.o Billy Barmanovi sme sa prvýkrát dozvedeli, keď ste nahrali svoju prvú EP, ku ktorej bola pribalená čokoláda. Vieme však, že keď skupina vznikla, jeden z vás žil v Anglicku, druhý na Slovensku. Ako to vlastne bolo?
Ďuro: Čokoládku sme tam dali preto, že nás manažoval Ižďo, a chceli sme mu urobiť radosť. Má rád čokoládky. (Smiech.)
Jožo: Billy Barman bol pôvodne bočným projektom nás oboch. Ďuro hral v Cliché, ja vo Vetroplachu. Bol to len taký nápad. Hneď na druhý deň, ako sme v štúdiu nahrali EP, som šiel na trištvrte roka do Anglicka. Ďuro mi písal, čo sa deje s našimi pesničkami, ako sa to ľuďom páči a že nás hrajú aj na Rádiu FM. Jožo mal ideu kapely, ktorá by bola niečo ako all-stars Band. Dokonca sme mali aj jednu skúšku, kde boli rôzni bratislavskí hudobníci.
Ďuro: Mne šlo hlavne o to, aby v kapele bolo viac spevákov. Ja som v Cliché spieval sám, nemal som to rád.
Jožo: Začalo sa to nenápadne, solitérsky. Zostali sme iba my dvaja, a to EP sme si nahrali v podstate celé sami. Bol to výstrel do tmy, ale nakoniec prišli dobré reakcie. Kedže to bol najprv bočný projekt dvoch frontmanov, tak sme nechceli hovoriť, že to sme my. Vymysleli sme si okolo Billyho Barmana príbeh, vytvorili sme si fiktívne identity. Mili a Vanilli a podobné hlúposti. Dokonca sme si vymysleli aj ďalších dvoch členov, aby sme boli štyria.
.kedy sa to preklopilo zo zábavy do skutočnej kapely?
Ďuro: Keď nás hudobný kanál Musiq 1 oslovil, aby sme pre nich odohrali zopár koncertov. Zistili, že máme iba tri pesničky a že sme iba dvaja. Vysielali nám pesničku Introvert, ktorú sme nahrali len tak, „na kolene“. Jožo bol v tom čase ešte v Anglicku. Keď sa vrátil, vymysleli sme ďalšie tri-štyri pesničky a k tomu pridali nejaké coververzie. Koncertný program bol hotový, trval asi pol hodiny. Potom sme nahrali ďalšie EP s orchestrom a vyrazili sme na turné s kapelami Talk Show a Vetroplach.
.mimochodom, Vetroplach ešte funguje?
Jožo: Pokiaľ definujeme zánik kapely tým, že všetci povedia, že končí, tak Vetroplach ešte nezanikol. Hráme menej, lebo frontman sa realizuje inde. Neviem, čo budej ďalej, ale ešte sme to nezabalili. Dokonca sme minulý rok nahrali album.
Stíhal som obe skupiny vďaka tomu, že moja priateľka bola v Anglicku. Mal som veľa času. Život som si naplnil hudbou, každý deň som hral.
.aký je rozdiel medzi Billy Barmanom a Vetroplachom?
Jožo: Billy Barman je uletenejší projekt. Viac si v ňom môžem dovoliť, nie je ohraničený. Poslucháči ani nemôžu vedieť, čo od nás čakať, pretože ani my nevieme, akým smerom sa bude kapela uberať. Každú chvíľu nás baví niečo iné. Najprv rokenrol, potom pesničky s orchestrom, teraz sme skúšali niečo so syntetizátormi. A textovo je to úplne uletené.
.máte pesničky o zvieratkách...
Ďuro: Skôr máme radi rôzne postavičky.
Jožo: Napríklad Ahmed. Nie je to konkrétny človek, je to meno, ktoré mi prvé napadlo. Už som to aj oľutoval. Niektorí ľudia si totiž myslia, že je to pesnička o terorizme. Dokonca sa ma na to spýtal aj jeden český novinár.
.o kom je pesnička Stano?
Jožo: O Stanovi Petrovovi.
Ďuro: To bol jeden z našich prvých textov. Stano bol kedysi štvrtým členom Le Payaco, šikovný hudobník a skladateľ, ale svojím babráctvom si privodil, že ho odtiaľ vyhodili. Prišlo nám to ľúto.
.a čo Introvert?
Jožo: Nie je za tým žiadny konkrétny introvert. (Smiech.)
.váš debutový album Noční jazdci vychádza spolu s komiksom. Prečo?
Ďuro: Bavili sme sa o tom, ako by mal vyzerať album a napadol nám komiks. Mali sme pesničku Noční jazdci a podľa nej sa začal odvíjať celý príbeh, v ktorom hráme nie príliš kladné postavy. Celý príbeh, ktorý sa odohráva v budúcnosti, potom dopísal náš kamarát Andrej Kiszling.
Jožo: On napísal príbeh, a potom to Viliam Slaninka rozkreslil do obrázkov.
.takže pokračujete v mystifikácii.
Jožo: Mne to vyhovuje. Aj takouto formou sa dá vyjadriť k závažným témam. Rád by som sa vrátil ešte k tým postavičkám. Je tam jeden zaujímavý človek, Mário Kollár.
.a to je kto?
Jožo: Kuly. Spevák z Desmodu.
.čo vám, preboha, spravil?
Jožo: Nám nespravil nič, dokonca sa slušne zdravíme. Mali sme len pocit, že niektorých ľudí je v médiách príliš veľa. Pred nimi sa neskryješ.
.a teraz je aj na vašom albume!
Ďuro: Do riti!
Jožo: Takýto človek sa stáva fenoménom. Ako Karel Gott. Už to nie je len človek, ale popkultúrna ikona. O takých ľuďoch treba spievať pesničky. Okrem toho sa to meno veľmi dobre spieva.
.myslíte to vážne s vašou kapelou, alebo to stále považujete za srandu?
Ďuro: Keď prišiel pred pol rokom bubeník Teo Heriban, tak sa kruh uzavrel. Viac ľudí pribudlo ako ubudlo, stále to niekam rastie.
Jožo: Nový album je veľmi pestrý. To asi preto, že sme ho nahrávali v priebehu dvoch rokov. Niektoré pesničky vznikli v štúdiu Tomáša Slobudu, iné u Mareka Rakovického.
.hovorí sa o vás, že sa dokážete pekne pohádať.
Jožo: Občas sa aj hádame, ale vôbec nie pre hudbu. Len pre organizačné blbosti. Bežné veci.
Ďuro: Je skvelé mať v kapele človeka, ktorý má jasný názor na hudbu, to som v minulosti nemal.
.ako ťa, Ďuro, ovplyvnila spolupráca s Tomášom Slobodom, s ktorým hráš v kapele Sounds Like This?
Ďuro: Keď som sa s ním zoznámil, začal som počúvať úplne inú hudbu. Bol to obrat o 180 stupňov. Predtým som bol technikom v Le Payaco. Šoféroval som auto a ladil gitary.
Jožo: Celá kapela Le Payaco mala na nás veľký dopad. Ukázala nám, že sa dá z klubu dostať ďalej. Svojho času boli dosť populárni. Ukázali, že normálnu hudbu nemusí počúvať len zopár nadšencov.
.je to v dnešnej dobe možné?
Jožo: Dnes je veľmi hrubá čiara medzi alternatívou a mainstreamom. Nemyslím si, že by komernčnému rádiu uškodilo, keby zahralo našu pesničku. Ale to je iná politika.
.na budúci týždeň budeme bilancovať uplnynulý rok. Ktorý z tohtoročných albumov sa vám páčil najviac?
Ďuro: Nová Jana Kirschner a The Klaxons.
Jožo: Ja by som hlasoval za The Suburbs od Arcade Fire.
Noční jazdci / Debutový album Billyho Barmana je štylizovaný ako soundtrack k priloženému komiksu. Ak ho počúvate s komiksom v rukách, tak funguje veľmi dobre. Pesničky sú ako zábavné, hoci občas morbídne a nezodpovedné komiksové postavičky: zaujmú, zabavia, prekvapia, no keď skončia, nemáte veľkú chuť počúvať ich znovu a znovu. Niektoré kúsky (Introvert, Ahmed, Stano) sú príjemné hitovky, iné (Mário Kollár, Podskalický Ján) síce znejú veľmi dobre na koncertoch, no na albume pôsobia akosi neúplne a minimálne jedna (Superhero) odhaľuje prekvapivé problémy s intonáciou. Prekvapivé preto, lebo dobrý spev je ináč poznávacím znakom tejto kapely. Noční jazdci sú verným záznamom prvých dvoch rokov pôsobenia tejto veselej kapely. Druhý album bude – dúfajme – viac „na počúvanie".
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.