Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Joe to zawinul

.časopis .hudba

Birdland: geniálne jednoduchá basová fráza syntetizátora, vzápätí téma zahraná vo vysokých polohách bezpražcovej basy Jaca Pastoria podporená pulzujúcimi bicími Alejandra Acuñu, po pár taktoch „bigbandový“ vstup Shorterovho saxofónu, a potom až dokonca pohodový groove s hustými harmóniami,

Birdland: geniálne jednoduchá basová fráza syntetizátora, vzápätí téma zahraná vo vysokých polohách bezpražcovej basy Jaca Pastoria podporená pulzujúcimi bicími Alejandra Acuñu, po pár taktoch „bigbandový“ vstup Shorterovho saxofónu, a potom až dokonca pohodový groove s hustými harmóniami,
extatickými momentmi skupinovej improvizácie a hudobnými vtipmi, ktoré možno objavovať a tešiť sa z nich hádam donekonečna. Nakoniec fiesta s dookola sa opakujúcou hlavnou témou a neviazanými tancami Jacovej basy a Joeových klávesov. 
Birdland, ktorý Joe Zawinul zložil a s Weather Report nahral v roku 1977, je príkladom výnimočnosti tohto viedensko-amerického džezmena. Narodil sa v roku 1932 v treťom viedenskom obvode úradníkovi v plynárňach a muzikálnej matke z Moravy (hovorieval, že bola rómskeho pôvodu). Jeho talent bol od začiatku zjavný, a tak ako sedemročný začal študovať klavír na viedenskom konzervatóriu. Keď mal 12 rokov, objavil džez a svoje okolie fascinoval schopnosťou porozumieť harmóniám amerických džezových nahrávok, ktoré sa dostali do povojnovej Viedne.
Ako tínedžer si privyrábal v tanečnej kapele, ktorej členom bol aj istý Thomas Klestil, neskôr známy ako rakúsky prezident.
V roku 1958 dostal štipendium na bostonskú Berklee College of Music, na ktorej sa však dlho neohrial a začal hrávať s džezovými hviezdami, ako boli Maynard Ferguson, Dinah Washington a hlavne saxofonista Cannonbal Adderley. Dnes to možno nie je až také výnimočné, ale pred päťdesiatimi rokmi bol biely Viedenčan, vyrastajúci na Mozartovi a Straussových valčíkoch, medzi americkými černochmi „odkojenými“ bluesom skutočným  exotom.
V roku 1969 zložil Joe Zawinul skladbu In A Silent Way, ktorá sa stala titulným kusom prvého elektrického albumu Milesa Davisa. Zawinul na ňom hrá, no členom Davisovej kapely nikdy nebol. Kráčal vlastnou cestou, vydal niekoľko sólových albumov a v roku 1970 založil s Waynom Shorterom skupinu Weather Report. Elektrický zvuk, obrovská energia, sofistikované skladby hrané s rokenrolovou ľahkosťou... Weather Report vytvoril novú podobu elektrického džezu, ktorý bol znovu hudbou „do tanca aj na počúvanie“.
Po rozpade Weather Report vytvoril Zawinul svoj Syndicate, skupinu talentovaných mladých hudobníkov z celého sveta a prv než sa to stalo módnym trendom, začal hrať „world music“. Nešlo pritom o nekritický obdiv k exotickému folklóru. Hudba bola vždy Zawinulova, každý z muzikantov do nej prinášal svoj príbeh, svoju hudobnú kultúru a svoje majstrovstvo.
„Tí chlapci vyrastali na platniach Weather Report, neboli to žiadni ľudoví muzikanti,“ povedal mi Joe Zawinul pár dní pred svojím bratislavským koncertom v roku 2005 a vzápätí sa ma opýtal, či som už počul Syndicate v jeho aktuálnej zostave. Priznal som sa, že zatiaľ nie. „Tak to sa máš na čo tešiť. Sú to najlepší muzikanti na svete,“ povedal Joe a len trochu sa pri tom popod fúzy usmieval. Keď o rok prišiel do klubu Babylon s ďalšími hudobníkmi, znovu to boli tí najlepší. A Joe v pletenej čiapočke znovu sedel za klávesami a tešil sa z toho, ako výborne hrajú jeho ľudia, jeho hudobné deti z Brazílie, New Yorku, Senegalu, Maroka či z ostrova Maurícius.
Joe Zawinul zomrel ráno 7. augusta 2007 vo Viedni.
.jk
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite