Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Košické bezvetrie

.jozef Majchrák .časopis .téma

Radnice českých miest sa iba ťažko zbavujú „kmotrov“ ODS, pravica v Bratislave klientelizmom úspešne odrádza voličov, no na východe vládne pokoj až nuda. Rezešovskí oligarchovia a schusterovské estrády upadli, zdá sa, do zabudnutia. Čo sa deje?

Dva týždne pred komunálnymi voľbami je v druhom najväčšom slovenskom meste jasné, že na rozdiel od Bratislavy sa tu nebude o primátorskom poste rozhodovať len medzi dvoma straníckymi kandidátmi. Úradujúcemu primátorovi Františkovi Knapíkovi, ktorého podporuje KDH, SDKÚ, SMK, OKS a Strana zelených a kandidátovi Smeru a Mostu Richardovi Rašimu „šliape na päty“ starosta košickej mestskej časti Krásna a nezávislý kandidát Marek Kažimír. Okrem znalcov miestnej politiky o tom vypovedá aj anketa, ktorú uskutočnil poskytovateľ internetových služieb Antik Telecom. Do 11. novembra sa do nej zapojilo takmer dva a pol tisíca Košičanov, z ktorých by takmer 30 percent dalo hlas Rašimu, necelých 27 percent Knapíkovi a takmer 25 percent Kažimírovi. Kto bude ten povestný tretí, ktorý vyhrá? Problém je iba jeden: nijakí dvaja sa príliš nebijú.
.populista? 
S Kažimírom sa stretávame v jeho volebnom štábe: jednu stenu miestnosti pokrýva veľký bilbord kandidáta,  mladučké aktivistky v tričkách s jeho menom si práve prišli po ďalšiu várku letákov a od prvej chvíle sa nám venuje profesionálne vystupujúca tlačová tajomníčka. Recepty politického marketingu tu teda ovládajú. Napokon, predvolebným poradcom je bývalý novinár Martin Lengyel, ktorý v minulosti pomáhal aj Mikulášovi Dzurindovi či lídrom Oranžovej revolúcie na Ukrajine. 
Kažimír pôsobí ako sebavedomý muž s jasnou víziou, ktorý  presvedčivo komunikuje štyri hlavné témy: Luník IX, reformu fungovania samosprávy v meste aj s možnosťou zrušenia mestských častí, zavedenie elektronických aukcií a reformu fungovania mestskej polície. Pred časom bol, podobne ako jeho politický rival (donedávna kolega) Knapík, členom KDH a jeho mestským predsedom. Zo strany odišiel údajne preto, že pri snahe zmeniť jej fungovanie na miestnej úrovni „narážal na ustavičné problémy“. Poslednou kvapkou bolo, ako tvrdí, keď strana v župných voľbách nezískala v krajskom zastupiteľstve ani jedno poslanecké miesto. Kažimír komunikuje dobre, obvineniam z populizmu sa smeje, pre voličov je však neznámou.
.nerozhodný? 
Zato Knapík je úplne iný typ. Nerozpráva jednoznačné posolstvá, myšlienky formuluje zoširoka a ak chcete rozhovor vrátiť k veci protiotázkou, poprosí vás, aby ste ho nechali dohovoriť.  Jeho podporovatelia a kritici sa zhodujú na tom, že je to slušný človek, no nevýrazný politik. A to môže rozhodnúť aj v jeho prospech. Jeho slogan „nula tunelov za štyri roky“ je, zdá sa, nepriestrelný.
 „Knapík môže vyzerať neobratne. Bol starostom Košickej Novej Vsi, námestníkom primátora, potom primátorom. Ten človek mi za tých pätnásť rokov nikdy neklamal a neviem o jedinom svinstve, ktoré by vyrobil,“ hovorí pre .týždeň Renáta Némethová z košického denníka Korzár, ktorá miestnu politiku sleduje odnepamäti. Nazdáva sa, že Kažimír odoberie hlasy skôr Knapíkovi – a vyhrá Raši. Bizarné je aj čosi iné, lesníci v pozadí. Knapíkovi pomáha s kampaňou ostrý kritik bývalého mečiarovského vedenia Lesov SR a čerstvý držiteľ ocenenia Biela vrana Ján Mičovský. A Rašimu pomáha jeho kolega Jozef Marko.
Oponenti Knapíkovi vyčítajú nerozhodnosť. Priaznivci tvrdia, že bol pod veľkým tlakom lobistických skupín a mnohé projekty radšej nepožehnal, pretože si nebol istý ich pozadím. V jeho prospech hovorí aj to, že mesto je ekonomicky stabilizované, za štyri roky sa mu podarilo znížiť dlh o dva milióny eur a požičiavalo si len na spolufinancovanie projektov z európskych fondov. 
.bábka?
Richard Raši je v týchto komunálnych voľbách už v poradí druhým kandidátom Smeru na primátora. Ešte pred parlamentnými voľbami ohlásila Ficova strana kandidatúru Ladislava Lazara. Potom ju však stiahla a kontroverzného Lazara nahradila usmievavým Rašim. V košických kuloároch sa hovorí, že Raši kandidovať pôvodne nechcel, ale dostal príkaz priamo od Roberta Fica. On sám tvrdí, že je to klebeta. Po voľbách sa uvoľnil z ministerskej funkcie a strana sa rozhodla o mesto tvrdo zabojovať. 
Potenciál úspechu  tento fešák s príjemným vystupovaním určite má. Jeho zásadný problém je iný, považujú ho za bábku v rukách podnikateľských skupín. Konkrétne „tej zdravotníckej Paškovej“. Znalci miestnej politiky dokonca  hovoria, že v prípade Rašiho víťazstva sú už istí aj viceprimátori. Mali by sa nimi stať dvaja vplyvní podnikatelia. Už spomínaný  Lazar a poslanec parlamentu za stranu Most Igor Sidor, ktorý má blízko k viacerým ľuďom zo Smeru. Raši to však odmieta a argumentuje, že nie je ani členom Smeru. To je pravda. Iba bol za túto stranu ministrom, sedí za ňu v parlamente a kandiduje na primátora...
.duel
Na diskusiu s kandidátmi v budove s hypermoderným názvom Teledom sa zišla košická elita. Muži v decentných oblekoch sa navzájom titulujú pán profesor a pán doktor. Ženy svojím oblečením dávajú najavo, že večer poňali ako spoločenskú udalosť. Okrem troch hlavných kandidátov prišli aj traja „menší hráči“. Nezávislá kandidátka Mária Gamcová sa už na druhý deň vzdala v prospech Mareka Kažimíra a vytvorili spolu nezávislý tandem. Na diskusii ešte stihla čo-to pohovoriť o svojich primátorských plánoch. Zaujal aj kandidát SaS Ladislav Rovinský. A to nielen svojím zjavom pripomínajúcim zázračného rozprávkového deduška, ale najmä zásadnými sľubmi („Chcem vrátiť ľuďom dôveru v demokraciu!“) a pripravenými letákmi s nápismi („Riešme to spolu!“), ktoré vo vhodnej chvíli vyťahoval.
Už z úvodných vystúpení troch hlavných kandidátov je jasné, že pokiaľ ide o komunikáciu, reprezentujú dva rôzne svety. Marek Kažimír sa drží svojich tém, komunikuje zrozumiteľne a presvedčivo. Richard Raši rozpráva nezvyčajne stručne, obvykle nevyčerpá ani časový limit, aj jeho odpovede však  majú hlavu aj pätu. Súčasné vedenie mesta kritizuje za malú ústretovosť k investorom a chvíľami dokonca prejaví aj celkom sympatický zmysel pre situačný humor. František Knapík pôsobí popri týchto dvoch ako politik minulej dekády. Rozpráva rozvláčne, všetky problémy sa snaží až príliš korektne analyzovať zo všetkých strán. Jeho kandidátskej vízií, ktorú nazval honosne Via Creativa možno porozumie zhromaždená elita, masový volič však sotva. 
Oveľa viac ako o Luníku IX sa v Teledome diskutuje o parkovaní a ďalšej veľkej košickej téme – Európskom hlavnom meste kultúry, ktorým sa Košice majú stať v roku 2013.  Projekt „ehaemka“ – ako tu všetci hovoria – je ťažiskovo postavený na podpore alternatívnej kultúry. Viaceré miestne kultúrne osobnosti majú preto problém s tým, že „klasická košická kultúra“, ktorá v meste „roky fungovala, funguje a bude fungovať“ uvidí zo schválených 60 miliónov eur len malú časť. Podľa nich projekt nie je trvalo udržateľný a po roku 2013 väčšina podporených alternatívnych aktivít v meste skončí. Primátor Knapík nezvyčajne progresívne argumentuje, že ak chce udržať v meste mladých, musí im ponúknuť čosi pre nich atraktívne a upozorňuje aj na to, že Košice v súťaži o „ehaemku“ uspeli  práve vďaka projektu postavenému na alternatívnej kultúre. Je však jasné, že ak budú projekt torpédovať ignorovaní dlhoroční košickí kultúrni „harcovníci“, iba ťažko uspeje. 
.nočný chodec
Je tu však aj kultúrna osobnosť, ktorú v súvislosti s komunálnou politikou trápia úplne iné problémy ako „ehaemka“. Hoci pôvodom Západniar (presnejšie, Trnavčan), žije spisovateľ a literárny vedec Stanislav Rakús štyridsať rokov v Košiciach. „Za totality som poprechodil Košice po štvorcových metroch. V neskorých nočných hodinách, okolo tretej, som zažíval takmer až vrcholný pocit z nočnej krajiny mesta. Bolo tiché, pokojné, velebné,“ vyznáva sa Rakús. 
Povedzme si to inak, spisovateľ je zhovievavý. Košice boli za totality skôr spustnuté ako tiché. Napokon, ako všetky socialistické mestá. Potom ich však „oživil“ primátor Rudolf Schuster, až príliš. Nielen hrajúcou fontánou, štrúdľou či makarenou.  Distingvovaný konzervatívec Rakús hovorí o karnevalovom výraze. Hnevá ho, napríklad, že v najstaršej sekulárnej pamiatke Košíc, Levočskom dome, dnes sídli Orange. O svojom zamilovanom meste s povestnou „hlbokou demokratickou, multikultúrnou a polykonfesionálnou tradíciou“ napísal knihu. Dal jej názov Temporálne poznámky. „To aby som odradil človeka, ktorý nevie, čo znamená temporálne,“ smeje sa, keď sedíme v kaviarni megakníhkupectva v nákupnom centre, kde ho pozvali ako na otvorenie. Neodmietol. Hoci, celý život sa orientuje na menšinu; v umení aj v politike. Chodí verne do Artfóra, bližší zo štyroch ponovembrových primátorov sú mu „nevýrazní“ Bauer a Knapík než Schuster a Trebuľa. Ak by mohol primátorovi poradiť, nech ním bude ktokoľvek, kládol by mu na srdce ochranu pred povodňami. „V lete sa hrádze iba zázrakom nepreliali. Ak sa priehrada Ružín pretrhne, bude v historickom centre voda až po druhé poschodie,“ hovorí.
Rakús miluje Košice, pretože „tu na športových zápasoch nepískali na nikoho“, na rozdiel od Prahy (na Slovákov) i Bratislavy (na Čechov).Veľa z tej zidealizovanej tolerantnosti však, zdá sa, pominulo. Bezradné mesto stráca trpezlivosť s Luníkom IX, najväčším mestským rómskym getom v Európe. S rómskymi susedmi má Rakús osobné skúsenosti, paradoxne, dobré. „Ak sa im človek pekne prihovorí, sú vďační. Na sídlisku Terasa pod nami bývala deväťčlenná rómska rodina. Dobre sme vychádzali, aj keď sme ich pravidelne vytápali. Pani Olinka vždy radostne zakričala: Vytápajú nás!“ dodáva s úsmevom spisovateľ. Na Luníku nikdy nebol, vie však jedno. Sily tvorivosti („Košice vznikali 750 rokov“) sú pomalé a diferencujú, naopak tie ničivé sú rýchle a nerozlišujú. Hovorí, že ak si osvojíme túto logiku prírody, tak pochopíme, že nemôžeme „rómsky problém“ vyriešiť rýchlo.
.aká ruka?
Na Luníku IX je však z roka na rok situácia horšia: odmontované radiátory, siete vypnuté kvôli chronickým neplatičom, „vybývané“ bytovky, ktoré mesto postupne búra. A pribúdajúci obyvatelia, o ktorých nikto nemá presný prehľad. Je ich šesť-, sedem-, možno viactisíc?
Košice si už s Luníkom neporadia, ťažko si s ním poradí aj štát. A už vôbec nie v priebehu jedného funkčného obdobia vlády či samosprávy. Je to však vďačná predvolebná téma, atraktívna pre nahnevaných voličov. Podobne ako v Maďarsku, aj u nás bude „rómsky problém“ zvádzať politikov na rýchle riešenia. Na tenkej hrane populizmu balansuje aj bývalý policajt Marek Kažimír. „Pevná ruka“ pre Luník IX je leitmotívom jeho kampane. Hovorí o kontrole prihlasovania obyvateľov na trvalý pobyt, o viacstupňovom bývaní („spravodlivé a motivujúce bude, ak tých, čo riadne platia, sústredíme do jedného, dvoch vchodov, kde budú mať služby a energie, no a tých ostatných vysťahujeme do útulku, kde budú mať za symbolický poplatok iba strechu nad hlavou“). Kažimír hovorí dokonca o zrušení nefunkčnej samosprávy na Luníku IX. „Je populistické pomenovať veci priamo a ponúknuť riešenie?“ pýta sa. Mieru jeho odhodlania preverí až čas, z troch hlavných kandidátov však iba Kažimír formuluje aspoň akúsi predstavu, čo s Luníkom. Raši iba parafrázuje „pevnú ruku“ rukou „trestajúcou a hladkajúcou“. A súčasný primátor Knapík geto nepovažuje za najdôležitejšiu tému Košíc: tou je podľa neho vytváranie investičných príležitostí. „V roku 2007 sme mali na Luníku pripravený projekt viacstupňového bývania. Dostal som však list od vicepremiéra Čaploviča, ktorý nám neodporúčal, aby sme to spustili, že to zaváňa segregáciou. Ustúpil som, nechcel som riskovať konflikt s najsilnejšou vládnou stranou. Dnes si to vyčítam,“ priznáva sebakriticky Knapík. Už o pár dní sa ukáže, či bude na Luníku IX a v Košiciach ako takých ruka pevná, ruka trestajúca a hladkajúca. Alebo ruka váhajúca.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite