Odchod ľudí z médií do politiky je prirodzený. Keď roky píšete o politike, o tom, ako by sa mali politici správať, čo by mali robiť, tak ľahko podľahnete predstave, že to predsa viete lepšie ako oni a treba to skúsiť. Prečo nie? Niekedy to vyjde, ako napríklad v prípade novinára a politika Milana Hodžu, ale skúsenosť z posledných dvadsiatich rokov je na Slovensku menej hviezdna. Najúspešnejším novinárom, ktorý dlhodobo zakotvil v politike, je Gyula Bardos zo Strany maďarskej koalície. V politike je od roku 1992 a aj tentoraz ide do volieb na druhom mieste kandidátky SMK. Bárdos však bol novinárom najmä za socializmu a pre slovenskú väčšinu bol ako novinár neznámy.
Veľký nábor robil medzi novinármi svojho času Vladimír Mečiar a mal ich parlamentnej zostave niekoľko (Zelenayová, Smolec, Bieliková, Mjartan), ale nepatrili k najsilnejším osobám hnutia a ich politická kariéra netrvala dlho. Výnimkou bola hádam iba Oľga Keltošová, ktorá však bola novinárkou v detskom časopise, a to len pred Novembrom.
Mediálnou stranou možno nazvať ANO, kde pôsobil okrem bývalého novinára a mediálneho magnáta Pavla Ruska aj komentátor Ľubomír Lintner, populárna televízna redaktorka Eva Černá a napokon aj moderátorka Aneta Paríšková. Zlyhanie ANO, rýchlokvasenej strany s pochybným financovaním a nedôveryhodným šéfom, mohlo byť poučením pre viacerých novinárov túžiacich po rýchlej politickej kariére. Podobným príkladom je aj Zuzana Martináková, ktorú SDKÚ vytiahlo do volieb v roku 2002 ako svoju veľkú hviezdu, ale únia nedokázala naplniť jej ambície. Nespokojná Martináková sa stala šéfkou Slobodného fóra, ale vo voľbách 2006 napriek silnej mediálnej podpore neuspela. Martináková sa stále snaží udržať sa v politickej hre, ale je už nezaujímavou outsiderkou.
Na politických kandidátkach sa svojho času objavili aj politickí komentátori Marián Leško (za Spoločnú voľbu), Robert Kotian (za Slobodné fórum) či Juraj Hrabko (za SMK). Do parlamentu sa nedostali, k novinárstvu sa vrátili, a ich politické angažmán im dodnes skôr priťažuje a občas im ho niekto vyhodí na oči.
Na nových kandidačných listinách je niekoľko zaujímavých novinárskych mien - v KDH: Jana Žitňanská a Mária Hlucháňová. Liberálna SaS má Daniela Krajcera a Luciu Nicholsonovú. (Most má na 33. mieste nášho kolegu Františka Šebeja, ktorý však nepočíta s politickou kariérou a ani neopustil našu redakciu.) U Žitňanskej, Hlucháňovej, Krajcera a Nicholsonovej je evidentné, že novinárska kariéra ich už neuspokojovala a hľadali iné pole na uplatnenie. Krajcer bol už v TV JOJ najmä manažérom, Nicholsonová pôsobila v oblasti PR, Hlucháňová pôsobila ako politická poradkyňa, Žitňanská už odvlaňajška pôsobila ako podpredsedníčka strany.
Rizikovejšie sú pre novinárov vždy nové strany, ktoré sa nemusia do parlamentu dostať alebo sa môžu rozpadnúť pomerne rýchlo, čo potom nesľubuje novinárovi dlhú kariéru a návrat do médií je komplikovaný. Menšie riziko je angažovať sa v stabilnejších stranách, hoci aj tam hrozí riziko, že rýchlu stranícku kariéru bývalého novinára neprijme dlhoročná členská základňa strany. Pravda je taká, že po Novembri sa zatiaľ žiadny slovenský novinár nestal výrazným politikom, ktorý by bol pre Slovensko prínosom. Skôr naopak.
Veľký nábor robil medzi novinármi svojho času Vladimír Mečiar a mal ich parlamentnej zostave niekoľko (Zelenayová, Smolec, Bieliková, Mjartan), ale nepatrili k najsilnejším osobám hnutia a ich politická kariéra netrvala dlho. Výnimkou bola hádam iba Oľga Keltošová, ktorá však bola novinárkou v detskom časopise, a to len pred Novembrom.
Mediálnou stranou možno nazvať ANO, kde pôsobil okrem bývalého novinára a mediálneho magnáta Pavla Ruska aj komentátor Ľubomír Lintner, populárna televízna redaktorka Eva Černá a napokon aj moderátorka Aneta Paríšková. Zlyhanie ANO, rýchlokvasenej strany s pochybným financovaním a nedôveryhodným šéfom, mohlo byť poučením pre viacerých novinárov túžiacich po rýchlej politickej kariére. Podobným príkladom je aj Zuzana Martináková, ktorú SDKÚ vytiahlo do volieb v roku 2002 ako svoju veľkú hviezdu, ale únia nedokázala naplniť jej ambície. Nespokojná Martináková sa stala šéfkou Slobodného fóra, ale vo voľbách 2006 napriek silnej mediálnej podpore neuspela. Martináková sa stále snaží udržať sa v politickej hre, ale je už nezaujímavou outsiderkou.
Na politických kandidátkach sa svojho času objavili aj politickí komentátori Marián Leško (za Spoločnú voľbu), Robert Kotian (za Slobodné fórum) či Juraj Hrabko (za SMK). Do parlamentu sa nedostali, k novinárstvu sa vrátili, a ich politické angažmán im dodnes skôr priťažuje a občas im ho niekto vyhodí na oči.
Na nových kandidačných listinách je niekoľko zaujímavých novinárskych mien - v KDH: Jana Žitňanská a Mária Hlucháňová. Liberálna SaS má Daniela Krajcera a Luciu Nicholsonovú. (Most má na 33. mieste nášho kolegu Františka Šebeja, ktorý však nepočíta s politickou kariérou a ani neopustil našu redakciu.) U Žitňanskej, Hlucháňovej, Krajcera a Nicholsonovej je evidentné, že novinárska kariéra ich už neuspokojovala a hľadali iné pole na uplatnenie. Krajcer bol už v TV JOJ najmä manažérom, Nicholsonová pôsobila v oblasti PR, Hlucháňová pôsobila ako politická poradkyňa, Žitňanská už odvlaňajška pôsobila ako podpredsedníčka strany.
Rizikovejšie sú pre novinárov vždy nové strany, ktoré sa nemusia do parlamentu dostať alebo sa môžu rozpadnúť pomerne rýchlo, čo potom nesľubuje novinárovi dlhú kariéru a návrat do médií je komplikovaný. Menšie riziko je angažovať sa v stabilnejších stranách, hoci aj tam hrozí riziko, že rýchlu stranícku kariéru bývalého novinára neprijme dlhoročná členská základňa strany. Pravda je taká, že po Novembri sa zatiaľ žiadny slovenský novinár nestal výrazným politikom, ktorý by bol pre Slovensko prínosom. Skôr naopak.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.