Je piatok doobeda, škaredé počasie, prší, navyše je pracovný deň, napriek všetkému sa však pred Jurkovičovou vilou zhromažďuje skupinka ľudí, ktorá sa elektronicky prihlásili na prehliadku vily s odborným sprievodcom. Skupinka trpezlivo čaká, kým svoj program vo vile skončí skupinka škôlkárov.
Sme v Brne, časť Žabovřesky. Začiatkom minulého storočia si práve tu kúpili stavebné pozemky manželia Jurkovičovci s úmyslom založiť vilovú kolóniu.
V roku 1906 si tu postavili aj vlastné rodinné sídlo.
Dušan Jurkovič (1868 –1947), rodák z Turej Lúky a dodnes najuznávanejší slovenský architekt, postavil v Žabovřeskách vilu, ktorá mala byť akýmsi vzorovým bývaním intelektuála. Svoj dom po dostavaní otvoril na niekoľko týždňov pre verejnosť a pripravil v ňom Výstavu architektúry a umeleckého priemyslu. Hlavným exponátom bola samotná vila – ako Jurkovičov manifest modernej architektúry. Dnes je z Jurkovičovej vily opäť múzeum a je súčasťou Moravskej galérie v Brne.
Návštevníci v to upršané piatkové doobedie sú zväčša ľudia z Brna a okolia. Jurkoviča majú preštudovaného a vnímajú ho ako kultového moravského architekta. Na Morave žil a tvoril dvadsať rokov a miestni nezabudnú dodať, že to boli jeho najlepšie roky. Táto etapa Jurkovičovej tvorby sa hlási k národne zanietenému regionalizmu, inšpirovanému najmä folklórom. Diela z tohto Jurkovičovho obdobia pôsobia romanticky a rozmarne. Jeho secesno-ľudové stavby (najmä kúpele Luhačovice, ale aj turistické stavby na Radhošti) sú dodnes na Morave veľmi populárne a o Jurkovičovi sa hovorí ako o básnikovi dreva.
Na Slovensku, kam sa vrátil po vzniku Československej republiky, poznáme už trošku iného Jurkoviča, vážnejšieho, introvertnejšieho, puristickejšieho. Jeho najvýznamnejšia stavba – Štefánikov pomník na Bradle – je impozantná travertínová stavba. Aj vila, ktorú si Jurkovič postavil v Bratislave, je už celkom iná ako tá, ktorú si postavil v Brne. .farebná a rozprávková
Keď návštevník kráča pomedzi vilky v Žabovřeskách, má pocit, že je na anglickom vidieku. Za to môže Jurkovič, ktorý začal štvrť budovať. Inšpiroval sa jednak umeleckou kolóniou v Darmstadte, jednak britskou vidieckou architektúrou. Aj svoju vilu na kopci staval ako „cottage“, a tomu zodpovedali aj hlavné stavebné materiály: drevo, kameň, korok. Britskú striedmosť však nehľadajte, dominuje slovanská farebnosť, ornament, rozprávkové motívy.
V čase, keď Jurkovič vilu navrhoval, ešte funkcionalizmus a purizmus len čakal na svoju príležitosť, vila Tugendhat vznikne až o vyše dvadsať rokov, ešte dominuje hravá secesia, ktorá Jurkovičovi umožňuje čerpať inšpiráciu z najrôznejších štýlov – od britských cottage cez viedenskú avantgardu až po čičmianske drevenice. Vila je pôvabne eklektická a dnes už pôsobí príjemne bizarným dojmom. Aj súdobí českí teoretici o vile písali ako o „chalúpke z perníka“, ktorej však nechýba „kúzlo slovanskej poézie“. To bolo dôležité.
V Brne začiatkom 20. storočia dominovala nemecká elita, ale na Morave už bol aj silný podnikateľský živel z českých kruhov. Jurkovič vedel vystihnúť jeho pocity a potreby. Národne orientovaní továrnici a obchodníci obdivovali Jurkovičov regionalizmus, ktorému sa tu darilo oveľa lepšie ako v Prahe či v Bratislave. Jurkovič tu požíval veľkú úctu a nie náhodou má dnes v Brne dve múzejné expozície a aj výskumné Centrum Dušana Sama Jurkoviča. .hala ako chrám
Jurkovič svoju vilu chápal ako „gesamtkunstwerk“, detailne teda sám naplánoval aj celý vnútrajšok vily. Svoj dom používal v tom čase už aj ako moderný „showroom“ , kde vystavoval vlastné nábytkové súbory.
Vila bola aj svojou infraštruktúrou symbolom moderného bývania. Bola elektrifikovaná, mala dokonca vlastný generátor. Prvé roky bola vykurovaná teplým vzduchom rozvádzaným z kotolne prieduchmi do väčšiny miestností. Od r. 1913 mala už teplovodný systém ústredného kúrenia. Jurkoviča zaujímali aj nové materiály, a tie využil pri stavbe vily, napríklad korkové dlážky, korkové tapety či ľahké drevené priečky so špeciálnou výplňou pripomínajúcou dnešný sadrokartón.
Vile dominuje schodisková hala, ktorá svojimi monumentálnymi rozmermi pripomína skôr menší chrám ako obytnú miestnosť. V Bratislave sa už takejto haly Jurkovič vzdal, ale v Brne bola ešte srdcom domu. Bola centrom rodinného života, ale aj miestom pre spoločenské stretnutia. Farebnú atmosféru haly tvoria folklórom inšpirované modré, zelené, červené a žlté tóny, ktoré Jurkovič jemným tónovaním posúva k modernosti. Vedľa haly je prijímací salón, ktorý slúžil ako výstavná miestnosť nábytku. .nevhodné na bývanie?
Dojem zo schodiskovej haly aj prijímacieho salónu je veľkolepý. O to prekvapivejšie sú však ostatné priestory domu, ktoré pôsobia oveľa skromnejšie. Neveľká detská izba, ktorá je navyše priechodná. Jurkovičovci tu pritom vychovávali troch synov. Spálňa je o čosi väčšia, intímnejšia a je k nej pričlenená kúpelňa. Na poschodí je hosťovská izba a rozľahlý ateliér.
V dome bol aj byt správcu, izbička pre slúžku, no najmä veľa obslužných miestností. Zvonka síce dom pôsobí dojmom rozľahlej stavby, no dnu to vyzerá celkom skromne, s výnimkou obrovskej – a z dnešného pohľadu aj dosť nepraktickej – haly. Navyše dom je zvnútra veľmi členitý a viacero návštevníkov poznamenalo, že na bývanie sa im nezdá vhodný. Zaujímavé je, že keď bol v roku 1963 dom vyhlásený za kultúrnu pamiatku, vtedajší majitelia boli nahnevaní a v protestnom liste napísali, že dom nie je vhodný na bývanie. A keď sa stal kultúrnou pamiatkou, už ho ani nemohli veľmi prestavovať.
V roku 2006 Jurkovičovu vilu od súkromných majiteľov odkúpil český štát.
Proces rozsiahlej rekonštrukcie vily je podrobne zaznamenaný a zdokumentovaný na internetovej stránke múzea aj v katalógu. Vďaka štedrým nórskym grantom mohla byť obnova naozaj veľkorysá. Podrobne sa skúmala pôvodná farebnosť interiéru a exteriéru. Sondážny výskum sa robil na väčšine plôch, analyzovali sa vzorky materiálov pôvodných architektonických prvkov a ich povrchové úpravy. Nálezy sa potom konfrontovali so zachovanou pôvodnou dokumentáciou. Každý detail vily prešiel podrobným skúmaním a obnovou. Nepodarilo sa síce nájsť pôvodný nábytok, ten Jurkovič pri sťahovaní z vily zrejme rozpredal, ale časť zariadenia tvoria repliky vyrobené presne podľa Jurkovičovej dokumentácie. Časť zariadenia tvorí zas nábytok z iných Jurkovičových realizácií. Súčasťou múzea sú aj výstavné priestory, kde sa bude prezentovať tvorba Jurkoviča a jeho súčasníkov, ako aj bádateľské centrum a priestory na tvorivé dielne pre deti.
