Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Zvláštny týždeň

.štefan Hríb .časopis .editorial

Málokedy sa stane, aby sa mi do niekoľkých dní a udalostí skoncentroval základný problém celého Slovenska. Minulý týždeň mi ukázal, že ním nie je politika ani ekonomika, ale naša ochota rozpoznať pravdu.

Keď som sa dozvedel, že Michal Kováč sa má ospravedlniť Ivanovi Lexovi a zaplatiť mu milión korún odškodné za výrok, že stojí za zavlečením jeho syna do Rakúska, na chvíľu som onemel. Neviem, čo sa k tomu nekonečnému svinstvu dá dodať. Poviem aspoň dve poznámky.
Prvá – nikdy som nebol zástancom Michala Kováča. Bol v KSČ, zakladal HZDS, Mečiara opustil až po tom, ako sa vďaka nemu stal prezidentom, bol karieristom a dal amnestiu synovi. Nič nóbl.
Ale druhá – Michal Kováč, hoci pôvodne vôbec nechcel, napokon vynútene vzdoroval Mečiarovi a jeho hrubosti. Prekonal sám seba a za to má moju úctu. Jeho syna predsa naozaj uniesli a naozaj to bolo za účasti štátnych orgánov, ako to vyriekol rakúsky súd. No a akých už len štátnych orgánov, ak nie Lexovej SIS? Michal Kováč povedal pravdu a prehral súd. Ale súd nie je viac než pravda. A práve preto so starým pánom verejne na tomto mieste opakujem: Ivan Lexa stál aj podľa mňa za zavlečením človeka do Rakúska. Ak súdite Michala Kováča, Piláti v talároch, súďťe aj mňa.
Druhýkrát som minulý týždeň onemel, keď som v stredu videl fotky a čítal texty z oslavy sudcov, prokurátorov a advokátov. Neviem, čo sa k tomu nekonečnému primitivizmu dá dodať. Poviem zasa iba dve poznámky.
Prvá – napodobovanie strelca z Devínskej mi pripomenulo streľbu policajta na figurínu s pokrikom „Hedviga“. Ten policajt, čo to nakrúcal,  musel zo štátnej služby odísť (hoci potom ho nehanebne prijali do Mestskej polície v Nitre). Kto fotil a nakrúcal toto dno?
Druhá – spôsob, akým sa na oslave hovorilo, a ľudia, ktorí sa jej zúčastnili (okrem ľudí z Najvyššieho súdu aj zastupujúci šéf prokuratúry Tichý), ukázali pravdu o našej justícii vernejšie než všetky ministerské analýzy. Poviem to priamo – spravodlivosť v tomto štáte majú stále v rukách ľudia bez svedomia, vkusu a miery. Tupci, ak chcete.
A onemel som aj tretíkrát. To keď som vo štvrtok videl, ako reagovali vybrané učiteľky a učitelia na kolegu Martina Mojžiša, ktorý im v dobrej viere a vôli na stretnutí s ministrom Jurzycom ukázal, že Planéta vedomostí má chyby a je predražená. Nebolo v tom nič proti učiteľskému stavu, bola to len pravda, a predsa zožal búrku osobných urážok, nezmyselných poznámok a úplných táranín. Akoby som nevidel elitu učiteľov, ale nahnevaných lobistov jednej zahraničnej firmy. Títo učia naše deti? A čo ich učia – nenávisť k faktom?
V piatok som už neonemel. Keď som si ráno v Novom Čase prečítal, že zhrabnem 10-tisíc eur mesačne za Lampu, čím žmýkam RTVS, už som bol mentálne pripravený. Ak sa môžu lži klaňať súdy, prokurátori a časť učiteľov, prečo by mali byť poctivé bulvárne kreatúrky? Ani poobede, keď zvolili Čentéša, a ausgerechnet Smer so SNS hovorili o zneuctenej slobode, slušnosti a demokracii, som sa už nečudoval. Už som si zvykol.
Lenže, presne toto je môj problém. Zvykám si na lož a tuposť a primitivizmus, lebo je ich všade väčšina. Kto tu chce prežiť, musí si zvykať. Poznám tie príbehy. Prežiť je vraj základný zákon, idea a zmysel tejto krajiny.
Ale ak si zvyknem, ak prijmem víťaziaceho Lexu, tupých sudcov, Nový Čas, kecy poslancov antinovembra a odstrčenosť pravdy, vtedy bude po mne.
Občas sa mi zdá, že Slovensko je kruté.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite