Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Minca a šperk

.časopis .veda

Väčšina z nás vlastní zlato vo forme nejakého šperku, menšina vo forme mince (o forme korunky v ústach taktne pomlčíme). Tie mince aj tie šperky chováme v zvláštnej úcte. Je zdrojom tej úcty práve zlato alebo sú tie predmety cenné niečím iným? A ak niečím iným, tak čím?

Zlatu sme od začiatku tohto roku venovali päť článkov v rubrike .veda, ale v ani jednom z nich sme sa nevenovali zlatu, ktoré má väčšina z nás doma. Zlaté šperky a mince pritom predstavujú pre každého majiteľa niečo výnimočné a tá výnimočnosť nie je daná len hodnotou zlata ako drahého kovu. A o tom by sa hádam dalo povedať niečo zaujímavé.
V čom vlastne spočíva atraktívnosť a výnimočnosť zlatých predmetov? Mohli by sme sa spýtať fyzikov či chemikov, ale tí by nám k tomu asi veľa povedať nevedeli. Mohli by sme sa spýtať historikov a psychológov, a dozvedeli by sme sa zrejme čosi viac. My sme sa spýtali numizmatika a šperkárky. Antonína Kulhánka a Hany H. Kašičkovej.

S Antonínom Kulhánkom o zlatých minciach

.v minulosti spočívala hodnota zlatých mincí v hodnote zlata, z ktorého boli vyrobené. V čom spočíva hodnota súčasných zlatých mincí?
Poviem vám to na príklade prvej slovenskej zlatej mince vydanej v roku 1994. Bola venovaná Svätoplukovi a jej nominálna hodnota bola 5 000 korún. Aká bola hodnota zlata v minci, to vám takto z hlavy povedať neviem, ale určite bola podstatne nižšia. Napriek tomu mala minca hneď od začiatku v skutočnosti cenu vyššiu ako tých päťtisíc. Samotná Národná banka ju predávala za 5 600 korún. Jej hodnota je totiž v prvom rade zberateľská, je daná tým, koľko sú za ňu ochotní zberatelia zaplatiť.

.koľko sú ochotní zaplatiť?
To sa s časom mení. My sme sa v našom obchode museli veľmi nadrapiť na špičky, aby sme ich dokázali kúpiť aspoň desať. Prešiel mesiac a ani jedna sa nepredala. Tak sme znížili cenu zo šesť a pol tisíc na šesťtisícdvesto, aj tak sa nepredávala. Radil som priateľom, aby ju kúpili, že je to absolútne prvá zlatá slovenská minca s nominálom 5.000,– Sk, že to raz bude mať určite vysokú hodnotu. O tri roky pribehli, že by ju predsa len kúpili, lenže ona medzitým stála osemtisíc. O ďalšie dva roky stála desaťtisíc a dnes je jej katalógová cena v korunách dvadsaťpäťtisíc.

.to bol ten nárast naozaj až taký dramatický?
Bol, pretože to objavili cudzinci a tí ten trh rozbehli. Postupne sa vydali ďalšie zlaté mince a tie boli ešte krajšie. Pri tom Svätoplukovi použili ako prímes do zlata meď, preto má minca taký červenkastý nádych. Pri ďalších zlatých minciach tam dali namiesto medi striebro, takže majú krásnu žltú farbu. V roku 2000 vydali miléniovú mincu v nominálnej hodnote 10 000 korún, a tá sa prakticky okamžite rozobrala. Dodnes je to veľmi úzky profil a jej cena je výrazne vyššia.

.cena niektorých mincí však s časom nerastie, ale klesá. V niektorých prípadoch je vraj ten pokles taký významný, že ako prirodzené vysvetlenie sa ponúka hypotéza, že daná séria bola umelo zväčšená, že sa dorazili nové mince. Je niečo také možné?
Pri minciach je to podľa mňa vylúčené. Možno som naivný, ale neviem si to predstaviť. Na druhej strane, Kremnická mincovňa je dnes v súkromných rukách a čo sa tam deje, to vám ja neviem povedať. Ale pokles ceny mince môže byť spôsobený aj niečím iným, napríklad tým, že niekto má tých mincí veľa a v určitej chvíli ich začne predávať. Ľudia s veľkou zásobou niektorých mincí určite existujú. Skoro vždy sa našli ľudia, ktorí také mince kupovali nie jednu či dve, ale sto. Mimochodom, vo väčšine prípadov to nebola príliš výnosná investícia. Väčšina tých mincí si drží svoju stabilnú cenu dvadsať až tridsať percent nad nominálnou hodnotou.

.prečo pri niektorých minciach vzrastie cena niekoľkonásobne a pri iných sa takmer nepohne?
To závisí od rôznych vecí. Určite od počtu mincí v sérii aj od jej estetickej kvality, ale najdôležitejšie je, koľko ľudí má o tú mincu záujem. Strieborná minca vydaná k 500. výročiu razby prvých toliarov v Kremnici má dnes väčšiu cenu ako zlaté mince. Prečo? Pretože to výročie považujú za svoje aj Maďari a Rakúšania. A je to prirodzené, veď Kremnica pred päťsto rokmi nebola slovenská. A navyše je tá minca nádherne urobená, to teda klobúk až na zem. Takže bol o ňu obrovský záujem na širokom trhu.

.ako je to s falšovaním takýchto mincí? Falšujú sa?
To vždy bolo a vždy bude. Väčšinou sa však falšujú drobné hliníkové mince s veľkou zberateľskou hodnotou. Ale falšujú sa aj strieborné a zlaté. Najčastejšie tak, že sa urobí odliatok z iného kovu a ten sa potom postriebri alebo pozláti. Na pohľad sú tie falzifikáty väčšinou celkom verné, ale presná zlatnícka váha podvod pomerne spoľahlivo odhalí. Naozaj dobrý zlatý falzifikát som však videl len jeden. Bol to zlatý ruský rubeľ z 19. storočia, ale hmotnosť jasne prezradila, že to nemôže byť pravá minca.
.keď už sme pri historických minciach, majú okrem investičnej a zberateľskej hodnoty ešte niečo iné? Dýchajú z nich dejiny?
Keď chytíte do ruky rímsku mincu, tak si uvedomíte, že tú mincu nielenže niekto pred dvetisíc rokmi vyrobil, ale že ňou niekto platil, mal ju v tom mešci, tá minca kolovala. Keď si začnete uvedomovať tie veci, tak vám až mráz behá po chrbte. Lebo k vám naozaj z tej mince hovorí história. Samozrejme, je to umocnené vtedy, keď o tom niečo viete. A úplne úžasné by bolo, keby niekto vedel vysledovať históriu tých mincí aj po tom, ako sa prestali používať ako platidlo. To by bolo istotne nesmierne zaujímavé.

S Hany H. Kašičkovou o zlatých šperkoch

.hodnota zlatých šperkov nespočíva len v hodnote zlata, z ktorého boli vyrobené. Ale hoci z výtvarného hľadiska nie je materiál prvoradý, ľudia majú predsa len zlaté šperky radšej ako iné. Prečo? 
Tú otázku si často kladiem, najmä v súvislosti s tým, že ľudia chcú čoraz častejšie biele zlato. Pre mňa biele zlato vôbec nie je zlato. Z hľadiska zloženia to, samozrejme, zlato je a jeho farba je daná malou prímesou iných kovov. Ale len žlté zlato má v sebe tú históriu, tú mágiu, tú teplotu. Ja si tento negatívny vzťah k žltému zlatu vysvetľujem tak, že v istom čase začali chodiť ovešaní takým zlatom rôzni šmelinári. Žlté zlato mnohým pripomína zbohatlíkov a nevkus, čím sa z neho stáva čosi nepekné. A tak chce čoraz viac ľudí zlato, ktoré nevyzerá ako zlato. Prečo potom zlato, a nie striebro, ktoré vyzerá prakticky rovnako? Neviem. Lebo zlato.

.a ako je to z hľadiska toho, kto šperky robí? Je zlato ako materiál niečím výnimočné?
Pre mňa je na zlate najzaujímavejšia práve farba. Z hľadiska spracovania nie je nijako výnimočné, v podstate sa so všetkými kovmi pracuje rovnako. Ak sa človek naučí pracovať s meďou alebo mosadzou, tak so striebrom a zlatom je to vlastne to isté. Rozdiel je však v cene odpadu. Keď sa, napríklad, píli kov, tak padajú piliny – v prípade striebra sú to päťdesiathalierniky, v prípade zlata padajú dvadsaťkoruny.

.šperky sa robia tak, že sa kov píli?
Šperky sa robia z kovu, ktorý je buď vo forme plechu, alebo drôtu alebo granúl. Odlievané šperky sa robia z granúl, modelované alebo montované šperky z plechov a drôtov. Odlievanie sa robí najčastejšie metódou strateného vosku, čiže šperk sa vymodeluje z vosku, odleje sa do sadry, vypáli sa to, čím sa vosk odparí a nakoniec sa tam pod tlakom naleje striebro alebo zlato. Kovový odliatok sa potom ešte obrusuje a leští. Plechové a drôtené šperky sa vyrežú, respektíve vypília do určitého tvaru, ten sa potom upraví a ak pritom vzniknú nejaké spoje, tak sa zletujú. Letuje sa plameňom, spájka je strieborná alebo zlatá.

.tak sa vyrábajú aj bežné šperky v zlatníctvach aj umelecké šperky?
Také tie bežné šperky sa často hromadne odlievajú vo veľkých formách. Bežné retiazky sa robia z drôtu, ale strojovo. Umelecký šperk sa vždy vyrába jednotlivo, ale v podstate rovnakými technikami. Rozdiel je v tom, že umelecký šperk je výtvarné dielo, ktoré ani nemusí slúžiť tomu pôvodnému účelu ozdoby. Niektoré umelecké šperky sa vôbec nedajú nosiť. Najmä v zahraničí kupujú galeristi také šperky podobne ako sochy alebo obrazy. U nás platia pre umelecký šperk čudné pravidlá, napríklad s ním musíte ísť na puncový úrad, aby vám tam vyrazili punc potvrdzujúci rýdzosť kovu. To je niečo podobné, ako keby musel ísť maliar s každým obrazom na nejaký úrad, aby mu potvrdili, že je to naozaj olej alebo akryl. Podľa zákona by sme dokonca ani nemali kombinovať v jednom diele zlato s inými kovmi. Zákon je raz taký a umeleckému šperku nedáva nijakú výnimku.

.čo vlastne znamená ten punc?
Každý šperk by mal mať tri punce. Jeden označuje autora šperku, druhý rýdzosť kovu a tretí je úradným potvrdením, že rýdzosť je naozaj taká, ako udáva druhý punc. Prvé dva punce môže na šperk vyraziť autor, pre tretí si musí ísť na Puncový úrad.

.zmyslom toho celého zrejme je zabrániť predaju falošných zlatých šperkov. Lenže nedajú sa falšovať aj tie punce?
Dajú, ale je to zložitejšie. Niekedy sa však falšovatelia ani nenamáhajú s dôveryhodným napodobňovaním puncov, väčší dôraz kladú na dôveryhodnú a srdcervúcu historku. Dnes často chodia okolo veľkých nákupných centier také skupiny Balkáncov, väčšinou sú to ženy, s nejakou historkou o tom, že sa dostali do zlej finančnej situácie, ale majú na predaj zlaté šperky. Tie šperky sú veľmi škaredé, sú z galvanicky pozlátenej mosadze, ale vyzerajú fakt ako zlaté. Ja sama som sa nechala nachytať. Ponúkli mi veľký pečatný prsteň za 50 euro, ukecala som to na 15 euro, a fakt som si chvíľu myslela, že je to zlato. Teraz to chcem použiť v jednom svojom diele v kombinácii s plastmi, ale potrebujem viac takých kusov, takže zháňam ľudí, ktorí sa tiež nechali nachytať.
.s akými plastmi to chcete kombinovať?
S magnetkami Simpsonovcov. Simpsonovci majú teraz dvadsiate výročie a myslím si, že je to významná rodina, ktorá si zaslúži vlastný erb. Takže chcem urobiť erby vo forme príveskov na krk. Mám pocit, že také niečo si naozaj zaslúži zlato, ale keďže sú to Simpsonovci, tak pre nich mi pripadá najvhodnejšie práve to mačacie zlato.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite