Volebné analýzy ukázali, že keby vo voľbách v roku 2008 hlasovali tí istí Američania ako vo voľbách v roku 2004, skončili by demokrat Obama a jeho republikánsky protikandidát John McCain vyrovnane. O Obamovom víťazstve rozhodli prvovoliči, mladí Američania, ktorých k voľbám pritiahol internet a sociálne siete. Tento druh spájania ľudí a zapájania sa niektorí pokladajú za novú revolúciu v politickej komunikácii a očakávajú, že sila Facebooku a ďalších médií bude iba rásť a možnosti technológií sa budú ďalej zväčšovať. Obama bol pre mladých voličov príťažlivý kombináciou toho, čo hovoril a ako to hovoril (nikto nemusel čakať na večerné správy alebo na ďalšie vydanie novín, všetky informácie a všetko, čo sa dialo, sa dialo online, v tej chvíli, na jedno kliknutie). Počas kampane získal Obama na Facebooku, na MySpace a na Twitteri okolo päť milónov otvorených podporovateľov. Na vlastnej stránke MyBarackObama.com, ktorú pomohol vytvoriť jeden zo zakladateľov Facebooku Chris Hughes, vytvorili Obamovi priaznivci dva milióny profilov. A prostredníctvom sociálnych sietí vzniklo viac ako 35-tisíc dobrovoľníckych skupín, ktoré podporovali Obamovu kampaň. Obama mal na YouTube vyše 1 800 videí, šesťkrát viac ako McCain, a Obamove videá videlo 120 miliónov ľudí, McCainove päťkrát menej. A znova, najčastejšími konzumentmi videí sú práve mladí Američania.
Obamov tím vytvoril komunikačnú stratégiu pod názvom Obama Mobile, do ktorej patrilo zasielanie textových správ, sťahovanie súborov, automatické audiohlásenia a aplikácie pre iPhone. Ďalšou stratégiou bolo inzerovanie na internetovej stránke Hulu, ktorá (zatiaľ len v Spojených štátoch) ponúka online vysielanie desiatok televíznych staníc a filmových kanálov. Jeden z tvorcov Obamovho úspechu, Scott Goodstein, prirovnáva využívanie sociálnych sietí a internetu v súčasnej kampani k nástupu a popularite dvoch predchádzajúcich „televíznych hviezd“ medzi americkými prezidentami, J. F. Kennedyho a R. Reagana; prvý z nich zažiaril a prekonal svojho protikandidáta Richarda Nixona práve v televíznej debate a bol skvelým rečníkom, druhý sa aj vďaka podmanivému prejavu na televíznych obrazovkách stal „veľkým komunikátorom“ s americkou verejnosťou. Obama čosi podobné dosiahol v kombinácii televízie, internetu a sociálnych sietí.
Marketingoví odborníci rozlišujú mieru identifikácie so značkou podľa toho, do akej miery sa môžu do jej tvorby zapojiť, od pasívneho modelu (som konzumentom obsahu) cez interaktívny model (môžem obsah kontrolovať) až po model spolupodielu na výsledku. Táto úroveň interaktivity znamená, že prežívam pocit spoluvlastníctva a spoluzodpovednosti za osud značky (hnutia, veci, politickej idey alebo strany) a za jej výsledok. Skvelým príkladom tejto zapojenosti bola kombinácia moderných technológií a Obamovej schopnosti získať si podporu známych Američanov. Koncom roka 2007 podporila Baracka Obamu na niekoľkých vystúpeniach na futbalových štadiónoch moderátorka televíznych talk-show Oprah Winfrey. Vstup na štadión bol zdarma – bolo však treba vyplniť lístok s kontaktnými informáciami. A lístky na najlepšie miesta boli dostupné tým, ktorí prisľúbili stráviť ako dobrovoľníci najmenej štyri hodiny pre Obamovu kampaň. Na štadióne v Južnej Karolíne dostal každý z 30-tisíc návštevníkov štyri telefónne čísla a krstné mená ľudí, ktorým mal po mítingu zavolať a požiadať ich o podporu pre Obamu. Podľa internetového odborníka Goodsteina získala Obamova kampaň najviac vtedy, keď dovolila ľuďom, aby sa zapojili a aby pocítili zmysluplnosť toho, čo robia.
Obamova „internetová revolúcia“ pokračuje aj po zvolení za prezidenta. Desiatky amerických vládnych inštitúcií začali za posledné roky vkladať krátke informácie na Twitter, svoje videopríspevky na YouTube a svoje fotografie na Flickr. A, samozrejme, sú na Facebooku. Na Facebooku sú však silné aj skupiny, ktoré sú vyslovene proti Obamovi. V januárových voľbách senátora štátu Massachusetts mal republikánsky víťaz Scott Brown okrem iného aj prevahu medzi skupinami na internete.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.