Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Svet

.časopis

Veľká udalosť:
Erdogan robí poriadky
Turecko sa mení a dôvodom nie je ani tak prístupový proces do EÚ, ktorého zavŕšeniu už neverí ani jedna strana, ale skôr demokratizácia na islamský spôsob. Hlavnou postavou je turecký premiér Erdogan, pri troche zjednodušenia „moslimský demokrat“, ktorý si práve množstvom obvinení podriaďuje tureckú armádu, ktorá sa až donedávna tešila privilegovanému postaveniu s výsadou brániť tureckú republiku a zosadiť demokratickú vládu pučom. 
A práve z pripravovaného puču obvinil špičky armády na dôchodku turecký premiér. Podľa obvinení, na základe ktorých bolo minulý týždeň zatknutých asi 50 a obvinených 20 vysokopostavených úradníkov vrátane viacerých admirálov, bývalých šéfov letectva, námorníctva, či dokonca špeciálnych vojenských jednotiek, pripravovali pučisti akciu, pri ktorej malo dôjsť k inscenovaným bombovým útokom na mešity či zostreleniu gréckych lietadiel a vyvolaniu nestability na domácej aj medzinárodnej scéne. Akcia, ktorej krycí názov mal byť „obojručné kladivo“ bola však vládou odhalená a jej aktéri zatknutí a obvinení.  Za normálnych okolností by celý spor mali riešiť najmä súdy, v Turecku však ide o politickú vojnu, ktorej cieľom je zmena rovnováhy moci. Svedčia o tom mnohé udalostí.
Po prvé mimoriadna, podľa oficiálnych správ „spontánna“ schôdzka širšieho vedenia armády, ktorá sa uskutočnila v utorok minulý týždeň. Krátko na to reagovali politické špičky, keď sa na pozvanie tureckého prezidenta Abdullaha Gula uskutočnil podľa slov tureckej tlače „mini-summit“ premiéra Recepa Tayyipa Erdogana, náčelníka vojenského štábu Ilkera Basbuga a prezidenta Gula. Výsledkom nezvyklého „summitu“ bolo podľa tureckého denníka Daily News and Economic Review upokojenie verejnosti a spoločné komuniké o tom, že „súčasné vojensko-civilné napätie bude riešené ústavnou cestou“.
Čo to však znamená? Sekulárne kemalistické elity, ktoré stoja na strane armády, veria súdom, že zvrátia vládne obvinenia. Erdogan, tešiaci sa veľkej popularite, naopak verí, že súdy sa mu nepostavia a „pučistov“ odsúdia. Aby to dosiahol, otvára dve nové témy. Tou prvou je súdna reforma, ktorá by zmenila na sekulárnych súdoch status quo a tou druhou, ešte ambicióznejšou, je novelizácia tureckej ústavy.  A o čom by mala byť novela ústavy? „Sledujte nás,“ odpovedal tureckým novinárom Erdogan.
.jd 
Do Bruselu...
...a nie do Moskvy povedie prvá cesta nového ukrajinského prezidenta Viktora Janukovyča.  Nový prezident bol napriek nesúhlasu jeho rivalky Júlie Tymošenkovej slávnostne inaugurovaný a v úrade požehnaný hlavou ruskej pravoslávnej cirkvi Kirilliom. Moskva sa pritom drží oproti minulosti a krok späť a prechod moci k Janukovyčovi nevyvoláva v štátnych orgánoch žiadny odpor.
.jd
 
India a Pakistan
Mierové rozhovory medzi Pakistanom a Indiou, rivalmi, ktorí vlastnia jadrové zbrane, sú nádejou pre región i aj pre svet. Zatiaľ sa však zišli len šéfovia ich diplomacií, za Pakistan Nirupama Ra a za Indiu Salman Bašír, a nejasný je aj námet rokovaní, ktoré by mali nasledovať. India uprednostňuje tému terorizmu, Pakistan – ako obyčajne – chce riešiť spor o Kašmír.
.mg
Smrť disidenta
Kubánsky disident Orlando Zapata, ktorý bol zatknutý a uväznený v roku 2003, minulý týždeň zomrel. Zapata bol krátko pred smrťou hospitalizovaný po tom, ako držal dlhodobú hladovku na protest proti podmienkam v kubánskych väzniciach. Kubánsky komunistický prezident Raúl Castro vyjadril síce pozostalým sústrasť, za stav na Kube je však zodpovedný práve on.
.jd
Kráľ a potraty
Španielsky senát schválil zákon o potratoch a povinnej sexuálnej výchove. Abort sa nazýva právom a jeho obmedzenie sa 14 týždňov zakazuje. O potrat môže bez súhlasu rodičov požiadať aj 16-ročné dieťa. Zákon zavádza do vzdelávania aj „akceptovanie sexuálnej diverzity“ a čaká na podpis kráľa Dona Carlosa I. Napriek výzve katolíckych teológov sa očakáva jeho podpis. 
.jd
Referendum o dlhu
Rokovania medzi Veľkou Britániou, Holandskom a Islandom o odškodnení za krach islandskej banky Icesave neuspeli. O tom, či sa budú poškodení Briti a Holanďania odškodňovať, majú rozhodnúť Islanďania v referende, ktoré bude 6. marca. Island by mal Británii a Holandsku vrátiť takmer štyri miliardy eur. Britskí a holandskí investori prišli o svoje úspory pri krachu Icesave v roku 2008. Islanďanom sa zdá suma odškodnenia privysoká. 
.jr
Barack Obama/
Už aj New York Times si všímajú, čo robí americký prezident s rozpočtom: výdavky americkej vlády rastú, v roku 2010 sú zatiaľ na úrovni štvrtiny HDP. Obama tvrdí, že to neznamená rast moci štátu nad voľným trhom. Veríme mu?
Cristina Kirchner/
Argentínska prezidentka sa chystá na stretnutie s americkou ministerkou zahraničia Hillary Clinton a plánuje požiadať USA o podporu pre svoj nárok na Falklandské ostrovy. Počas vojny o Falklandy v roku 1982 však stál prezident Reagan na strane Británie. 
Hamíd Karzai/
Američania sa sťažujú, ale afganský prezident robí len to, čo musí: upevňuje si moc a demokracia ide bokom. Najnovšie rozhodol, že o sťažnostiach proti voľbe prezidenta rozhodne komisia, ktorú menuje len on.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite