Maria Nemyjska: „Skúmanie vlastnej intervencie v konkrétnom mieste vedie k postrehu, že dielo sa pred divákom zatvára, chce ho odstrašiť, znechutiť, dezorientovať.”
Napriek formálnej čistote a absolútnej jednoduchosti, zbavenej pompéznosti, poukazujúcej na smrteľne vážne naratívne vrstvy diela, je tvorba Marcina Mierzického plná čierneho humoru, ktorý odkazuje práve na osobnú skúsenosť, zážitok a práve to rozčarovanie nad spôsobom fungovania sveta a spoločnosti, z ktorého sa umelec aj pomocou hry s divákom vysmieva. Autorka je kunsthistorička a kurátorka.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.