Obnovením vily a vybudovaním múzea s výskumným pracoviskom si Morava naozaj pozoruhodným spôsobom uctila najvýznamnejšieho slovenského architekta.
Sme v Brne, časť Žabovřesky. Začiatkom minulého storočia si práve tu kúpili stavebné pozemky manželia Jurkovičovci s úmyslom založiť vilovú kolóniu.
V roku 1906 si tu postavili aj vlastné rodinné sídlo.
Dušan Jurkovič (1868 –1947), rodák z Turej Lúky a dodnes najuznávanejší slovenský architekt, postavil v Žabovřeskách vilu, ktorá mala byť akýmsi vzorovým bývaním intelektuála. Svoj dom po dostavaní otvoril na niekoľko týždňov pre verejnosť a pripravil v ňom Výstavu architektúry a umeleckého priemyslu. Hlavným exponátom bola samotná vila – ako Jurkovičov manifest modernej architektúry. Dnes je z Jurkovičovej vily opäť múzeum a je súčasťou Moravskej galérie v Brne.
Návštevníci v to upršané piatkové doobedie sú zväčša ľudia z Brna a okolia. Jurkoviča majú preštudovaného a vnímajú ho ako kultového moravského architekta. Na Morave žil a tvoril dvadsať rokov a miestni nezabudnú dodať, že to boli jeho najlepšie roky. Táto etapa Jurkovičovej tvorby sa hlási k národne zanietenému regionalizmu, inšpirovanému najmä folklórom. Diela z tohto Jurkovičovho obdobia pôsobia romanticky a rozmarne. Jeho secesno-ľudové stavby (najmä kúpele Luhačovice, ale aj turistické stavby na Radhošti) sú dodnes na Morave veľmi populárne a o Jurkovičovi sa hovorí ako o básnikovi dreva.
Na Slovensku, kam sa vrátil po vzniku Československej republiky, poznáme už trošku iného Jurkoviča, vážnejšieho, introvertnejšieho, puristickejšieho. Jeho najvýznamnejšia stavba – Štefánikov pomník na Bradle – je impozantná travertínová stavba. Aj vila, ktorú si Jurkovič postavil v Bratislave, je už celkom iná ako tá, ktorú si postavil v Brne. .farebná a rozprávková
Keď návštevník kráča pomedzi vilky v Žabovřeskách, má pocit, že je na anglickom vidieku. Za to môže Jurkovič, ktorý začal štvrť budovať. Inšpiroval sa jednak umeleckou kolóniou v Darmstadte, jednak britskou vidieckou architektúrou. Aj svoju vilu na kopci staval ako „cottage“, a tomu zodpovedali aj hlavné stavebné materiály: drevo, kameň, korok. Britskú striedmosť však nehľadajte, dominuje slovanská farebnosť, ornament, rozprávkové motívy.
V čase, keď Jurkovič vilu navrhoval, ešte funkcionalizmus a purizmus len čakal na svoju príležitosť, vila Tugendhat vznikne až o vyše dvadsať rokov, ešte dominuje hravá secesia, ktorá Jurkovičovi umožňuje čerpať inšpiráciu z najrôznejších štýlov – od britských cottage cez viedenskú avantgardu až po čičmianske drevenice. Vila je pôvabne eklektická a dnes už pôsobí príjemne bizarným dojmom. Aj súdobí českí teoretici o vile písali ako o „chalúpke z perníka“, ktorej však nechýba „kúzlo slovanskej poézie“. To bolo dôležité.
V Brne začiatkom 20. storočia dominovala nemecká elita, ale na Morave už bol aj silný podnikateľský živel z českých kruhov. Jurkovič vedel vystihnúť jeho pocity a potreby. Národne orientovaní továrnici a obchodníci obdivovali Jurkovičov regionalizmus, ktorému sa tu darilo oveľa lepšie ako v Prahe či v Bratislave. Jurkovič tu požíval veľkú úctu a nie náhodou má dnes v Brne dve múzejné expozície a aj výskumné Centrum Dušana Sama Jurkoviča. .hala ako chrám
Jurkovič svoju vilu chápal ako „gesamtkunstwerk“, detailne teda sám naplánoval aj celý vnútrajšok vily. Svoj dom používal v tom čase už aj ako moderný „showroom“ , kde vystavoval vlastné nábytkové súbory.
Vila bola aj svojou infraštruktúrou symbolom moderného bývania. Bola elektrifikovaná, mala dokonca vlastný generátor. Prvé roky bola vykurovaná teplým vzduchom rozvádzaným z kotolne prieduchmi do väčšiny miestností. Od r. 1913 mala už teplovodný systém ústredného kúrenia. Jurkoviča zaujímali aj nové materiály, a tie využil pri stavbe vily, napríklad korkové dlážky, korkové tapety či ľahké drevené priečky so špeciálnou výplňou pripomínajúcou dnešný sadrokartón.
Vile dominuje schodisková hala, ktorá svojimi monumentálnymi rozmermi pripomína skôr menší chrám ako obytnú miestnosť. V Bratislave sa už takejto haly Jurkovič vzdal, ale v Brne bola ešte srdcom domu. Bola centrom rodinného života, ale aj miestom pre spoločenské stretnutia. Farebnú atmosféru haly tvoria folklórom inšpirované modré, zelené, červené a žlté tóny, ktoré Jurkovič jemným tónovaním posúva k modernosti. Vedľa haly je prijímací salón, ktorý slúžil ako výstavná miestnosť nábytku. .nevhodné na bývanie?
Dojem zo schodiskovej haly aj prijímacieho salónu je veľkolepý. O to prekvapivejšie sú však ostatné priestory domu, ktoré pôsobia oveľa skromnejšie. Neveľká detská izba, ktorá je navyše priechodná. Jurkovičovci tu pritom vychovávali troch synov. Spálňa je o čosi väčšia, intímnejšia a je k nej pričlenená kúpelňa. Na poschodí je hosťovská izba a rozľahlý ateliér.
V dome bol aj byt správcu, izbička pre slúžku, no najmä veľa obslužných miestností. Zvonka síce dom pôsobí dojmom rozľahlej stavby, no dnu to vyzerá celkom skromne, s výnimkou obrovskej – a z dnešného pohľadu aj dosť nepraktickej – haly. Navyše dom je zvnútra veľmi členitý a viacero návštevníkov poznamenalo, že na bývanie sa im nezdá vhodný. Zaujímavé je, že keď bol v roku 1963 dom vyhlásený za kultúrnu pamiatku, vtedajší majitelia boli nahnevaní a v protestnom liste napísali, že dom nie je vhodný na bývanie. A keď sa stal kultúrnou pamiatkou, už ho ani nemohli veľmi prestavovať.
V roku 2006 Jurkovičovu vilu od súkromných majiteľov odkúpil český štát.
Proces rozsiahlej rekonštrukcie vily je podrobne zaznamenaný a zdokumentovaný na internetovej stránke múzea aj v katalógu. Vďaka štedrým nórskym grantom mohla byť obnova naozaj veľkorysá. Podrobne sa skúmala pôvodná farebnosť interiéru a exteriéru. Sondážny výskum sa robil na väčšine plôch, analyzovali sa vzorky materiálov pôvodných architektonických prvkov a ich povrchové úpravy. Nálezy sa potom konfrontovali so zachovanou pôvodnou dokumentáciou. Každý detail vily prešiel podrobným skúmaním a obnovou. Nepodarilo sa síce nájsť pôvodný nábytok, ten Jurkovič pri sťahovaní z vily zrejme rozpredal, ale časť zariadenia tvoria repliky vyrobené presne podľa Jurkovičovej dokumentácie. Časť zariadenia tvorí zas nábytok z iných Jurkovičových realizácií. Súčasťou múzea sú aj výstavné priestory, kde sa bude prezentovať tvorba Jurkoviča a jeho súčasníkov, ako aj bádateľské centrum a priestory na tvorivé dielne pre deti.
Obnovením vily a vybudovaním múzea s výskumným pracoviskom si Morava naozaj pozoruhodným spôsobom uctila najvýznamnejšieho slovenského architekta.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.