Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Akcia .týždňa: Presvedč jedného nevoliča

Pamäť prehovorila

.peter Bálik .časopis .hudba

Je zázrak, keď sa spoja úplne štyria rozdielni ľudia v skupine, ktorá hrá ako jedno telo. Marián Varga, Fedor Frešo, Fero Griglák a Martin Valihora, to je súčasná a za posledné roky určite najlepšia zostava skupiny Collegium Musicum.

Táto legendárna partia nahrala svoje prvé DVD Speak, Memory, ktoré vyšlo v týchto dňoch. .týždeň sa rozhodol urobiť separátne rozhovory s jednotlivými členmi, ktoré sú zároveň štyrmi rozdielnymi pohľadmi na Collegium Musicum.  

Frešo: Marián je nevyspytateľný.
Basgitarista je v Collegiu človekom pre všetko. Robí manažéra, vymieňa klapky na Vargovom organe, hrá na nástroj a popritom diriguje celú kapelu.

.vaše živé DVD sa volá Speak, Memory. Rovnako sa volá aj jedna Nabokovova kniha Promluv, paměti. Súvisí to s ňou alebo je to o tom, že ste museli staré skladby loviť hlboko v pamäti?
Zavolal som Mariánovi, pretože mi nechcel napadnúť žiadny dobrý názov. On z fleku zareval do telefónu "Speak, Memory" s poznámkou, že to aj tak ukradol nejakému Rusovi. Chvíľu som protestoval, lebo mi to pripadalo ako nezmysel. Po pár hodinách som si na to zvykol. Zavolal som si pre istotu na pomoc nejakých angličtinárov, vygoogloval som si príslušné heslo na internete, aby sme tam neurobili nejakú chybu. Marián tvrdil, že je to o vyzývaní pamäti, a ja som to tak aj pochopil. Samozrejme, museli sme loviť v pamäti, hoci stačilo pustiť si CD.  

.okrem hrania na basgitare ste vlastne aj manažérom skupiny. Prečo?
Vlastne? Lebo to nikto nechce robiť. Aj sme našli nejakých ľudí pre Česko, ale mali len plno rečí a nikto nič nespravil. Teda nič nevybavil ani len nevymyslel. O tom, že by bolo treba do tohto kšeftu vraziť aj nejaké peniaze, to už by bolo naozaj veľa.  Postupne sa mi podarilo  angažovať celú moju rodinu a funguje to. Výkonného manažéra nám robí moja manželka, mladší syn je náš zvukár (aj pre Fermatu) a starší syn vytvoril obal na DVD. Aspoň nemusím nikomu vysvetľovať, že robíme všetko pre vzájomný prospech a po praktickej stránke mám veci pekne pod kontrolou.

.ako člen rytmickej zložky hráte s novým mladým členom Martinom Valihorom. Ako sa vám s nim hrá, v čom je iný oproti bývalému Dušanovi Hájkovi?
Je asi o 30 rokov mladší, a teda má úplne inú energiu. Dušan bol bubeník, ktorý musel mať vo všetkom, čo sa týka hrania, poriadok.  Veľmi dobre vedel využiť svoje pozitíva a potlačiť prípadné slabšie stránky. Martinko je oveľa väčší divoch. Je mimoriadne talentovaný, impulzívny a kreatívny. Ale aj vetroplach, naloží si na hlavu tisíc vecí, a potom sa diví, že nestíha. Aj na skúšky alebo koncerty chodí poklusom a neskoro. Ináč sa mi s ním, samozrejme, hrá výborne. S dobrým bubeníkom sa jednoducho netreba ničoho báť.

.pán Frešo, vy ste aj na koncerte akousi pravou rukou Mariána Vargu. Je to náročné, sledovať Mariána, ako prepína gombíky a pritom hrať svoj part?
To vôbec, ja tie jeho gombíky vôbec nevidím. Ale niekedy potrebuje na pódiu pomoc, lebo sa popletie a už sa stalo, že som musel niečo ratovať. Moja funkcia je aj prenášať informácie ďalej, teda bubeník sa orientuje skôr na mňa, ako na Mariána. Musím sledovať, čo sa deje a dávať pozor, lebo Marián je nevyspytateľný. Ale nevynášam náhodou teraz z kuchyne? Povedzme radšej, že suplujem funkciu akéhosi dirigenta, aj keď mi Marián minule nadával, že som po mojom otcovi nezdedil žiaden dirigentský talent. Nepodarilo sa mi jasne ukázať nejaký nástup. Mám obsadené obidve ruky.

.ako by ste opísali zvyšných členov Collegia v ľudskej a muzikantskej rovine?
Zvyšný je už len Fero. On je perfekcionalista, teda kým nie je všetko, aspoň od neho, v stopercentnom stave, nie je spokojný. Je fanatik dôkladnej prípravy, a tak aj všetko, čo hrá, musí byť do puntíku pripravené. To je úžasné. Mne sa na ňom páči, že dokáže veľmi rýchlo nájsť v Mariánovej muzike skulinky, ktoré dokáže pekne vyplniť, vymyslel už doteraz aj kopu doplňujúcich melódií a mne sa jeho sóla napríklad veľmi dobre počúvajú. Čo sa týka ľudskej roviny, mnohé veci už sú medzi nami jasné. Ja vidím, že už nemôžem čakať od nikoho, ale ani od seba nejaké dramatické zmeny správania a nátury. Nie sme takí "nadržaní" stretávať sa a prípadne tráviť hodiny po krčmách ale niekedy sa naozaj zídeme, tak ináč, ako kedysi, s manželkami, a sme radi, že si máme ešte stále čo povedať.  

.keby ste porovnali dnešné Collegium s tým zo sedemdesiatych rokov, v čom vidíte rozdiel?  
Predovšetkým v skúsenostiach. Nie je to vôbec to isté. Náš prístup k veci je úplne odlišný. Tvárime sa, že sme už veľkí profíci, lepšie sme si pripravili technické záležitosti a snažíme sa neopakovať amatérske chyby z minulosti.  Druhá vec je určitá únava materiálu. V deň koncertu si napríklad ja už dávam od iných činností pokoj. To, že sa už nedokážeme vážne pohádať, možno pripísať aj faktu, že sme si vedomí vynaloženej námahy potrebnej na urovnanie sporov. Pocit kolektívnej únavy nám pomáha prekonať mladosť Valihoru a nakoniec, ani Fero sa netvári unaveno, veď je ustavične zapálený pre hranie, stále rieši veci okolo gitary a apartúr, jednoducho tým žije a nezdá sa, že by ho to prestávalo baviť.   

.ako vidíte budúcnosť Collegia?
No, určite kratšiu ako minulosť.

Griglák: Chcelo by to nový album
Gitarista s precíznym tónom už nie je benjamínom skupiny, pretože štafetu po ňom prebral Martin Valihora.

.vaša manželka v bonusoch DVD hovorí, že ste veľký perfekcionista. Ako často cvičíte na gitare?
Na gitare hrám stále. Začínam ráno pred raňajkami, a potom to pokračuje celý deň. Dám si si aj pauzu, napríklad idem na tri týždne na dovolenku. Niekedy je dobré trochu vypnúť, ale o krátky čas mi  hudba už chýba. Je to droga. Gitaru milujem, aj keď sa dnes trochu bojím, ako to bude s mojimi rukami. Hranie je dosť náročné na šľachy a prsty. Treba si dávať veľký pozor.

.koľko ste mali rokov, keď ste prišli do Collegia?

Myslím, že som nemal ani sedemnásť. Bol som veľmi mladučký. Hľadali gitaristu a vyberali z viacerých hudobníkov. Bol tam Fedor Letňan, Rasťo Vacho, Pavel Váňe. Neviem prečo, ale voľba nakoniec padla na mňa. Bol som veľmi prekvapený, keď ma oslovili. Pôvodne som začínal u Paliho (Hammela - pozn. red) s pesničkami. V tom čase som viac počúval Led Zeppelin, Jimiho Hendrixa, Deep Purple alebo Georgea Harrisona, takže skok do klasickej hudby bol pre mňa niečím úplne novým. Vedel som, že veľký gitarový priestor tam mať nebudem, pretože líder bol Marián. No bol som spokojný, pretože som  získal veľa skúseností.

.ako vás vtedy brali vaši starší spoluhráči?
Bol som taký malý talizman, benjamínko so všetkým, čo k tomu patrí. Samozrejme, že si zo mňa vtedy uťahovali, čo som niesol nie príliš kladne, pretože som bol citlivý. No keď si na to s odstupom času spomínam, tak to ani inak nemohlo byť. Vychádzali sme v pohode.

.do akej miery ste si po rokoch pamätali skladby z vašej éry?

Nikto tomu možno neuverí, ale ja si všetko pamätám, aj staré skladby s Fermátou. Nebola to žiadna katastrofa, keď sme ich na skúškach dávali dohromady. Dokonca som musel vymyslieť nové gitarové party do skladieb, kde predtým gitara nebola. Napríklad do Bartókovho Mikrokozmu, pretože ho predtým hrali len ako trio. Trochu som vylepšil aj svoje pôvodné gitary. Dnes na ne pozerám inak ako kedysi.

.varga, Frešo, Hájek a Griglák. Toto je klasická zostava Collegia napriek tomu, že ste tam hrali iba vyše roka. Prečo?

Je to asi spojené s tým, že tá zostava nahrala Konvergencie, ktoré vtedy v Československu veľmi zarezonovali. Ten album  sa mi stále veľmi páči.  Nie preto, že som ho nahrával, ale že funguje ako celok. Collegium nahralo viac skvelých albumov a aj zopár experimentov s popovými spevákmi, z ktorých dnes Marián nie je príliš nadšený. Škoda, že sme vtedy nenahrali viac materiálu.

.ako vidíte budúcnosť kapely Collegium Musicum?

Práve ideme skúšať na koncert do Prahy do Lucerny. Marián prisľúbil, že keď bude fit, tak by sme do programu mohli dať dva kúsky. Mám pocit, že keď už sme sa dali opäť dohromady, myslím, že ľudia očakávajú aj niečo nové. Nie veci, ktoré už boli nahraté, ale bol by som rád, keby sme v tejto zostave nahrali úplne nový album. Všetko to však visí na Mariánovi, lebo jeho zdravotný stav je veľmi premenlivý.  

.ako by ste charakterizovali svojich kolegov z kapely?

Dvoch kolegov poznám dlhé roky, Martin nahral s Fermátou album X. Po ľudskej stránke si úplne vyhovujeme, nemáme žiadne konflikty a mňa teší, že Martin po mne prebral štafetu najmladšieho člena skupiny.(Smiech.) Táto zostava má perspektívu. Nie som fanúšik comebackov, pretože  hudobníci si dokazujú, že stále vedia hrať. Ale ja to tak nevidím. Každý z nás sa vyvíja a pristupuje k hudbe inak ako v minulosti. Chcelo by to nové CD. Každý z nás má v šuplíku nejaké veci, Marián aj ja. Marián raz chce, potom nie. Uvidíme. Ale teší ma, že chce čoraz viac skúšať.

Valihora: Ten zvuk majú v sebe

Bubeník Martin Valihora nahradil v kapele Dušana Hájka. Staré albumy Collegia považuje za klenoty medzinárodnej hudobnej scény.

.spomínaš si, kedy si prvýkrát počul Collegium Musicum?
Tak ako všetci v Československu som najprv počul Hommage à J. S. Bach ako zvučku televízneho programu Nad listami divákov. Bližšie som sa s Mariánovou hudbou začal zoznamovať, keď som začal hrať s Prúdmi. Vnikol som do toho však až pred dvoma alebo troma rokmi, keď sme začali s Mariánom spolupracovať v Collegiu.

.pamätáš sa na prvý koncert s Mariánom Vargom?
Pamätám sa naň veľmi dobre. Bolo to v pražskej Lucerne a bolo to fantastické.

.skús charakterizovať ostatných troch členov Collegia ako muzikantov a ako ľudí: Fedor Frešo.
Fedor Frešo je svojím zvukom jedna ikona klasického hrania na base. Fedor si zvuk šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov podržal až dodnes, čo je veľmi vzácne. Je to fantastický muzikant s veľkým prehľadom o hudbe, hrá džez na kontrabase, je to inštrumentalista so širokým rozhľadom, hoci jeho srdcovkou je, samozrejme, bigbít. Fedor je aj veľký manažér, ktorý dáva do pohybu celý kolos Fermaty a Collegia. Veľmi dlho sa poznáme a mám ho veľmi rád.

Fero Griglák.
Fero Griglák je veľmi poctivý muzikant, ktorý miluje hudbu, miluje gitaru, miluje svoj zvuk. Nepretržite sa zaoberá všetkým, čo sa jeho gitary a jeho zvuku týka, je to človek, ktorý sa stále drží  vo veľmi vysokej hudobnej kondícii a stále sa snaží napredovať a držať krok s modernou dobou. Je to aj vynikajúci skladateľ a interpret. Fero dodáva hudbe Collegia "gloriolu". Vždy, keď hrá sólo, krásne ho vystavia, je to pompézne a má to veľkú energiu.

Marián Varga.
Marián Varga je absolútne jadro a esenciálny kameň celej kapely. Sú to prevažne jeho kompozície, je tam jeho myšlienka, jeho zvuk, jeho hudobné cítenie, vkus, filozofia. Je to veľmi múdry človek, ktorý svojím životným náhľadom mne osobne veľmi veľa povedal. Veľmi rád sa s ním delím o moje životné otázky, rád sa s ním rozprávam o rôznych veciach. Je veľmi vtipný. V rámci svojej muziky to je absolútny virtuóz. Albumy, ktoré Collegium Musicum vydali v sedemdesiatych rokoch, sú klenotmi medzinárodnej hudobnej scény.
Kým starší členovia kapely si po jej obnovení na svoju hudbu museli spomínať, ty si sa ju musel učiť. Aké to bolo?
Musel som v prvom rade niekde v sebe nájsť spirituálnu pamäť na šesťdesiate a sedemdesiate roky - veď ja som sa narodil až v roku 1976. Snažím sa pochopiť, o čo tam vlastne išlo - aby som hral vkusne a zároveň to trochu posúval ďalej, keďže tam som práve ja, a nie iný bubeník. Je veľmi dôležité zachovať tam patinu toho, ako tú hudbu interpretoval Dušan Hájek. Snažím sa doplniť to, čo hrá Marián, Fedor a Fero, pridať niečo k tomu zvuku, ktorý je stále v nich.

Varga: Nechce sa mi
Líder Collegia Musica a hammondový mág Marián Varga tvrdí, že kapela nemá budúcnosť, no dodáva, že si stále necháva otvorené zadné vrátka.

.v bonusoch na DVD hovoríš, že nerád počúvaš svoje nahrávky. Prečo?
Kedysi som počúval. Pri mixáži. Nemám k tomu vzťah. Počúvať to je strata času a väčšinou som nespokojný.

.ktorý album Collegia považuješ za najvydarenejší?

Konvergencie.

.dVD sa volá Speak, Memory. To mi pripomína názov knihy od Nabokova.

Je to podľa neho - v českom preklade to je, myslím, Promluv, paměti. Je to vlastne spomienka na staré časy. Nabokov to napísal po anglicky a myslím, že každý vie, čo to znamená.

.aké ťažké je spomenúť si na tie ťažké skladby?
Je to namáhavé na rýchlosť. Však vtedy som bol o štyridsať rokov mladší. Musel som si spomenúť.

.fero Griglák nám povedal, že si skladby Collegia veľmi dobre pamätal.
No, niekto je génius! (Smiech.)

.ako si by si charakterizoval svojich kolegov? Napríklad Fedor Frešo?

Frešo má pochopenie pre moje úlety. Určite má aj záporné vlastnosti ako my všetci, ale on obzvlášť. Ako hudobník je veľmi presný. Nemýli sa, až na jeden koncert, na ktorom zahral úplne posledný tón vedľa. Potom sa za to hanbil. Ale nezvykne sa mýliť. Je to motor.

.fero Griglák?
Napriek tomu, že si všetko pamätá, vždy tam chce hrať niečo nové.

.ty si ho pamätáš ako tínedžera.
Mne to nedošlo, že je taký mladý. Zobral som ho z Prúdov.

.griglák nám prezradil, že ste si z neho vtedy uťahovali. Znamená to, že vám musel chodiť po pivo?
Skoro. Spomínam, si že keď k nám prišiel, sedel som v Carltone, pretože Collegium skúšalo naproti v štúdiu. Fedorovi som povedal, aby ho tie skladby naučil. Potom som prišiel a povedal som mu, kde nemá hrať. Ja vlastne hovorím všetkým viac, kde nemajú hrať ako kde majú hrať.

.a Martin Valihora?
Je dobré, že je v našej kapele niekto mladý, kto je momentálne vo forme. Aj my sme vo forme, ale on všade hrá. Je nepresný, čo sa týka dochádzky a stále telefonuje. Niekedy aj pol hodinu.

.tvoje hranie je veľmi slobodné a Martin je veľmi presný. Nie je v tom napätie?
Martin je prispôsobivý hráč.

.ako vidíš budúcnosť kapely?
Oni by chceli, aby to malo budúcnosť, ale ja si to nemyslím. Chceli by, aby sme vymysleli nejaké nové skladby, že by to chceli ľudia. No nech na koncerty nechodia, keď sú nespokojní, že hráme stále to isté.

.už sa ti nechce robiť nové skladby?

Nechce. Ja píšem len noty. Ťažko sa mi robí v dvoch rôznych polohách, lebo vážna hudba je niečo iné.

.keď sme sa Martina pýtali, kedy prvýkrát počul Collegium Musicum, povedal, že v relácii Nad listami divákov. Ako sa Hommage dostalo do televíznej zvučky?

To neviem. Ale neplatili mi za to tantiémy, pretože tvrdili, že to hrá za mňa nejaký stroj. Klamali. A ľudia sa ma občas pýtajú, či budem hrať aj Nad listami divákov. Prekrstili si to.

.mohol by si nám povedať, akú hudbu teraz robíš?
Nemôžem odpovedať, pretože som štyri skladby začal a nemôžem ich dokončiť. Nechce sa mi, ale musím sa prinútiť. Napríklad nedávno som tu začul kukučku. Páči sa mi spev vtákov. Môžeš vyčítať vtákom, že spievajú falošne? Alebo dažďu, že padá mimo rytmu?

.berieš Collegium ako takmer uzavretú kapitolu?
Takmer, ale nechávam tomu otvorené dvierka. Keď som bol mladý, tak som spaľoval svoje noty, pretože som zistil, že nič nové nemôžem vymyslieť, keď staré nepochovám. Nové bol založené na negácii. Vtedy som sa držal hesla nenávidím alebo milujem. Nebolo zlatej strednej cesty.

.ako berieš dnes svoje staré veci. Ako dar alebo ako bremeno?

Som človek, ktorý nepozná neúspech. Ako Salinger, ale ten sa odmlčal. Nechcem sa chváliť, ale je to fakt. Čokoľvek som spravil, bolo to pochválené. Podľa mňa si ma ľudia vymysleli.

.myslíš niečo ako mýtus okolo tvojej osoby?

Áno. Ja nemôžem za to, čo médiá zo mňa spravili. No ja som na nich netlačil, aby ma zviditeľnili. To je divný výraz, zviditeľniť, však?

.hudba Collegia je náročná, ale aj zrozumiteľná. Ako to je možné?
Snažím sa svoju hudbu robiť tak, aby bola zrozumiteľná mne, a potom čakám, že bude zrozumiteľná ostatným. Keď sa nepáči tebe, nemôže sa páčiť ani ostatným. Hovorím to na adresu tých, ktorí by chceli urobiť hit. Hitmakeri sú úprimne takí, ako to spravili. Úprimnosť je tam zásadná. Blbý a úprimný, to je najviac!

.teoreticky Collegium spadá do škatuľky art-rocku, no vaša hudba sa vyhýba pompéznosti. Prečo?
Som od mladosti štepený proti majestátnosti a pompéznosti. Veci sa nedajú robiť intuitívne, musíš sa ich naučiť. Aj starí majstri učili svojich žiakov, ako si rozložiť a postaviť plátno. Považujem to za rovnako dôležité ako samotnú tvorbu. Ja som remeselnícky typ.

.remeselnícky? Remeslo tam určite je, ale je tam aj niečo viac. Je to ako Gaudí. Jeho stavby vyzerajú bláznivo, ale stoja na pevných základoch.
Dobre si to povedal.

.čo cítiš, keď hráš staré veci od Collegia?
Keď budujem nejakú gradáciu, tak sa cítim ako podvodník.

.prečo?
Tým, že vťahujem ľudí tam, kam ja chcem. To je problém tvorby ako takej. Vytvoríš nejaké ilúzie, ktoré sa v skutočnom živote nesplnia. Hudbu si nepamätáš, len pocit z nej. Ja si ani knižky nepamätám, čo v nich bolo. Zanechávajú vo mne len dojem.

.na koncertoch hrávate tie isté staré skladby, no každý z nich je iný.
To je vďaka nepresnostiam.

.no nie sú nepresnosti ako nepresnosti. Človek, ktorý nevie, je nepresný, a  je to rušivé. Tvoje preklepy sú čarovné, človek cíti, že je v tom, keď hudba vzniká.
Moje preklepy sú naozajstné preklepy. Vyzerá to, akoby som nejako rafinovane hral. Je to, ako keď ľudia nútia rastliny, aby rástli rovno, ale nedarí sa im to. Oni rastú, ako chcú.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite