Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Holé baby v SNG

.juraj Kováčik .časopis .umenie

Výstava aktov s feministickým komentárom je dôkazom toho, že večne sa opakujúci súboj medzi -izmom a umením sa nikdy nekončí výhrou ideológie.

Na úvod cítim potrebu zdôrazniť, že som, aj keď tichý, podporovateľ feminizmu.

 Súhlasím s tým, že je dobré, ak je postavenie ženy v súčasnej západnej civilizácii vždy znovu a znovu podrobované diskurzu. Nepáči sa mi sexizmus komerčných médií a reklamy, a až neuveriteľná mi pripadá predstava, že v neďalekom Švajčiarsku získali ženy volebné právo až v roku 1971. A áno, je tu temná strana sexu, ktorá stále pre mnohé ženy znamená poníženie, bolesť a utrpenie. K zamysleniu ma dohnala i informácia, vyvesená pri vstupe do výstavnej sály, podľa ktorej iba 5 % zbierok galérie tvoria práce žien. Svojím spôsobom to však bol môj vrchol výstavy Holé baby, uvedenej v Slovenskej národnej galérii podtitulom Necenzurované akty moderných majstrov. 
Výstava je komentovaným výberom aktov z galerijných zbierok slovenského moderného umenia. Ich význam je posunutý do nového rozmeru textmi feministických autoriek Jany Juráňovej a Jany Cvikovej. Tento koncept je v perspektíve národnej galérie osviežujúci. Tak ako v celej histórii umenia, aj v dielach moderných maliarov je zachytená podoba človečenstva v danej dobe, a teda aj to zlé, čo vzťah muža a ženy prináša. Problémom však je, že feministický komentár sa končí na prvom pláne a je zameraný iba na temnú stranu sily, vďaka čomu pôsobí voči vystaveným obrazom plocho a propagandisticky. 
Feministický text je priradený ku všetkým dielam bez rozdielu, padni, komu padni, ak je tam holá baba, tak je to zlé. Slová, ktoré môžu pri lepšom cielení triafať do čierneho, sa tak menia na monotónny, nudný a nakoniec otravný šum. Vystavené obrazy pritom predstavujú pestrú vzorku prístupov a kvality. Na jednej strane nechýbajú žánrové výjavy či anekdotické varianty národných motívov, na druhej strane sú tu však aj vrcholné diela moderny, ktoré cez symbolické znázornenie ženy definujú, čo vnímame ako krásu alebo opusy, opisujúce vzťah muža a ženy s prenikavosťou, presvedčivosťou a pravdivosťou, ktorá môže byť zdrojom závisti každého autora či autorky, venujúceho sa tejto téme. 
Nuž tak. Výstava ma prinútila rozmýšľať nad tým, prečo je v jej zbierkach tak málo autoriek. Už menej ma núti myslieť na to, prečo je v radoch galérie tak veľa kurátoriek. Svojím spôsobom je naozaj osviežujúce vidieť v Národnej galérii na stene v komiksovej bubline napísané slovo vagína. A áno, niektoré vystavené diela majú hodnotu viac anekdotickú ako umeleckú, a niektoré sú odrazom vášne viac živočíšnej ako intelektuálnej. Sú tu však aj obrazy patriace k tomu najlepšiemu, čo bolo v danej dobe u nás vytvorené ľudskou rukou. Ich pravdivosť je o úroveň vyššie ako pravdivosť slov rozosiatych naokolo. Tak, ako pravdivosť básne je vždy väčšia ako pravdivosť proklamácie. 
Na záver iba dve poznámky k najkrikľavejším nedorozumeniam. Na to, aby sa niekto či niečo stalo symbolom, musí sa najskôr stať objektom. A ak muži maľujú obrazy, na ktorých sú v milostnej scéne zobrazení ako zvieratá, nerobia to preto, aby sa rajcovali. Robia tak preto, lebo vedia, že v týchto chvíľach muž stráca časť svojej ľudskosti, že temná stránka zvieraťa je súčasťou každej vášne muža. 
Výstavu Holé baby možno vidieť v Esterházyho paláci SNG do 28. novembra.
Autor je fotograf.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite