Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Vlkolak

.zuzana Mojžišová .časopis .film

„Již v bájeslovích lze shledati pověsti o vlkodlacích, o lidech, kteří se cítili proměněny ve vlky a dle toho se chovali.

Za starých časův, kdy tací nemocní svému osudu byli ponecháni, těkali po lesích a nivách, odvykali způsobům lidským, nedbali nahoty a nečistoty, živili se jako zvěř...“ týmto starosvetsky poetickým jazykom vysvetľuje Ottův slovník náučný pojem lykantropia, ktorá sa v niektorých príbehoch dosahuje pomocou diabolských odvarov, ale najčastejšie ju má na svedomí spln Mesiaca. Tak je to aj v britsko-americkom horore Vlkolak režiséra Joea Johnstona s Beniciom Del Torom a Anthony Hopkinsom v hlavných úlohách. Do hmly ponorený močaristý vidiek, lesy, staré rodinné sídlo Blackmoor aj ponurý Londýn z konca 19. storočia – kulisy ako stvorené pre horor. V dedine vyčíňa strašný netvor. Aj Ben Talbot sa stane jeho obeťou. Vraždu treba vyšetriť, preto sa vracia po dlhom čase domov nielen Benov brat Lawrence, ale prichádza aj policajt zo Scotland Yardu. Johnstonov Vlkolak je precízny vo vytváraní strašidelnej atmosféry prostredia, v ktorom sa príbeh odohráva. Je aj silno herecky obsadený. Ale čosi v ňom škrípe, nejaké, nielen logické chyby. Taká priemerná zábava. Žánrové filmy stoja na opakovaní konvencií, ktoré poznajú autori aj diváci. Zlatým vlkolakovským pravidlom je, že netvor zabije toho, koho má najradšej. Tentoraz bolo pravidlo porušené a divák sa musel cítiť podvedený. (Lebo v tomto prípade vskutku nešlo o novátorstvo v rámci žánru, o zmysluplný posun či nejako zdôvodniteľné vybočenie.) 
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite