Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Tri recenzie

.časopis .ostatné

KNIHA: Nick Hornby: Julie, demoverze, BB/Art, Praha 2010, preklad. Michal Prokop
Ak hľadáte letnú oddychovú knihu, ktorá nenudí, je vtipná aj romantická, ale rozhodne neurazí vkus a intelekt ambicióznejšieho čitateľa, tak Nick Hornby je už roky stávka na istotu. Tri z jeho románov sa dočkali filmového spracovania ako romantické komédie o mužoch a pre mužov – Futbalová horúčka, Všetky moje lásky a Ako na vec – a štvrtý –  Dlhá cesta dolu, bude v kinách o dva roky. Najnovšiu knihu tiež určite neminie osud kinohitu, i keď v druhej polovici akoby autor stratil dych. Dobré herecké obsadenie smutno-smiešnych hrdinov a obskúrnych postavičiek to určite zachráni. V prvom rade je tu ďalší muž, ktorý preskočil dospelosť rovno do krízy stredného veku, Duncan. Väčšinu života vášnivo zbiera fakty a fámy o živote folkového muzikanta Tuckera Crowa, ktorý sa pred dvadsiatimi rokmi záhadne odmlčal. Duncan má pocit, že o svojom idole vie všetko. Po tom, čo napíše oslavnú recenziu na novoobjavenú demonahrávku jeho poslednej platne Julia, dôjde trpezlivosť Duncanovej partnerke Annie. Nielenže začne rozmýšľať o premárnených pätnástich rokoch života v bezdetnom vlažnom vzťahu, ale napíše aj druhú nemilosrdne kritickú recenziu demoverzie. Za to si vyslúži partnerovo nepochopenie a odcudzenie, na druhej strane však pozornosť a nadšenú reakciu samotného umelca, a z toho všetkého plynúcu turbulentnú zmenu svojho ospalého života. Plus happyend stráviteľný aj náročnejším čitateľom. 
.elena Akácsová


FILM I love you Phillip Morris
Scenáristická dvojica Glenn Ficarra a John Renqua sa dala na réžiu. Ich autorský film I love you Phillip Morris (USA, 2009) by sa možno mohol žánrovo zaškatuľkovať medzi komediálne (či skôr veseloherné) love stories. V tomto chlieviku by vytŕčali prinajmenšom dvoma zvláštnosťami. Príbeh je nakrútený podľa knihy amerického novinára Stevena McVickera, ktorý v nej zvečnil  skutočného, žijúceho Steva Russela, v Spojených štátoch prednedávnom  populárneho chronického klamára, podvodníka, falšovateľa, majstra väzenských útekov; a lásku si tu rozdávajú homosexuáli. (Hlavnými postavami sú síce homosexuáli, ale nie je to film o gayoch v bežnom zmysle slova, homofóbie a príbuzné veci sa tu primárne neriešia – a to je veľmi sympatické.) Steve Russel  (stvárnený len sem-tam na hereckú pílu tlačiacim Jimom Carreym) je – až do úrazu, čo utŕži pri autohavárii – príkladným mužom, obetavým otcom rodiny, platným členom kostolného spoločenstva, povolaním ochranca zákona. Potom sa však veci zmenia a Steve sa rozhodne dať zelenú svojej neheterosexuálnej orientácii. Bláznivý kolotoč sa rozkrúca, nákladný život totiž kladie nároky na zárobky a Steve sa k nim vie dostať iba nečestnou cestou. Po zločine nasleduje trest a vzápätí na chodbách väznice osudové stretnutie s fešným Phillipom Morrisom (v jemnom podaní Ewana McGregora). Na dobrých hereckých výkonoch postavený film s nudnejšími, ale aj rezkými miestami, niekedy vtipný, inokedy priveľmi predvídateľný, akoby scenár potenciálne sľuboval viac než ponúklo jeho režijné spracovanie.
.zuzana Mojžišová

KNIHA Erlend Loe: Tiché dny v Mixing Part, Vakát, 2010, preklad Kateřina Krištůfková
Mixing Part Churches je preklad názvu mesta Garmisch-Partenkirchen podľa automatického prekladača, cez ktorý si nórsky pár dohovára letný pobyt u nemeckej rodiny Baderovcov. Bror Telemann je divadelný dramaturg snívajúci o tom, že teraz konečne napíše vlastný „sakra dobrý kus“. Okrem umeleckých má ešte iné sny – erotické, s televíznou kuchárkou Nigellou. Tie sny ním psychicky aj fyzicky poriadne zamávajú. Rovnako ako s jeho unaveným manželstvom. Tiché dni v Mixing Part sú ôsmym románom nórskeho autora Erlenda Loea, mimoriadne obľúbeného aj u nás. Toto je jeho piaty český preklad (Ryba, Fakta o Finsku, Doppler, Naivní. Super.)  Pokiaľ ide o ľahkosť a humor, najnovší román autorových fanúšikov rozhodne nesklame. Predsa je však v mnohom prekvapivý. Jemný autorov humor tu prechádza do drsnej irónie, pričom mnoho humorných narážok je spojených s Nemeckom a vojnou. Autor sa netají ambíciou prispieť k vyrovnávaniu sa s dávnymi traumami a aj prostredníctvom politicky nekorektných názorov Telemanna ukázať, čo si v skutočnosti myslia mnohí Európania. Prekvapivá je aj samotná forma, dráma napísaná v čistých dialógoch, takže čitateľa udržuje v strehu a núti ho, aby si sám z kontextu priraďoval repliky k správnym postavám. Ako bolo manželke aj čitateľom jasné už od začiatku, Telemann žiadnu divadelnú hru nenapíše. Tento román je však na divadelnú dramatizáciu takmer hotový. 
.ea
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite