Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Očami Doroty Nvotovej

.dorota Nvotová .časopis .osobnosti

Dobro nuda. Koho zaujíma? Dobrý film, dobrá kniha, dobrý obraz – všetko je o tom, že niečo nefunguje. Že do počiatočného dobra, alebo dobrého úmyslu sa miesi zlo. Zlo s ľudskou, anjelskou, aj diabolskou tvárou. Zlo dočasné aj trvalé.

V každom prípade, zlo je zaujímavé. Pre masy, ale tajne, pod pokrievkou, vlastne aj v súkromí. Tak si schuti prelistovať Nový čas. Koľko zla na kope! Dobro je zaujímavé len vtedy, ak je prestriedané zlom. A preto pozeráme všetky tie filmy a čítame tie knihy – kde nie je všetko tak ako má byť, a kde sa často poučíme, ako tomu predísť. Netreba nám kázať, ako to robiť. Príbeh sám nás naučí. Normálny človek sa smeje prvoplánovým kázniam a poučným filmom bez metafory. Je to nuda a je to trápne. Nedávno sa mi dostala do rúk útla knižočka, za ktorej autora sa vydáva Joan Davisová, aj keď sa neskôr vnútri v predslove priznáva, že je len editorka. Kniha sa volá Príbeh o Pastierovi a je jednou z mála pozotívnych kníh, ktoré nie sú tupé. Vo svojej detinskej jednoduchosti a naivnej stavbe príbehu opisuje život pastiera Jošuu, jeho družku Alžbetu a nevlastného syna Dávida. Tri smutné osudy, ktoré spolu vytvoria rodinu. V jednoduchom príbehu o hľadaní Novej Cesty je veľmi veľa nádeje. Nádeje, ktorá už nečíha z každého diela, pretože dnes je dobro dobré len v kontraste so zlom. Posolstvo sv. Franiška bolo inšpiráciou na túto, inak dosť záhadnú knihu, ktorú našla pani Davisová v starom rozbúranom dome, keď ho kúpila. Kniha bola napísaná v zvláštnom starom jazyku a špičkovým odborníkom na svete trvalo rok ho rozlúštiť. Autor je neznámy. Tak by to asi s nositeľmi dobra malo byť. Ak by boli známi, boli by pravdepodobne obvinení z vypočítavosti. Takto ostávajú nezištní. Kým zlo má konkrétneho pôvodcu (neverných manželov, diktátorov, kriminálnikov), dobro ostáva nekonkrétne...akoby spadlo z nebies. Niekedy rozmýšľam, akoby sa svet zmenil, keby sa v správach namiesto  zla, krutej reality, kritiky pôvodcov zla a ich trestania, objavila chvála dobra. Konkrétneho dobra.Ten a ten pomohol tomu a tomu. Tamten zachránil hentoho. Hententam sa všetkého vzdal v prospech charity. Títo ľudia sú, je ich veľa a bolo by ich ešte viac, keby sme o nich vedeli. Keby dobro nebolo dobrom len preto, že je lepšie ako zlo, keby bolo zaujímavé, zrazu by jeho viditeľnosť mohla byť motivujúca. Veď si len predstavte, že sú správy plné dobrých skutkov. Nemotivovalo by vás to? Nedostali by ste pocit, že by ste konečne mali už aj vy niečo urobiť, keď sa ostatní tak snažia?...pardon za túto kázeň...to tá knižka.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite