suzanne (1967)
Nie všetci vedia, kto je Leonard Cohen, ale takmer všetci poznajú túto melódiu. Suzanne je jednou z jeho najznámejších piesní, ak nie vôbec najznámejšou. Tento hymnický song bol vôbec jednou z prvých piesní, ktoré Cohen napísal. Suzanne bola žena jeho priateľa sochára Armanda Vaillancourta, ktorá ho pozvala do bytu a ponúkla mu čaj dovezený z Číny. Je to pieseň o platonickej láske, súznení dvoch duší, a ako hovorí Cohen, telesnosť tú chvíľu nepokazila. Dvojica nikdy medzi sebou nič nemala, čo Suzanne Verdel potvrdila po rokoch v jednom zo svojich rozhovorov. Cohen však dodáva, že tá pesnička je zároveň aj o samotnom Montreale. Suzanne pôvodne vyšla na albume In My Life (1966) Judy Collinsovej. Cohen ju nahral na svoj debut Songs Of Leonard Cohen až o rok neskôr. Podľa neho bola úspešná oveľa skôr, než svet spoznal meno Cohen. „Napísal som ju v roku 1966. Suzanne mala izbu na brehu prístavu. Všetko, čo sa vtedy stalo, je v tejto piesni. Jej pohostinnosť bola úžasná. O niekoľko mesiacov neskôr som ju zaspieval Judi Collinsovej, len tak, do telefónu. Na druhý deň som ju počul, ako si ju ľudia spievajú na lodi v Kaspickom mori," hovorí s humorom spevák. Cohen sa so svojou Suzanne neskôr už nikdy osobne nestretol. Po rokoch tvrdila, že ho videla dvakrát – v 70. rokoch na koncerte a koncom 90. rokov pre neho tancovala. On ju už nespoznal.
sisters Of Mercy (1967)
Názov tejto piesne nabáda k tomu, že ide o mníšky z Armády spásy, ale v skutočnosti je o dvoch ženách, bezdomovkyniach, ktoré Cohen stretol počas snehovej búrky v Edmontone a ponúkol im svoj prístrešok. „Nemali kam ísť a a zaspali v mojej hotelovej izbe. Boli veľmi milé. Ja som zostal hore a spomínam si, že bol akurát spln. Mal som pocit, že im musím niečo povedať, keď sa zobudia. Bola to jedna z tých vzácnych a krásnych chvľ, keď som dokázal napísať pieseň od začiatku do konca počas niekoľkých hodín. Keď sa zobudili, zaspieval som im ju. Bola hotová a im sa to veľmi páčilo. Volali sa Barbara a Lorraine."
bird On The Wire (1969)
Grécky ostrov Hydra sa pre Cohena, ktorý často utekal z Montrealu do gréckeho exilu, sa stal skvelým útočiskom. Na samote napísal viac piesní. Jednou z nich je práve slávna Bird On The Wire, ktorá podľa Cohena vznikla na popud jeho družky Marianne. Vraj mal depresiu a priateľka mu dala do ruky gitaru, aby niečo zložil. Pesnička je inšpirovaná výhľadom z okna vily, v ktorej Cohen prebýval, odkiaľ na telefónnom drôte videl sedieť vtáka. Podľa Cohena ide o jednu z mála country pesničiek, ktoré napísal. Keď sa spolu s Harrym Raskym, filmárom a spisovateľom o nej bavili, snažil sa vysvetliť verš: Chcel som vždy po svojom na slobodu: „Všetci chceme byť slobodní. Po ‚svojom‘ to trochu mení a myšlienku to zjemňuje a aj zahrňuje možnosť zlyhania. Pretože tým hovoríš, že podľa svojich schopností a po svojom si sa snažil, ale rovnako ako ostatní si to spackal, ale snaha tam bola!"
famous Blue Raincoat (1971)
Slávny moderný plášť proti dažďu nie je žiadna metafora, ale skutočná vec. Keď Cohen vydal v polovici 70. rokov prvý výber hitov, na zadnú stranu platne napísal malý dodatok: Elisabeth si myslela, že v ňom vyzerám ako pavúk. Asi preto so mnou nechcela chodiť do Grécka. Keď som však z neho vypáral podšívku, visel na mne rozhodne, a tak nejako heroickejšie. A keď som jeho rozstrapatené rukávy nechal doplniť kožou, preslávil sa. Vedel som, ako sa mám obliecť. Kabát vraj už nemá, niekto ho vraj ukradol z povaly domu. „Aj tak som ho už na konci nenosil," dodal s humorom spevák. Text slávnej piesne, ktorú Cohen začal písať už v roku 1968, je jednou klasických Cohenových vnútorných dialógov so ženou, v ktorom Cohen tvrdí, že v láske neexistuje len vzťah dvoch osôb, ale je tam ešte niekto tretí. Na napísanie skladby ho inšpiroval komplikovaný vzťah s Marianne, svojou múzou, o ktorej napísal ďalší slávny hit So Long, Marriane. Pieseň zároveň hovorí, že kabát nie je len ochranou proti dažďu, ale aj akousi ochranou autora voči okolitému svetu.
chelsea Hotel no.2 (1974)
Jedna z najkrajších piesní na albume New Skin For The Old Ceremony bude navždy spojená so speváčkou Janis Joplin. Cohen odmieta, že text je priamo o nej, ale dodáva, že ho na napísanie pesničky, odohrávajúcej sa v slávnom bohémskom hoteli v New Yorku, nepriamo inšpirovala.
Obaja sa prvýkrát stretli vo výťahu hotela, ktorý do dejín rokenrolu vstúpil tým, že v ňom v druhej polovici 60. rokov prebývali mnohé známe osobnosti rokenrolovej scény, počnúc Dylanom a končiac Jimi Hendrixom. „Nikdy som nebol jej intímnym priateľom," povedal v knihe Písně Leonarda Cohena od autora Harryho Ranskyho, no priznal. že medzi nimi bol akýsi chvíľkový vzťah. Keď sa v BBC spýtali na tento románik, spevák odpovedal, že historku s Janis si mal radšej nechať pre seba: Ak existuje niečo ako ospravedlnenie sa duchovi, tak to urobím teraz: prepáč za tú indiskrétnosť. Pesničku pôvodne zložil spolu so šéfom svojej sprievodnej kapely Ronom Corneliusom.
hallelujah (1984)
Jedna z najslávnejších Cohenových piesní v skutočnosti vyšla na najviac nedocenenom albume Various Postitions, ktorý nahral v roku 1984. O tejto piesni sa traduje historka, opisujúca stretnutie medzi dvoma pesničkárskymi veličinami Dylanom a Cohenom. Podľa nej sa Dylan pýtal Cohena ako dlho písal túto pieseň. Kaňadan odpovedal: „Dva roky”. Na oplátku bol Cohen zvedavý na Dylanovu I and I. „Tak tú som zložil za pätnásť minút," odpovedal Dylan. Tento dialóg presne vystihuje spôsob, ako skladajú hudbu tieto dve rozdielne osobnosti. Dylan je mužom momentu, Cohen zas mužom večnosti. Hallelujah mala pôvodne 80 slôh, originálna verzia zas 15. Jej veľkému spopularizovaniu pomohl newyorský spevák a skladateľ Jeff Buckley, ktorý ju nahral na debutový album Grace v takej nádhernej podobe, že ju neinformovaní fanúšikovia považujú ze jeho vec. Kritici ju zaraďujú k takzvaným Cohenovým žalmovým piesňam. Hallelujah je židovské slovo velebiace boha, no podľa Cohena je táto pieseň o tom, že existuje mnoho druhov Hallelujah, vypočutých aj nevypočutých, ktoré majú rovnaký význam. Keď sa ho pýtali, prečo má pieseň taký úspech, bard sa zamyslel a jednoducho odpovedal: „Pretože má dobrý refrén."
tower Of Song (1988)
V roku 1988 vydal Cohen comebackový album Iam Your Man, fantastickú kolekciu nových piesní, ktorá bola viac ako seberovným partnerom trilógie jeho prvých troch platní. First We Take Manhattan, Ain’t No Cure For Love, Everybody Knows, I m Your Man alebo Take This Waltz sa stali za krátky čas Cohenovou klasikou. No tento album uzatvára skladba, ktorá by mohla byť Cohenovým manifestom. Tower Of Song. K tejto piesni sa síce neviaže žiadny špeciálny príbeh, nevystupujú v ňom nijaké postavy, song je o samotnom skladateľovi (Cohenovi), o tom, akú daň musí zaplatiť, aby zostal vo veži, zvanej pieseň. Tower of Song hráva aj na poslednom svetovom turné. Vždy v strede koncertu sám na samohrajkový syntiak spôsobom, akoby zabával svadobčanov v púchovskom kulturáku. Z tejto pesniky sa za roky vyvinul malý rituál. Vždy počas skladby, keď príde na verš: „Takto som sa narodil, nedali mi vybrať. Narodil som sa s darom zlatého hlasu,” vždy zaburáca celá sála. Kdekoľvek na svete.