Narodil sa 15. júna 1763 v rodine spišských zemanov nemeckého pôvodu. Keďže bol príslušníkom uhorskej šľachty, hlásia sa k nemu i Maďari, hoci po maďarsky sa naučil až na strednej škole. Podľa dostupných zdrojov sa však ku konkrétnemu etniku nehlásil, čo bolo pre kozmopolitnú aristokraciu 18. storočia typické. No vedel po slovensky a tento jazyk pomáhal presadzovať aj slovenským evanjelikom v živote ich cirkvi. Knihy písal v nemčine a latinčine, mnohé publikoval vzhľadom na cenzúru mimo vlasti. Ladislav Unčovský o ňom v roku 1956 napísal monografiu, v ktorej ho označuje za Slováka. Študoval na kežmarskom lýceu a krátko pôsobil v Pešti na kráľovskom súde. Následne pokračoval v štúdiu na univerzite v nemeckom Göttingene.
Počas návštevy Paríža v roku 1787 ho predstavili aj kráľovi Ľudovítovi XVI. Keď po Belgicku a Francúzsku pricestoval Berzeviczy do Británie, v parlamente počúval prejavy Williama Pitta o ekonomických otázkach. Tento štátnik sa ako 24-ročný stal britským premiérom a previedol svoju krajinu cez búrku vojen s revolučným a napoleonským Francúzskom. Myšlienky škótskeho osvietenstva neboli vtedy v Uhorsku úplne neznáme. V roku 1787 sa s Adamom Smithom stretol gróf František Széchenyi, zakladateľ národnej knižnice a múzea v Budapešti. Hoci Berzeviczy navštívil ostrovnú krajinu, aby študoval priamo u zakladateľa modernej ekonómie, z dostupných zdrojov nie je jasné, či sa k Smithovi aj dostal. V každom prípade si dobre osvojil obsah jeho kľúčového diela – Bohatstva národov.
.jeho Slovensko
Klasický liberalizmus sa vtedy kriticky staval proti kombinácii merkantilizmu, protekcionizmu a feudálnych vzťahov. Kým roľníci boli zaťažení likvidačnými a neprehľadnými daňami, šľachta sa tešila výsadám. Takto zošnurované hospodárstvo, ktorého najkrikľavejšou črtou bola dedičná pripútanosť veľkej časti vidieckeho obyvateľstva k pôde, bolo nevyhnutne prekážkou rozvoju kapitalizmu i priemyselnej výroby. Navyše, vzťahy medzi rakúskou a uhorskou časťou habsburskej ríše komplikovali aj vnútorné clá vo výške 30 až 60 percent a priame zákazy vývozu, ktoré udržiavali východnú časť impéria v zaostalosti. Z Berzeviczyho spisov vystupuje obraz súvekého Uhorska ako skorumpovanej, despotickej a zbedačenej spoločnosti, kde panuje násilie a svojvôľa, vzťahy sú dôležitejšie ako pravidlá a každý sa snaží žiť na úkor druhého. Zároveň však ide o krajinu, ktorá by v prípade rozumnejšieho ekonomického systému mala nesmierny potenciál. Svoje ekonomické úvahy o Uhorsku väčšinou začínal i končil na teritóriu dnešného Slovenska, ktoré bolo hospodársky najrozvinutejšie a Berzeviczy ho na jednom mieste nazýva „uhorským Švajčiarskom“.
.európsky liberál
Obhajoval slobodný obchod: „Nie každá krajina má všetko, ale pomocou obchodu môže každý všetko dostať. Čo sa niekde získalo, to sa vďaka obchodu javí, akoby sa získalo všade. Bez obchodu by ľudstvo upadlo.“ Uhorsko malo byť integrované do medzinárodnej deľby práce jednak odbúraním reštriktívnych ekonomických bariér, jednak obnovou zanedbanej infraštruktúry. Navrhol aj ambiciózne vodné dielo, ktoré by spájalo Baltické a Jadranské more, pretínajúc východné Slovensko. Predvídal aj vybudovanie Suezského kanála. Kritizoval cechy, ktorých zákonné monopolné výsady viedli k tomu, že zvyšovali ceny, za ktoré predávali nekvalitné výrobky. Podnikanie sa podľa neho malo stať slobodným: „Vláda sa nemôže zachovať lepšie, ako keď čím menej zasahuje, zdržuje sa násilných nariadení, sleduje prirodzený vývoj, odstraňuje prekážky, podporuje a uľahčuje sám od seba sa rozvíjajúci obchod a jeho chod.“
Berzeviczy bol vo svojej dobe jedným z najvýznamnejších ekonómov v Uhorsku. Kritizoval napríklad dobovú tézu, že krajina je tým bohatšia, o čo viac daní platí jej obyvateľstvo. Jeho knihy ponúkajú aj konkrétne štatistiky o gazdovaní sedliakov, čím prinášajú cenný náhľad do hospodárskych dejín Slovenska. Nečudo, že zaznamenali odozvu aj v zahraničí. V dobe, keď sa ešte veľa necitovalo, sa na Berzeviczyho odvolával napríklad významný nemecký profesor Karl Heinrich Rau vo svojej Učebnici politickej ekonómie z prelomu 20. a 30. rokov 19. storočia. Zaujímavosťou je aj to, že hoci Berzeviczy bol nasledovníkom Adama Smitha, nikdy neprevzal jeho objektívnu teóriu hodnoty, na ktorej neskôr staval Karl Marx. Spišský ekonóm naproti tomu považoval tvorbu cien za „nevyskúmateľnú otázku“, čím sa priblížil kontinentálnym zástancom subjektívnej teórie hodnoty. Cena sa mala určovať na trhu a neprijal ani Malthusov pohľad na populačný rast ako nárast hladných krkov, ktoré treba živiť. V súlade s inými klasickými liberálmi kritizoval aj násilné verbovačky, sústavné vojny a príliš vysoké počty ozbrojených síl. Všetko toto devastovalo národné hospodárstvo a v neproduktívnej sfére viazalo pracovné sily, ktoré sa mohli uplatniť radšej v priemysle alebo v poľnohospodárstve.
.v ústraní
V roku 1795 sa okrajovo zaplietol s uhorskými jakobínmi, ktorí chceli krajinu pretvoriť na federáciu rozdelenú podľa národov, so spoločnou zahraničnou a obrannou politikou a so slobodou jazyka, náboženstva, tlače a obchodu. Hoci sa na ich sprisahaní nezúčastnil, po odsúdení popredných aktérov na smrť odišiel zo všetkých úradných funkcií a utiahol sa na svoj statok, kde sa do konca života venoval vede.
Berzeviczy bol tiež jedným z prvých propagátorov Tatier. Písal o nich cestopisy v nemčine a navrhoval pre ne rozsiahle investície. Aj keď za života sa jeho prevratné myšlienky v Uhorsku nepresadili, vydláždil nimi cestu k revolučnému roku 1848. Jozef Miloslav Hurban vo svojich Rozpomienkach píše, že keď Ľudovít Štúr prechádzal so slovenským povstaním cez Spiš, dozvedel sa o Berzeviczym a uvedomil si, že mali spoločné mnohé názory. Ale veľký národohospodár bol vtedy už po smrti. Zomrel v roku 1822 vo Veľkej Lomnici na mozgovú porážku.
Počas návštevy Paríža v roku 1787 ho predstavili aj kráľovi Ľudovítovi XVI. Keď po Belgicku a Francúzsku pricestoval Berzeviczy do Británie, v parlamente počúval prejavy Williama Pitta o ekonomických otázkach. Tento štátnik sa ako 24-ročný stal britským premiérom a previedol svoju krajinu cez búrku vojen s revolučným a napoleonským Francúzskom. Myšlienky škótskeho osvietenstva neboli vtedy v Uhorsku úplne neznáme. V roku 1787 sa s Adamom Smithom stretol gróf František Széchenyi, zakladateľ národnej knižnice a múzea v Budapešti. Hoci Berzeviczy navštívil ostrovnú krajinu, aby študoval priamo u zakladateľa modernej ekonómie, z dostupných zdrojov nie je jasné, či sa k Smithovi aj dostal. V každom prípade si dobre osvojil obsah jeho kľúčového diela – Bohatstva národov.
.jeho Slovensko
Klasický liberalizmus sa vtedy kriticky staval proti kombinácii merkantilizmu, protekcionizmu a feudálnych vzťahov. Kým roľníci boli zaťažení likvidačnými a neprehľadnými daňami, šľachta sa tešila výsadám. Takto zošnurované hospodárstvo, ktorého najkrikľavejšou črtou bola dedičná pripútanosť veľkej časti vidieckeho obyvateľstva k pôde, bolo nevyhnutne prekážkou rozvoju kapitalizmu i priemyselnej výroby. Navyše, vzťahy medzi rakúskou a uhorskou časťou habsburskej ríše komplikovali aj vnútorné clá vo výške 30 až 60 percent a priame zákazy vývozu, ktoré udržiavali východnú časť impéria v zaostalosti. Z Berzeviczyho spisov vystupuje obraz súvekého Uhorska ako skorumpovanej, despotickej a zbedačenej spoločnosti, kde panuje násilie a svojvôľa, vzťahy sú dôležitejšie ako pravidlá a každý sa snaží žiť na úkor druhého. Zároveň však ide o krajinu, ktorá by v prípade rozumnejšieho ekonomického systému mala nesmierny potenciál. Svoje ekonomické úvahy o Uhorsku väčšinou začínal i končil na teritóriu dnešného Slovenska, ktoré bolo hospodársky najrozvinutejšie a Berzeviczy ho na jednom mieste nazýva „uhorským Švajčiarskom“.
.európsky liberál
Obhajoval slobodný obchod: „Nie každá krajina má všetko, ale pomocou obchodu môže každý všetko dostať. Čo sa niekde získalo, to sa vďaka obchodu javí, akoby sa získalo všade. Bez obchodu by ľudstvo upadlo.“ Uhorsko malo byť integrované do medzinárodnej deľby práce jednak odbúraním reštriktívnych ekonomických bariér, jednak obnovou zanedbanej infraštruktúry. Navrhol aj ambiciózne vodné dielo, ktoré by spájalo Baltické a Jadranské more, pretínajúc východné Slovensko. Predvídal aj vybudovanie Suezského kanála. Kritizoval cechy, ktorých zákonné monopolné výsady viedli k tomu, že zvyšovali ceny, za ktoré predávali nekvalitné výrobky. Podnikanie sa podľa neho malo stať slobodným: „Vláda sa nemôže zachovať lepšie, ako keď čím menej zasahuje, zdržuje sa násilných nariadení, sleduje prirodzený vývoj, odstraňuje prekážky, podporuje a uľahčuje sám od seba sa rozvíjajúci obchod a jeho chod.“
Berzeviczy bol vo svojej dobe jedným z najvýznamnejších ekonómov v Uhorsku. Kritizoval napríklad dobovú tézu, že krajina je tým bohatšia, o čo viac daní platí jej obyvateľstvo. Jeho knihy ponúkajú aj konkrétne štatistiky o gazdovaní sedliakov, čím prinášajú cenný náhľad do hospodárskych dejín Slovenska. Nečudo, že zaznamenali odozvu aj v zahraničí. V dobe, keď sa ešte veľa necitovalo, sa na Berzeviczyho odvolával napríklad významný nemecký profesor Karl Heinrich Rau vo svojej Učebnici politickej ekonómie z prelomu 20. a 30. rokov 19. storočia. Zaujímavosťou je aj to, že hoci Berzeviczy bol nasledovníkom Adama Smitha, nikdy neprevzal jeho objektívnu teóriu hodnoty, na ktorej neskôr staval Karl Marx. Spišský ekonóm naproti tomu považoval tvorbu cien za „nevyskúmateľnú otázku“, čím sa priblížil kontinentálnym zástancom subjektívnej teórie hodnoty. Cena sa mala určovať na trhu a neprijal ani Malthusov pohľad na populačný rast ako nárast hladných krkov, ktoré treba živiť. V súlade s inými klasickými liberálmi kritizoval aj násilné verbovačky, sústavné vojny a príliš vysoké počty ozbrojených síl. Všetko toto devastovalo národné hospodárstvo a v neproduktívnej sfére viazalo pracovné sily, ktoré sa mohli uplatniť radšej v priemysle alebo v poľnohospodárstve.
.v ústraní
V roku 1795 sa okrajovo zaplietol s uhorskými jakobínmi, ktorí chceli krajinu pretvoriť na federáciu rozdelenú podľa národov, so spoločnou zahraničnou a obrannou politikou a so slobodou jazyka, náboženstva, tlače a obchodu. Hoci sa na ich sprisahaní nezúčastnil, po odsúdení popredných aktérov na smrť odišiel zo všetkých úradných funkcií a utiahol sa na svoj statok, kde sa do konca života venoval vede.
Berzeviczy bol tiež jedným z prvých propagátorov Tatier. Písal o nich cestopisy v nemčine a navrhoval pre ne rozsiahle investície. Aj keď za života sa jeho prevratné myšlienky v Uhorsku nepresadili, vydláždil nimi cestu k revolučnému roku 1848. Jozef Miloslav Hurban vo svojich Rozpomienkach píše, že keď Ľudovít Štúr prechádzal so slovenským povstaním cez Spiš, dozvedel sa o Berzeviczym a uvedomil si, že mali spoločné mnohé názory. Ale veľký národohospodár bol vtedy už po smrti. Zomrel v roku 1822 vo Veľkej Lomnici na mozgovú porážku.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.