Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Chýba nám štátnické myslenie

.eva Čobejová .martin Hanus .časopis .téma

Rozhovor s profesorom fyziky Vladimírom Bužekom o jeho skúsenostiach s eurofondami, o ich celkovom vplyve na slovenskú vedu a o tom, prečo nepodpísal iniciatívu vedcov.

.vedci sa sťažujú, že na Slovensku sú štrukturálne fondy prebyrokratizované. Nie je to tak s eurofondmi všade?
To neviem, môžem povedať len toľko, že aj moji vedeckí kolegovia z Portugalska, Česka či Poľska hovoria, že je to katastrofa a zalamujú rukami.

.máte aj osobnú skúsenosť s eurofondmi?
Podal som dva úspešné projekty, ktoré sa venovali problematike kvantových technológií a po pol roku som sa ich vzdal. Presnejšie, prevzal ich iný kolega.

.prečo?
Lebo ja radšej robím vedu. Sú peniaze, ktoré sú rozumne drahé, a sú peniaze, ktoré sú príliš drahé. A toto sú jednoducho príliš drahé peniaze. Paralyzujú nás.

.môžete predsa administratívu presunúť na iných ľudí.
Najprv sme manažment projektov outsourcovali do externej firmy, ale to nefungovalo. Teraz priamo na ústave máme dvoch šikovných mládencov, ktorí denne desať hodín produkujú množstvo dokumentov, ktoré nikdy nikto nebude čítať.

.je podľa vás zlý nápad presunúť časť eurofondov na diaľnice?
To vládne rozhodnutie bolo nešťastné, hoci malo svoje racionálne odôvodnenie. Mne najviac prekáža, že tu nie je vízia, čo bude so slovenskou vedou o 20 rokov. Teraz vidíme iba veľa peňazí, ktoré treba rýchlo minúť. Možno ich použiť dobre, ale aj ich stratiť. A ja som v tom nesmierne skeptický.

.dopadne to zle?
Pozrite sa, koľko je tu centier excelentnosti.

.desiatky.
A koľko reálne môže byť na Slovensku centier excelentnosti?

.netrúfame si to odhadnúť.
ARRA v súčasnosti pracuje na vytypovaní 20 špičkových vedeckých skupín v SAV. Odhad je, že z nich asi polovica je na európskej či svetovej úrovni.

.čiže desať skupín je v SAV. A celkovo na Slovensku?
Môj odhad je, že je tu asi 20 takých to tímov. Tým je povedané všetko.

.pri výbere projektov z eurofondov zohráva rolu aj to, či si projekt podáva špičkový tím?
Nie, v týchto projektoch je dôležité jasne zodpovedať na otázky, ktoré sa kladú vo výzve, a do všetkých kolónok napísať niečo relevantné. Ale de facto veľmi nezáleží na tom, aký ste vedec. Aj preto sa k tým peniazom dostanú aj podpriemerní vedci. Nespravilo sa to, čo sa malo spraviť.

.čo to je?
Stále nevieme, kde je európska kvalita, a sivý priemer tu má potom mohutný hlas.

.čiže eurofondy nedokážu pri výbere vygenerovať tých dobrých?
Predpokladám, že tá snaha tam ani nikdy nebola. Kvalita bola len jedným z kritérií. Keby som mal záujem vybrať projekty so špičkovými vedcami, tak v prípade, že si podajú projekt a urobia v ňom malú chybu, napríklad nedajú niekde bodku, tak ich nediskvalifikujem, ale komunikujem s nimi.

.takže tí najlepší vedci sa k tým peniazom z eurofondov ani nemusia dostať?
Keby ste sa pozreli na to, kto dostáva tie prostriedky, a vedeli by ste, kto je aký vedec, amyslím, že aspoň vo fyzike mám celkom dobrý prehľad, tak by ste začali klásť otázky. Často som počul argument, že niektorí vedci nie sú špičkoví len preto, lebo nemajú peniaze na drahé prístroje. To je zlý argument. Každá veda sa začína v hlave.

.ako vy financujete svoj výskum?
O eurofondy som sa uchádzal kvôli kolegom. Ja som mal rôzne granty – európske aj americké, dokonca aj z Japonska.

.aké bolo administratívne zaťaženie pri grantoch z USA?
Minimálne.

.tam vraj všetko závisí od renomé vedca.
Áno. Osoba vedca je tam kľúčová a keď je to špičkový vedec, granty sú naozaj štedré.

.vy máte ako jeden zmála slovenských vedcov aj granty z tzv. rámcového programu Európskej komisie. Ako to funguje?
Zmôjho pohľadu vynikajúco. Sú to projekty na administrovanie veľmi prehľadné. Ale slovenská participácia na siedmom rámcovom programe EK je zanedbateľná, my sme vlastne čistí platitelia do tohto programu.

.prečo?
Lebo nemáme dostatočný počet vedcov, ktorí by boli schopní konkurovať.

.prečo vlastne do vedy prišli štrukturálne fondy?
Aby sme mohli konkurovať, lebo nám chýba infraštruktúra. Ja som teoretik, mne stačilo, že sa otvorili hranice. Ale sú experimentátori, ktorí potrebujú drahé prístroje, aj materiály sú drahé. Tie štrukturálne fondy boli na vytvorenie infraštruktúry, aby potom naši vedci mohli uspieť v rámcových programoch EK.

.ale asi to tak nie je.
Všetko treba postaviť na ľuďoch. Budovať kvalitné tímy, a tie sú potom schopné uchádzať sa aj o veľké granty. Štrukturálne fondy mali pomôcť pri nákupe vybavenia, najmä prístrojov. Aj preto sa v súvislosti s eurofondmi bavíme najmä o biznise, o verejnom obstarávaní. Ale eurofondy už neriešia, kto bude prístroje obsluhovať a ako sa budú využívať. Na to treba ďalšie peniaze, ale kde ich zohnať?

.boli ste v predsedníctve agentúry
APVV, ktorá má financovať väčšie projekty. Prečo to nefunguje? APVV mala pri vzniku veľkú ambíciu, prvé dva roky to celkom išlo, bolo to nastavené vynikajúco. Keď som videl, že za ministra Mikolaja sa niektoré veci nedajú riešiť, odstúpil som odtiaľ. Kým pred pár rokmi bol ročný rozpočet APVV 1,2 miliardy korún, tohtoročný rozpočet klesol na 600-tisíc korún. To je bizarné.

.kleslo to preto, že prišli do vedy eurofondy?
Áno, aj preto.

.ale aspoň sa nakúpia tie prístroje, nie?
Lenže ja nevidím garanciu toho, že po úspešnom implementovaní štrukturálnych fondov do našej vedy dramaticky vzrastie kvalita výskumu, ktorý sa robí na Slovensku. Kvalita výskumu sa zabezpečuje inými nástrojmi. Keď sa minú eurofondy, budú šťastní najmä biznismeni.

.prečo ste nepodpísali iniciatívu proti kráteniu rozpočtu SAV.
Pre vetu v predbežnej verzii, ktorá hovorila o zániku slovenskej vedy. Veda nezanikne. Zmôjho pohľadu problém nie je v objeme peňazí, ale v systéme distribúcie. Pribrzdil som aj preto, že sa z toho stáva téma politického boja.

.aj vám vadí tá filozofia: Diaľnice namiesto vedy?
Považujem to za symbol myslenia. Tu chýba štátnické rozhodnutie, toto boli len pragmatické politické rozhodnutia.

.ak by tie milióny naozaj neprišli na vedu, tak...
...sa nič dramatické nestane. A teraz ma kolegovia ukameňujú.
(Úsmev.)

.ale tí najlepší by mali dostať peniaze – aj na úkor tých ostatných?
Vo vede neplatí demokracia, do tých najlepších treba naliať peniaze celkom nedemokratickým spôsobom. Samozrejme, transparentne.

.čo má vláda robiť, aby veci riešila kompetentnejšie?
Poviem to inak: nedávno sa mi dostala opäť do rúk knižka Jamesa Watsona The Double Helix. Watson mal 23 rokov, keď prišiel na univerzitu v Cambridgei, v podstate nič nevedel o probléme, ale svojou radosťou, kreativitou a zanietením prišiel o dva roky k riešeniu, za ktoré jemu a jeho dvom kolegom udelili Nobelovu cenu. Na vytvorenie takéhoto výskumného a univerzitného prostredia treba víziu, stabilné financovanie a čas. Hovoríme o horizonte desiatok rokov.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite