Ekonómom sa podľa vlastných slov stal po tom, ako si prečítal Marxov Kapitál. Vstúpil do komunistickej strany a začal prispievať do propagandistického plátku Szabad Nép. V roku 1955, teda niekoľko mesiacov pred revolúciou a vpádom ruských vojsk, bol zo strany vylúčený pre nedostatok marxistického presvedčenia. Po strate straníckej knižky prišiel aj o viaceré červené ilúzie. Stal sa kritikom centrálneho plánovania, teoreticky vysvetľoval stály nedostatok tovarov v komunistických krajinách a písal o guľášovej ekonomike v Maďarsku. V 80. rokoch sa stal profesorom na Harvarde a svojich žiakov našiel aj na Slovensku, napríklad v neskoršom ministrovi financií Ivanovi Miklošovi, ktorý jeho teórie prednášal na Ekonomickej a neskôr Trnavskej univerzite.
Kornaiov útok na Orbánovu vládu vyšiel v denníku Népszabadság. Tieto ľavicové noviny sú dlhodobo najčítanejším budapeštianskym denníkom a hlavnou mediálnou baštou protiorbánovskej opozície. Kornaiov text nesie príznačný názov Inventúra a na rozsiahlom priestore (asi 15 strán textu) podrobne rozoberá, ako sa nová vláda Fideszu správa voči demokracii, kapitalizmu, právnemu štátu, médiám či súkromnému vlastníctvu a budúcnosti krajiny.
Kornaiova kritika je zdrvujúca. Orbána viní, že zničil v Maďarsku demokraciu: „V období od rokov 1989/1990 do leta 2010 bolo Maďarsko demokraciou. Viac to už neplatí – dnešným politickým usporiadaním je autokracia,“ píše. Kornai text píše ako akademik, definuje, čo považuje za demokraciu a čo Orbán devastuje. Kritizuje, že „všetko sa rozhoduje v mocenskom centre“ a viaceré nepohodlné inštitúcie sa oslabujú, alebo priamo rušia. Prípadne, ako dokazuje príklad nového maďarského prezidenta, obsadzujú sa ľuďmi, ktorí sú oddaní jednej strane.
Kornai si neberie servítku. Spôsob, akým Fidesz ovládol krajinu po voľbách, nepovažuje za tradičný, ale nazýva ho „politickou čistkou“. Prekáža mu tiež, že Fidesz robí všetko preto, aby sa zabetónoval v mocenských funkciách na 15-20 rokov dopredu. A to prirovnáva k fašistickým a autoritatívnym režimom. Fidesz síce odlišuje od komunistov, ale niektoré ich politiky (napríklad nový mediálny zákon) podľa harvardského ekonóma a bývalého člena maďarskej centrálnej banky znesú porovnanie iba s propagandou komunistických režimov. Za bezprecedentné považuje nielen oslabenie postavenia ústavného súdu, ale aj schválenie zákona, ktorý súd pred pár rokmi vyhlásil za protiústavný. Kornai verí v nezávislosť sudcov, ale viaceré garancie vlády práva boli podľa neho už „zruinované“.
Za najvážnejšie považuje dva vedľajšie dôsledky Orbánovej revolúcie. Tým prvým je strata dôvery a tým druhým nepriame reštrikcie, ktoré dopadajú aj na Orbánových voličov. Kornai napočítal minimálne tucet takýchto prípadov. Fidesz sa podľa neho snaží spojiť pravicovú ideológiu s neokádaristickou ekonomickou politikou, a to môže znamenať iba jedno: „Máme všetky dôvody obávať sa o budúcnosť tejto krajiny.“
Kornaiov útok na Orbánovu vládu vyšiel v denníku Népszabadság. Tieto ľavicové noviny sú dlhodobo najčítanejším budapeštianskym denníkom a hlavnou mediálnou baštou protiorbánovskej opozície. Kornaiov text nesie príznačný názov Inventúra a na rozsiahlom priestore (asi 15 strán textu) podrobne rozoberá, ako sa nová vláda Fideszu správa voči demokracii, kapitalizmu, právnemu štátu, médiám či súkromnému vlastníctvu a budúcnosti krajiny.
Kornaiova kritika je zdrvujúca. Orbána viní, že zničil v Maďarsku demokraciu: „V období od rokov 1989/1990 do leta 2010 bolo Maďarsko demokraciou. Viac to už neplatí – dnešným politickým usporiadaním je autokracia,“ píše. Kornai text píše ako akademik, definuje, čo považuje za demokraciu a čo Orbán devastuje. Kritizuje, že „všetko sa rozhoduje v mocenskom centre“ a viaceré nepohodlné inštitúcie sa oslabujú, alebo priamo rušia. Prípadne, ako dokazuje príklad nového maďarského prezidenta, obsadzujú sa ľuďmi, ktorí sú oddaní jednej strane.
Kornai si neberie servítku. Spôsob, akým Fidesz ovládol krajinu po voľbách, nepovažuje za tradičný, ale nazýva ho „politickou čistkou“. Prekáža mu tiež, že Fidesz robí všetko preto, aby sa zabetónoval v mocenských funkciách na 15-20 rokov dopredu. A to prirovnáva k fašistickým a autoritatívnym režimom. Fidesz síce odlišuje od komunistov, ale niektoré ich politiky (napríklad nový mediálny zákon) podľa harvardského ekonóma a bývalého člena maďarskej centrálnej banky znesú porovnanie iba s propagandou komunistických režimov. Za bezprecedentné považuje nielen oslabenie postavenia ústavného súdu, ale aj schválenie zákona, ktorý súd pred pár rokmi vyhlásil za protiústavný. Kornai verí v nezávislosť sudcov, ale viaceré garancie vlády práva boli podľa neho už „zruinované“.
Za najvážnejšie považuje dva vedľajšie dôsledky Orbánovej revolúcie. Tým prvým je strata dôvery a tým druhým nepriame reštrikcie, ktoré dopadajú aj na Orbánových voličov. Kornai napočítal minimálne tucet takýchto prípadov. Fidesz sa podľa neho snaží spojiť pravicovú ideológiu s neokádaristickou ekonomickou politikou, a to môže znamenať iba jedno: „Máme všetky dôvody obávať sa o budúcnosť tejto krajiny.“
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.