V prvý scenár v kútiku duše dúfajú všetci autentickí sociálni demokrati, aj keď zrejme ani oni sami neveria, že sa naplní. Smer by sa vraj mohol štandardizovať a premeniť na modernú sociálnodemokratickú stranu so všetkým, čo k tomu patrí. Teda aj s väčším dôrazom na zelené témy, problematiku ľudských práv či menšín. Pravdepodobnosť takéhoto vývoja je však veľmi nízka. Pri kolíske Smeru stáli vplyvní podnikatelia, ktorým je téma ideovej orientácie úplne ukradnutá. Ich jediným cieľom bolo vytvoriť silnú politickú stranu, ktorá bude vládnuť a oni budú kapitalizovať svoje vklady. Mnohí z tých, čo v Smere dnes rozdávajú karty, vstúpili do politiky ako predĺžené ruky týchto podnikateľov a presvedčených sociálnych demokratov je tam ako šafranu. Ak sa nejakí nájdu, sú bez reálneho politického vplyvu - a prečo by sa vlastne púšťali po ceste, ktorá by nevyhnutne znamenala stratu voličských hlasov? Je to teda scenár najmenej pravdepodobný.
Druhou možnosťou je, že v Smere počas opozičného pôsobenia vypuknú frakčné zápasy medzi jednotlivými skupinami, ktoré by mohli vyústiť do štiepenia a do situácie, keď sa strana začne topiť vo vlastných problémoch a riešiť len samu seba. Ani tento scenár však nie je príliš reálny. Smer je úplne odkázaný na popularitu Roberta Fica, ktorý vo voľbách získal takmer toľko preferenčných krúžkov ako SDKÚ a KDH dokopy voličských hlasov. Budú teda za ním stáť poslušne v jednom šíku a čakať, čo zavelí. K nejakým vážnejším treniciam by mohlo dôjsť azda len v prípade, ak by sa Robert Fico rozhodol v roku 2014 kandidovať na post prezidenta.
Najpravdepodobnejším scenárom je, že Robert Fico bude počas opozičných rokov robiť všetko preto, aby napodobnil Viktora Orbána. To znamená, že bude nielen tvrdým situačným kritikom vládnucej zostavy, ale bude ešte posilňovať národnosociálnu rétoriku s cieľom vysať pod svoju značku zvyšky voličov HZDS a SNS. Jeho jediným cieľom bude uspieť v budúcich parlamentných voľbách tak, aby mohol po nich slovné spojenie koaličný potenciál úplne vypustiť zo svojho slovníka.
Druhou možnosťou je, že v Smere počas opozičného pôsobenia vypuknú frakčné zápasy medzi jednotlivými skupinami, ktoré by mohli vyústiť do štiepenia a do situácie, keď sa strana začne topiť vo vlastných problémoch a riešiť len samu seba. Ani tento scenár však nie je príliš reálny. Smer je úplne odkázaný na popularitu Roberta Fica, ktorý vo voľbách získal takmer toľko preferenčných krúžkov ako SDKÚ a KDH dokopy voličských hlasov. Budú teda za ním stáť poslušne v jednom šíku a čakať, čo zavelí. K nejakým vážnejším treniciam by mohlo dôjsť azda len v prípade, ak by sa Robert Fico rozhodol v roku 2014 kandidovať na post prezidenta.
Najpravdepodobnejším scenárom je, že Robert Fico bude počas opozičných rokov robiť všetko preto, aby napodobnil Viktora Orbána. To znamená, že bude nielen tvrdým situačným kritikom vládnucej zostavy, ale bude ešte posilňovať národnosociálnu rétoriku s cieľom vysať pod svoju značku zvyšky voličov HZDS a SNS. Jeho jediným cieľom bude uspieť v budúcich parlamentných voľbách tak, aby mohol po nich slovné spojenie koaličný potenciál úplne vypustiť zo svojho slovníka.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.