Najskôr pár slov k samotnému Trnkovi. Jeho zvolenie počas druhej Dzurindovej vlády sa ukázalo ako obrovská chyba. Ktorú citlivú kauzu jeho úrad dotiahol? Černáka? To predsa nebola citlivá kauza, ale jasné vraždenie. Ktorú politickú korupciu rozmetal? Ktorú z káuz bývalej či Dzurindovej vlády vytiahol z tmy na svetlo? Nie, toto nerobil. Naopak, on, dozorca zákonnosti, prihliadal po minulé roky takej nezákonnosti, takému mafiánskemu štátu, aký tu od mečiarizmu nebol. A v kauze Malinová nezákonnosť dokonca sám spôsobil.
Mimochodom – akúže rolu pri ňom po tie roky zohrával istý Marián Kočner? Žiadnu, temnú, výpalnícku?
Nominácia Trnku do kľúčovej pozície štátu sa dala očakávať od Slotu či Fica. Podobná predstava štátu, rovnako skazený pohľad na jednotlivca, podobný rozmer duše ich na to predurčovali. Lenže Trnku nominovalo Dzurindovo krídlo SDKÚ. Je teda táto časť SDKÚ rovnaká ako Fico so Slotom?
Nie. Je horšia, lebo kazí to lepšie Slovensko.
Aby nedošlo k nedorozumeniu, nominovať Trnku je právo každého poslanca. Aj použitého Janiša. Ale s právom a slobodou poslanca a jeho strany ide aj ich zodpovednosť. V tomto prípade zodpovednosť za morálny rozvrat koalície a v dôsledkoch aj celého právneho štátu. Nominácia Trnku zo strany časti SDKÚ je totiž nielen najotvorenejším povolebným útokom Mikuláša Dzurindu na pozíciu Ivety Radičovej, ale aj doteraz najničivejším úderom na slušnejší štát.
Voči Radičovej je to celkom priehľadné – jej jediná šanca na odlíšenie sa od zdiskreditovaného Dzurindu spočíva práve vo väčšej čistote. Nie v úplnej, na to nemá ani jej vláda vhodnú minulosť, ale na čistejšiu súčasnosť táto vláda má. Ale ako sa dá bojovať s korupciou vo vlastných radoch aj v radoch SDKÚ, keď máte na Najvyššom súde Harabina, na Generálnej prokuratúre Trnku a za ministra zahraničných vecí Dzurindu, ktorý Trnku podporuje? Ťažko. Lenže ak Radičová väčšiu čistotu nepreukáže, v čom bude lepšia, než býval Dzurinda? V ničom, pretože v reformách na jeho druhú vládu nemá. Preto je nominácia Trnku z hľadiska Dzurindu užitočný ťah – zvyšuje šancu, že minulé hriechy SDKÚ ostanú zahalené a znižuje šancu, že budúcnosť SDKÚ pripadne Radičovej.
Voči štátu je to priehľadné trochu menej. SDKÚ má ešte stále povesť strany, ktorá chce modernejšie, lepšie fungujúce Slovensko. Ešte stále je to strana niektorých reforiem, nižších daní a západnejších spôsobov. Tak prečo zrazu nominuje Dzurindova skupinka do kľúčovej pozície právneho štátu človeka, od ktorého je krikľavejší už len Harabin?
Toto je najťažšia otázka.
Skúsim na ňu odpovedať. Myslím si, že Mikuláš Dzurinda naozaj budoval zo všetkých síl modernejšie, reformnejšie, západnejšie Slovensko. Ale robil to skôr preto, že tadiaľ viedla cesta k moci, než pre vlastné presvedčenie. Je to skôr účelový ako skutočný ctiteľ „západného“ Slovenska, tak ako bol vždy skôr účelovým než skutočným kresťanským demokratom, ekonomickým pravičiarom či priateľom maďarskej menšiny. Preto dnes pokojne tlačí Trnku do kľúčovej funkcie. Ničí tým síce šancu krajiny zmeniť svoju rokmi usadenú mafiánsku podstatu, ale pomáha sebe – a to bolo pre neho vždy rozhodujúce.
Čo s tým? Dve veci.
Ak má mať táto koalícia ešte zmysel, a Slovensko šancu, potom rozumným koaličným politikom v tejto chvíli ostáva jediná karta – buď sa SDKÚ vráti ku koaličným záväzkom a generálnym prokurátorom sa stane slušný človek, alebo SaS, KDH, Most, OKS a Obyčajní ľudia pošlú Dzurindu a jeho Janišov vytvoriť koalíciu s Ficom.
A ak má mať SDKÚ šancu na dôveru, nemôže už mať na svojom čele Trnkovho rukojemníka.
Mimochodom – akúže rolu pri ňom po tie roky zohrával istý Marián Kočner? Žiadnu, temnú, výpalnícku?
Nominácia Trnku do kľúčovej pozície štátu sa dala očakávať od Slotu či Fica. Podobná predstava štátu, rovnako skazený pohľad na jednotlivca, podobný rozmer duše ich na to predurčovali. Lenže Trnku nominovalo Dzurindovo krídlo SDKÚ. Je teda táto časť SDKÚ rovnaká ako Fico so Slotom?
Nie. Je horšia, lebo kazí to lepšie Slovensko.
Aby nedošlo k nedorozumeniu, nominovať Trnku je právo každého poslanca. Aj použitého Janiša. Ale s právom a slobodou poslanca a jeho strany ide aj ich zodpovednosť. V tomto prípade zodpovednosť za morálny rozvrat koalície a v dôsledkoch aj celého právneho štátu. Nominácia Trnku zo strany časti SDKÚ je totiž nielen najotvorenejším povolebným útokom Mikuláša Dzurindu na pozíciu Ivety Radičovej, ale aj doteraz najničivejším úderom na slušnejší štát.
Voči Radičovej je to celkom priehľadné – jej jediná šanca na odlíšenie sa od zdiskreditovaného Dzurindu spočíva práve vo väčšej čistote. Nie v úplnej, na to nemá ani jej vláda vhodnú minulosť, ale na čistejšiu súčasnosť táto vláda má. Ale ako sa dá bojovať s korupciou vo vlastných radoch aj v radoch SDKÚ, keď máte na Najvyššom súde Harabina, na Generálnej prokuratúre Trnku a za ministra zahraničných vecí Dzurindu, ktorý Trnku podporuje? Ťažko. Lenže ak Radičová väčšiu čistotu nepreukáže, v čom bude lepšia, než býval Dzurinda? V ničom, pretože v reformách na jeho druhú vládu nemá. Preto je nominácia Trnku z hľadiska Dzurindu užitočný ťah – zvyšuje šancu, že minulé hriechy SDKÚ ostanú zahalené a znižuje šancu, že budúcnosť SDKÚ pripadne Radičovej.
Voči štátu je to priehľadné trochu menej. SDKÚ má ešte stále povesť strany, ktorá chce modernejšie, lepšie fungujúce Slovensko. Ešte stále je to strana niektorých reforiem, nižších daní a západnejších spôsobov. Tak prečo zrazu nominuje Dzurindova skupinka do kľúčovej pozície právneho štátu človeka, od ktorého je krikľavejší už len Harabin?
Toto je najťažšia otázka.
Skúsim na ňu odpovedať. Myslím si, že Mikuláš Dzurinda naozaj budoval zo všetkých síl modernejšie, reformnejšie, západnejšie Slovensko. Ale robil to skôr preto, že tadiaľ viedla cesta k moci, než pre vlastné presvedčenie. Je to skôr účelový ako skutočný ctiteľ „západného“ Slovenska, tak ako bol vždy skôr účelovým než skutočným kresťanským demokratom, ekonomickým pravičiarom či priateľom maďarskej menšiny. Preto dnes pokojne tlačí Trnku do kľúčovej funkcie. Ničí tým síce šancu krajiny zmeniť svoju rokmi usadenú mafiánsku podstatu, ale pomáha sebe – a to bolo pre neho vždy rozhodujúce.
Čo s tým? Dve veci.
Ak má mať táto koalícia ešte zmysel, a Slovensko šancu, potom rozumným koaličným politikom v tejto chvíli ostáva jediná karta – buď sa SDKÚ vráti ku koaličným záväzkom a generálnym prokurátorom sa stane slušný človek, alebo SaS, KDH, Most, OKS a Obyčajní ľudia pošlú Dzurindu a jeho Janišov vytvoriť koalíciu s Ficom.
A ak má mať SDKÚ šancu na dôveru, nemôže už mať na svojom čele Trnkovho rukojemníka.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.