Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Som ja kolektívne nebezpečenstvo?

.jozef Majchrák .eva Čobejová .časopis .rozhovor

Na rozhovor prišiel v netradičnom odeve, ktorý si priniesol z Indie. Ale nielen svojím výzorom pôsobí tento psychiater, intelektuál a spisovateľ na Slovensku exoticky. Občas hovorí: My Maďari. A potom zas: My Slováci. A teraz sa cíti aj ako Maďar, aj ako Slovák trápne. Péter Hunčík.

.priniesli ste si na náš rozhovor pripravené poznámky. Čo ste si mali potrebu zapísať, aby ste nám v rozhovore nezabudli povedať?
Čakal som, že vašou prvou otázkou bude, či požiadam, alebo nepožiadam o maďarské štátne občianstvo, tak som si pripravil odpoveď.

.akú?
Vlastne na to nechcem odpovedať. Svetu dnes vládne bulvarizácia a zjednodušovanie. Ak vám odpoviem jednoznačne áno, alebo nie, tak časť ľudí si niečo na moju adresu pomyslí, a už ten rozhovor ďalej ani nebude čítať.

.prečo by už nečítali ďalej?
Verte, sme leniví pátrať po hlbších odpovediach. Chceme hotové modely a ten, kto najlepšie ovláda manipuláciu, ten rozhoduje namiesto nás a my ako barani to akceptujeme. To platí tak pre slovenskú, ako aj pre maďarskú stranu. Ja sa nechcem dostať do tejto polohy, a preto nebudem jednoznačne odpovedať. Intelektuál by nemal naskočiť politikom na takto pripravenú pascu. To, čo sa v posledných týždňoch deje, je pre mňa jednou veľkou výzvou. Nájsť v tejto veľmi zložitej situácii optimálnu cestu je ťažká intelektuálna úloha.

.čiže maďarský zákon o dvojakom občianstve nepovažujete za dobrý nápad?

Najviac mi prekáža to, že ten zákon je v prvom rade o nás, maďarských menšinách v Karpatskej kotline, ale nás sa nikto z Budapešti neopýtal, čo si o ňom myslíme. Údajne konzultovali s Csákym a ten im povedal, aby ho neprijímali teraz, ale ignorovali ho. A Bugára, ktorý sa pritom do parlamentu dostal tak isto ako Csáky, už vôbec nepovažujú za partnera, vraj je nelegitímny.

.prečo Orbán tento zákon vytiahol v čase, keď je na Slovensku volebná kampaň?
Nedávno som na jednej konferencii povedal svoju hypotézu a jeden známy maďarský politológ potom za mnou prišiel a povedal mi, že mám absolútnu pravdu.

.aká je to hypotéza?
Sedemnásť percent maďarských voličov volilo stranu Jobbik. Pre Maďarsko nie je výhodné, aby sa o ňom ustavične hovorilo v súvislosti s extrémistickými stranami a politici Fideszu potrebujú, aby mohli hovoriť, že aj na Slovensku sú také strany. Po prijatí tohto zákona o dvojakom občianstve je stopercentne isté, že  SNS bude opäť v parlamente.

.to je ale dosť zvrhlá kalkulácia...
Áno, ale tak to robia. Teraz je len otázka, komu to pomáha. Určite SNS, Smeru a tiež je jasné, že väčší osoh z tohto všetkého bude mať SMK ako Most-Híd.

.prečo z toho bude SMK profitovať viac ako Most-Híd?
Pretože pre SMK je jednoduchšie dávať tie zjednodušené, „poctivo maďarské“ odpovede, ktoré si žiada ľud. Odpovede typu: teraz prišla tá chvíľa, keď sa musíme všetci zomknúť a držať spolu. Bugár si to nemôže dovoliť. Ak bude radikálny, odíde mu časť slovenských voličov a ak bude príliš mäkký, tak stratí časť maďarských voličov. Sú to tiež len Maďari, ktorým sa nepáči, ako sa k nim Fico správa.

.aký máte pocit z toho, čo teraz predvádza slovenská a maďarská politická reprezentácia?
Minimálne na 15-20 rokov môžeme na celý krásny sen o slovensko-maďarskej spolupráci zabudnúť. Zabudnúť napriek tomu, že z medzinárodného hľadiska je slovensko-maďarský vzťah jeden z najmenej problematických vzťahov v celej Európe. Nie sú tu etnické hroby – ani slovenské, ani maďarské. Také hroby, ako sú vo Vukovare, v Jasenovaci... Preto nájsť riešenie by malo byť jednoduché. Problémom je však ignorancia a necitlivosť zo strany dominantnej spoločnosti. Ale to nie je nič špecifické, nechcem tým útočiť na Slovákov.

.dvadsať rokov sa ako psychiater venujete riešeniu etnických konfliktov. Do rôznych tréningov ste investovali aj vlastné peniaze. Nie je pre vás osobne frustrujúce, že sa za tie roky v našich vzťahoch akoby nič podstatné nezmenilo?
V rokoch 1995 až 1998 sme robili slovensko-maďarské tréningy, na ktorých sa zúčastnilo viac ako tisíc ľudí. Malo to úspech, dokonca raz sa na mňa obrátila aj starostka z čisto slovenského prostredia, niekde od Trenčína, aby sme tie naše tréningy prišli robiť aj k nim. Po roku 1998 si politické elity vydýchli a povedali si chvalabohu, Maďari sú už vo vláde, už také veci netreba robiť. Aj Európska únia si povedala, že všetky problémy sú už medzi Slovákmi a Maďarmi vyriešené a toto už nemusíme podporovať. No nie sú vyriešené. Od Trianonu ubehlo 90 rokov a aký je to stále problém! Jeden maďarský politik povedal, že správny Maďar je len ten, ktorého Trianon ešte stále bolí.

.ale Trianon bude ešte dlhé roky citlivou záležitosťou, nie?
Viete čo je najväčší problém? Tak Slováci, ako aj Maďari majú obrovský hlad po víťazstvách a neužili si ich veľa. Kedy Slováci dosiahli nejaké obrovské víťazstvo na ktoré môžu spomínať ako Angličania na Waterloo? A Maďari? Ich história v posledných dvoch storočiach, to je jedna porážka za druhou. Obidve strany v tomto konflikte sú teda hladné po pocite niekoho poraziť. To je spoločný problém.

.aký je špeciálne slovenský problém?

Ten, že slovenský národ nemá štátotvorné tradície. Niekedy sa Slováci podľa toho aj správajú. Národy s dlhšou tradíciou majú v sebe zakorenený pocit, že aj o nejakých sto, dvesto rokov sa ešte budú musieť hanbiť za to, čo teraz robia zle. Na Slovensku sa od začiatku jeho štátnosti, teda od Mečiarovej éry dajú sledovať silné homogenizačné tendencie. Nielen vo vzťahu k menšinám, ale napríklad aj v ekonomike. Ak už privatizovať, tak našim, nie zlému zahraničnému kapitálu a podobne. Táto homogenizácia sa dá aj dnes vidieť v slovenskom parlamente. Ak ide o nejaký problém menšiny, slovenský parlament sa okamžite začne správať veľmi homogénne.

.ale veď Maďari sa napriek dlhej štátotvornej tradícii správajú tak isto. Aj Fidesz hovorí o jednote národa, riziku výpredaja ekonomiky do zahraničia a podobne...
Presne tak. Mňa sa nepríjemne dotklo, že maďarský parlament, na ktorý sme sa my Maďari občas odvolávali, kopal v tomto probléme dvojakého občianstva jednotne v maďarských tričkách, dokonca aj socialisti, ktorí mali na sebe osem rokov európske tričká a o tomto zákone nechceli ani počuť. Z tohto všetkého mám až pocit úzkosti, či sa tento konflikt vôbec dá manažovať.

.dá sa?
Neviem. Na jednej aj na druhej strane existuje toľko rôznych faktorov! Slováci musia pochopiť, že tu žije desať percent obyvateľov, ktorých materinským jazykom nie je slovenčina. Ale aj Maďari chcú byť lojálnymi občanmi tohto štátu a viackrát  aj dokázali, že nimi sú. Maďarsko zase musí pochopiť, že toto územie, ktoré kedysi patrilo Uhorsku, je dnes územím samostatnej Slovenskej republiky. To musia rešpektovať a pochopiť, že tých desať percent ľudí, ktorí hovoria po maďarsky, sú politicky občanmi Slovenskej republiky. Majú im pomáhať v tom, aby sa neasimilovali, ale nič viac.

.roky ste sa venovali tréningom, na ktorých ste učili Slovákov a Maďarov, aby si lepšie rozumeli. Nemali by ste to začať robiť znova? Alebo už máte pocit márnosti z takejto práce?
Mám. Opakovane dostávam pozvania z Ukrajiny, Azerbajdžanu, Izraela, aby som prišiel robiť im tréningy, tak to pravdepodobne viem robiť. Veľmi rád by som to robil zase aj tu, kde sa vyznám najlepšie. Ovládam slovenskú aj maďarskú kultúru, poznám pocity ľudí, myslím, že by som tu dokázal veľa.

. béla Bugár založil stranu Most-Híd, ktorá má byť pokusom o prvú slovensko-maďarskú stranu. Aké sú jej šance na úspech?
Bol som prvý, kto v čase, keď Bugár prehral boj o predsedníctvo SMK, písal o tom, že je tu časť maďarskej komunity, ktorá si žiada inú politiku, ako robí SMK. Dnes už viem, že ide približne o tridsať percent maďarských voličov, čo kopíruje voličstvo bývalej Maďarskej občianskej strany. Teraz je otázka, či sa nájdu v slovenskej komunite ďalšie dve percentá voličov, ktoré tejto strane dajú hlas.

.nájdu sa?
Hovoril som to jednému svojmu známemu, on je Slovák a o tri dni mi zavolal a povedal: „Péter, pochopil som to. Keď teraz Slováci nepomôžu Maďarom, tak to bude veľmi zlé.“ Hovorím mu, ty idiot, ty nemáš čo pomáhať Maďarom, ale Slovensku. Lenže on to nevie inak pochopiť, iba tak, že Most-Híd je maďarská konštrukcia a on ako dobromyseľný človek chce teraz pomôcť Maďarom. Alebo z druhej strany: zavolá mi jedna maďarská politologička z Budapešti a povie, že Most-Híd je vynikajúca myšlienka, lebo konečne budú môcť Maďari naučiť Slovákov politickej kultúre. Ona, dobromyseľná osoba z Maďarska, sa nevie zbaviť stereotypu a vidí to tak, že my robíme Most-Híd preto, aby sme naučili Slovákov politickú kultúru! A dodám ešte niečo: Jeden môj známy, ktorý je v Moste-Híd, mi hovorí: „Dúfam, že tam nebudú homosexuáli.“ Len čo sa človek dostane do pozície väčšiny, stáva sa necitlivým. A preto ja ďakujem Bohu, že som sa narodil tu. Lebo za to, akým človekom som sa stal, ďakujem nielen génom, ale aj prostrediu, v akom som sa narodil.

.čo by znamenalo pre Maďarov na Slovensku, keby sa ani SMK, ani Most-Híd nedostali do parlamentu?
Nemal by som z toho dobrý pocit. Ale stále verím, že môže zvíťaziť zdravý rozum, teda že SMK dostane nejakých 6 percent. Etnické strany v Európe normálne existujú a môžu robiť lojálnu politiku. Teda SMK tu má miesto, aj keď ja verím skôr tomu, čo robí Most-Híd. A vážim si Slovákov, ktorí idú s Maďarmi do volieb. Priateľa Ondreja Dostála si vážim dvadsať rokov a keď sa nájdu tri percentá takýchto Slovákov, tak to prispeje k ozdraveniu politickej kultúry na Slovensku.

.nie sú za týmto slovensko-maďarským projektom iba Bugárove ambície, ktoré už nemohol naplniť v SMK? Tak to vníma časť ľudí.
Vznik Mostu-Híd predsa nie je maďarská výhra, ale najmä výhra slovenskej politickej kultúry. Ja nie som nahnevaný na Slováka, ktorý žije kdesi na dedinke a sleduje len STV, že žije v predstave, že na hranici Maďarska už stojí pripravená maďarská armáda, ktorá nám ide zobrať naše územie. Preto hovorím o výmene informácií, čo by malo byť v prvom rade v záujme dnešnej opozície. KDH a SDKÚ si neuvedomujú, že nikdy nemôžu byť takí nacionalisti ako SNS, a keď idú do tejto hry, tak na nej môžu len stratiť.

.prečo ste rád, že ste sa narodili ako menšinový Maďar na Slovensku?
Ja si vôbec nemyslím, že narodiť sa ako príslušník menšiny je nejaký boží trest.

.je to výhoda?
Jednoznačne. Keby som sa narodil v Maďarsku, mohol by som sa stať poradcom Havla? A keby sa Pali Csáky narodil v Maďarsku, myslíte, že by bol vicepremiérom maďarskej vlády? Ale to nehovorím v zlom, je to normálne. Je to hra osudu, života, preto je život krásny.

.majú Maďari stále silný pocit izolácie v Karpatskej kotline?

Samozrejme, a väčšina Slovákov nič netuší o tej obrovskej úzkosti Maďarov, ktorých jazyk nemá v Európe príbuzenstvo. Slovák vidí len nafúknutého maďarského grófa. Tu chýbajú informácie, vedomosti, ale aj vzájomná úcta k sebe. A ja mám za to platiť teraz tým, že som zrazu kolektívne nebezpečenstvo pre Slovensko? Čím som ja nebezpečenstvo? Ako sa teraz mám cítiť ja, Péter Hunčík, keď tu s vami sedím – a ako Maďar som zrazu nebezpečný, a Slováci sa predo mnou musia mať na pozore, keď mi chcú niečo dôverné povedať, lebo ja to predsa môžem prezradiť Maďarsku. Tak ja tu teraz sedím ako kolektívne nebezpečenstvo a neviem, čo mám robiť? Veľmi trápna situácia.

.prekvapilo vás, že ani spoločné členstvo v EÚ nevyriešilo naše slovensko-maďarské problémy?

Západoeurópska kultúra je iná ako tá u nás. Pre nich národnosť, etnicita, patriotizmus znamená niečo iné ako pre nás. Preto nás ani nechápu. A to by si mali uvedomiť aj tí Maďari, ktorí sa stále oháňajú tým, že sa ideme sťažovať do Bruselu. Tam môžeme ísť akurát tak na výlet. V Bruseli sa nás spýtajú: Máte menšinové školy? Máme. Máte menšinovú kultúru? Máme. Máte politickú reprezentáciu? Máme. Tak čo chcete?

.nemrzí vás, že ste neboli aktívnejší v politike?
Ani nie. Ľutujem skôr, že sme nevedeli urobiť nepolitické združenia a že nemám čulejší kontakt so slovenskými umelcami. Upokojila ma však iná vec. Ako 58-ročný som napísal svoj prvý román Hraničný prípad. Je to román o jednom malom mestečku, možno sú to Šahy, kde som sa narodil. Za rok a pol sa už vypredalo tretie vydanie, predali z toho viac ako 5-tisíc kusov a chystá sa aj slovenské vydanie.   

.o tomto meste napísal dva romány aj Ladislav Ballek. Vidíte to mesto inak ako on, Slovák?

My sa s Lackom dobre poznáme a keď sme spolu na nejakej konferencii, vždy sa spolu ubytujeme. Jeho otec sa objavuje aj v mojom románe. Ale naše pohľady na Šahy sú niekedy celkom iné. Moja kniha je humorná, ale sú tam aj opisy veľkých konfliktov medzi Slovákmi a Maďarmi, aj medzi židmi a katolíkmi.

.ballekov Palánok je pomerne idylické mestečko.
A napriek tomu si nemyslím, že Laco nemá pravdu, alebo že ju nemôžem mať ja. To je moja filozofia.

.ale existuje aj nejaká jedna objektívna pravda, nie?
Pravda je, ale nie som si už celkom istý tým zjednodušením, že je len jedna pravda. My pravdepodobne musíme byť mentálne pripravení na to, že v slovensko-maďarských vzťahoch bude niekoľko takých vecí. Keď položíme na stôl Trianon, tak naň nebudeme mať rovnaký pohľad, tak ako nemajú Angličania a Francúzi rovnaký pohľad na Waterloo.

.no my Slováci vždy budeme vnímať Trianon pozitívne. To nám Maďari neodpustia?
Slováci majú právo pozerať sa na Trianon aj trošku škodoradostne – a to myslím vážne. No veď tí Maďari tam dostali svoje, keď robili takú politiku. Ale tá škodoradosť je namieste len v prípade, ak Slováci zároveň pripustia aj to, že ten trest bol pre Maďarov krutý. Slováci by si mali uvedomiť, že Maďarsko nestratilo Trianonom len kvantitu, keď prišlo tretinu územia, ale aj kvalitu. Stratilo mešťanstvo, mešťanskú kultúru, ktorá bola v mestách od Bratislavy po Košice, aj v mestách ako Zvolen, Trenčín, Prešov. Dostalo to Slovensko a malo by ju integrovať do slovenskej kultúry a nie to ničiť či asimilovať.

.na tom sa vieme dohodnúť.
Ale to stačí, nájsť pár vecí, ktoré vieme položiť na stôl a dohodnúť sa na nich. Ako je možné, že sme za dvadsať rokov nenapísali spoločnú učebnicu dejepisu?

.a je to dôležité?
Samozrejme, že je to dôležité. Je normálne, že sa v maďarských školách učí história výlučne z maďarského pohľadu?

.učebnice dejepisu sú vždy  aj spôsobom výchovy k vlastenectvu, tam nejde o čistú historickú vedu.
Ale história je predsa veda, ktorá má prinášať konkrétne fakty. A keď obidve strany neuznávajú fakty, tak sa učíme falošnému patriotizmu a z toho žiadna krajina nebude mať prospech.

.v dejepisoch však býva dôraz na veľké postavy vlastných dejín, ktoré môžu byť príkladom.
Áno, ale Slovensko malo predsa aj veľké postavy aj udalosti, ktoré žili v Uhorskom kráľovstve, patrili teda aj nám aj vám. Mali sme napríklad významného palatína Turza, ktorý, keďže sa hlásil k evanjelickej cirkvi, bol pravdepodobne Slovák. Keď sa naučím z histórie aj to, čo je pre mňa ťažké, alebo ťažko akceptovateľné, tak sa potom nedostávam do trápnych situácií a môže medzi nami panovať vzájomná úcta. To nie je žiadny útok na slovenskosť. Veď Slováci majú byť tiež na čo pyšní.

.napríklad?
Veď je tu napríklad Slovenské národné povstanie, aj iné momenty, na ktoré môžu byť hrdí, nie? Je úlohou politickej elity, aby ich pripomínali a nie prikazovali denne spievať hymnu. Ten spev hrdosť neprinesie.
Fidesz mal pravdu, keď vyčítal socialistom, že odnaučili Maďarov prežiť pocit víťazstva a sľúbil im ten pocit vrátiť. Pretože ľudia to chcú, hoci budú pritom pochodovať po námestí v nejakých uniformách z 19. storočia. Naučme sa oslavovať víťazstvá. Ale mali by sme oslavovať to, čo si oslavu zaslúži.

.občas hovoríte my Maďari, občas my Slováci. To je čudné, nie?
Striedam to, lebo niektoré otázky, ktoré sa týkajú kultúrneho národa, sú skôr pre mňa ako Maďara, a keď je to v kontexte občianstva, tak hovorím my Slováci. To mi však vyčítali mnohí ľudia, keď som pôsobil v Amerike. Im robilo problém, keď som používal osobné zámeno „we“ (my), a hovoril som, že „my na Slovensku....“. Hneď sa ma spýtali, kto to je „we“ a žiadali ma, aby som používal zámeno „I“, teda ja. Takže ja si už dávam pozor a nechcem hovoriť my Maďari, my Slováci. Péter Hunčík sa narodil v roku 1951 v Šahách, vyštudoval medicínu a dodnes sa venuje psychiatrickej praxi. Špecializuje sa aj na interetnické konflikty. Po Novembri bol poradcom prezidenta Václava Havla, po predaji svojho podielu v TV Nova sa v rokoch 1994 - 1998 venoval tréningu interetnických vzťahov na Slovensku, potom svoj projekt realizoval aj v zahraničí. Napísal aj úspešný román Hraničný prípad.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite