Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

My a oni

.jozef Majchrák .časopis .týždeň vo svete

Čo sa na Ukrajine zmení po voľbách? Určite mená na zozname oligarchov s voľným vstupom do prezidentského paláca, ale nič na fakte, že hlava štátu bude aj naďalej vládnuť mentálne rozdelenej krajine.

„Najlepšie by bolo, keby sme sa rozdelili. Oni na východe sú iní ako my. Ak to aj nebude teraz, o takých desať, dvadsať rokov k tomu určite príde,“ rozohňuje sa v jednej z užhorodských reštaurácií na tému ukrajinských volieb učiteľka angličtiny Táňa. Oksana Bondar, riaditeľka Regionálneho informačného centra v centrálne položenej Vinnycji, zase opisuje, ako jej rodákov v Ľvove prezývajú Moskalmi a vo východoukrajinskom Charkove Banderovcami ( podľa vodcu Ukrajinskej povstaleckej armády pôsobiacej najmä na západe krajiny). A do tretice si odchádzajúci prezident Viktor Juščenko v rozhovore pre ukrajinský časopis Fokus zaspomínal, ako ho v Sumskej oblasti volali Banderom a v západoukrajinskom Ternopile zase „malým Moskalikom.“ 
Podobné výroky sú spolu s pohľadom na mapu výsledkov volieb, keď na západe všade triumfovala Tymošenková a na východe Janukovyč, dôkazom, že na Ukrajine má miesto narodenia na politické názory oveľa silnejší vplyv, ako kdekoľvek inde v Európe. Hoci mnohí v strednej Európe si rozdelenie Ukrajiny na „echt ukrajinský“ západ a ruskojazyčný východ  prvýkrát všimli až počas Oranžovej revolúcie, tento jav má svoje príčiny hlboko v minulosti. Ukrajinu tvorí niekoľko veľkých regiónov ako Halič, Krym, Donbas, ktoré majú od seba navzájom nezávislú a často úplne odlišnú históriu. Celkom trefne to vyjadril smutne známy prezident Leonid Kučma, ktorý v roku 2003 povedal: Ukrajinu sme už vytvorili, teraz pred nami stojí ťažšia úloha – vytvoriť Ukrajincov.  
Prenesme sa do 14. storočia. Kyjev, Černigov, Podolie ovládalo litovské kniežatstvo, Halič a Volyň Poľské kráľovstvo, na juhu vznikol Krymský chanát, východ dnešnej Ukrajiny kontrolovalo Moskovské veľkokniežatstvo a Bukovinu Moldavské kniežatstvo. O začiatku nejakého ukrajinského národného hnutia sa dá hovoriť až v 17. storočí, keď proti Litovcom a  Poliakom povstali záporožskí kozáci vedení hajtmanom Bohdanom Chmeľnickým. Nebol to však začiatok najšťastnejší, pretože Chmeľnickij musel o pomoc požiadať Rusko a nakoniec prisahať vernosť ruskému cárovi. Postupne sa tak územie dnešnej Ukrajiny rozdelilo medzi Poľsko a Rusko, neskôr po delení Poľska medzi Rusko a Rakúsko-Uhorsko. Hranicou bola rieka Dneper. V obidvoch častiach sa život vyvíjal odlišne. Kým cárska vláda vo východnej časti presadzovala tvrdé poddanské zákony, zavádzala pravoslávie, zakazovala vyučovanie ukrajinčiny a vydávanie ukrajinských kníh, dunajská monarchia pripustila aspoň aké-také demokratické mechanizmy a tolerovala ukrajinské školy a spolky. Tieto dva svety sa podpísali nielen na odlišnej mentalite, ale aj rozdielnom prežívaní národnej identity u ľudí, ktorých dnes súhrne voláme Ukrajincami. Prejavilo sa to už po páde ruskej monarchie, keď na Ukrajine vznikli rovno tri nové republiky – ukrajinská ľudová, západoukrajinská ľudová a východoukrajinská sovietska. Po prvej svetovej vojne sa boľševikom síce po dlhých peripetiách nakoniec podarilo ustanoviť Ukrajinskú socialistickú republiku, ale niektoré veľké ukrajinské regióny aj naďalej ostali súčasťou iných svetov – obnoveného Poľska, Rumunska a Československa.
 Aj vzhľadom na skúsenosť „iných svetov“ je po každých ukrajinských voľbách kľúčovou otázkou nie to, či sa ten-ktorý politik ideovo orientuje viac na Západ, alebo na Rusko, ale či sa mu podarí zabezpečiť aspoň základnú politickú stabilitu a prosperitu. Opak by mohol znamenať čoraz hlasnejších a nespokojnejších krymských a doneckých separatistov, západoukrajinských nacionalistov či zakarpatských a bukovinských autonomistov. No jednoducho chaos.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite