Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Našu frustráciu preháňame

.eva Čobejová .jozef Majchrák .časopis .rozhovor

Hovorí, že slovenské médiá zlyhali, keď si z Roberta Fica urobili od začiatku nepriateľa. Podľa neho je životná skúsenosť ľudí iná, než čítajú v novinách. Dúfa, že po voľbách pôjde so Smerom do vlády nejaká z opozičných strán. Bývalý šéfredaktor SME a dnes editor českého Respektu Martin M. Šimečka.

.aký rok čaká Slovensko?
To je úplne jednoduché: budú voľby a všetci tušíme, ako dopadnú. Kľúčové bude, či ďalšie štyri roky bude pokračovať Fico vo vláde so SNS prípadne s HZDS, alebo s jednou z opozičných strán. Ak by Smer vytvoril koalíciu s niektorou opozičnou stranou, tak by to bola pre Slovensko veľká zmena k lepšiemu. Ak bude Fico pokračovať v súčasnej zostave aj ďalšie štyri roky, tak to bude pád, ktorého význam dnes ani nevieme vyhodnotiť.

.keby zobral Smer do vlády niekoho z opozície, bolo by to významne lepšie?

Vždy je to tak, že v druhom volebnom období vládnuca strana získa sebavedomie a začne pretvárať krajinu, lebo má túžbu zapísať sa do dejín. A v tomto prípade, ak sa bude chcieť Smer zapísať do dejín spolu so SNS, tak to bude taký zápis, že naň budeme spomínať ešte aj o 50 rokov. V spojení Smeru s opozičnou stranou by sa aspoň zabránilo tomu najhoršiemu. Ja nemám potrebu vžívať sa do duší politikov, ani do ich mravných dilem, ale ako občan tejto krajiny nechcem, aby padla úplne na dno.

.pre opozičnú stranu, ktorá by vstúpila do vlády so Smerom, by to však znamenalo katastrofu, nie?
To riziko je tam vždy, ale katastrofu pre ňu môže znamenať aj to, ak ostane v opozícii. Nemusí to vyzerať tak, že o ďalšie štyri roky konečne nastúpi opozícia so svojím víťazným étosom a zmení krajinu tak, ako sa to stalo po mečiarovskej ére.

.takže nestačí vydržať ešte ďalšie štyri roky?
Je hrozný omyl, že mnohí žijú v starých mentálnych vzorcoch. Pozrite sa na Taliansko, ktoré dnes nemá dostatok vnútorných síl na to, aby sa vrátilo na lepšiu trajektóriu. Aj Slovensko môže padnúť tak hlboko, že sa bude z toho spamätávať dlho a za takú vysokú cenu, ktorú by som ja – keby som bol politikom – neriskoval.

.v roku 1999 ste sa stali šéfredaktorom SME a najprv ste nepatrili k tvrdým Dzurindovým kritikom...
Áno, dostal šancu, ale prepásol ju v niektorých oblastiach – v oblasti korupcie a zneužívania štátnej moci. Tam ju prepásol poriadne.

.keď vás Dzurinda obvinil z členstva v skupinke, stali ste sa jeho tvrdým kritikom a mnohí vás obviňovali, že tak pripravujete cestu Ficovi. Dnes to vidíte ako?
Ak by Dzurindova vládnuca elita ostala vládnuť ďalšie štyri roky, stratila by už úplne sebakontrolu. Prehra vo voľbách bola úplne logická. Bolo takmer nemožné, aby pokračovali vo vládnutí a tie dôvody všetci poznáme: od arogancie moci, cez korupciu, po nie vždy šťastné reformy. Ľudia cítili isté poníženie.

.aké poníženie?
Dzurindova vláda vládla najmä tej časti krajiny, ku ktorej sa aj ja hlásim – modernizačnej, proeurópskej, stredopravej, ale celý zvyšok krajiny ostal bez hlasu a bez vplyvu na dianie, a to nie je v poriadku. Aj keď s tou časťou Slovenska nemusím súhlasiť, tak si myslím, že pre demokraciu je dobré, aby aj ona dostala hlas. Po voľbách, keď vyhral Fico, sa vo výskumoch verejnej mienky rýchlo ukázalo, že stúpla dôvera v demokraciu a v štátne inštitúcie. Ľudia pocítili, že ich hlas má zmysel. Ja viem, že Fico je populista, ale populisti majú niekedy tú výhodu, že paradoxne posilňujú vieru ľudí v demokraciu, lebo voliči vidia, že svojím hlasom môžu dosiahnuť zmenu. To, že mne sa tá zmena nepáči,  je iná vec. Ale samotná dôvera v princíp, že keď budem hlasovať, môj hlas bude vyslyšaný, je pre krajinu dosť dôležitá.

.ale Fico pre tú časť krajiny, ktorá ho volila, až tak veľa neurobil. Nebude nasledovať silné sklamanie tých, čo v neho verili? Teda aj sklamanie z politiky?
Otázka je, pre koho je to sklamanie. My si môžeme myslieť, že Fico pre chudobných veľa neurobil, ani pre regióny, nehovoriac o Rómoch či Maďaroch. On tú krajinu modernizačne neposunul nikam, ani svojim voličom nepomohol v ich životoch, napriek tomu ho považujú za politika, ktorý viac vyhovuje ich záujmom, a preto znovu vyhrá voľby. Môžeme byť z toho nešťastní, ale je to fakt.

.prekvapilo vás, že si Smer udržal aj po tri a pol roku vládnutia takú vysokú podporu?

Nie, dôvody, prečo je Fico taký populárny, predsa poznáme. Je to aj problém opozície. Neurobila po prehratých voľbách to, čo bolo jej povinnosťou. A to postaviť pred voličov nové vedenie, teraz myslím najmä SDKÚ, aby ľudia mali pocit, že tej strane môžu opäť dôverovať. Dzurinda môže hovoriť, koľko chce, o svojej energii a o tom, ako sa teší na voľby, ale ľudia už k nemu stratili dôveru. Smer pritom nie je nič iné ako marketingová firma, ktorá neuvažuje o štáte ako o  spoločnosti, ktorú treba budovať. On uvažuje iba o tom, ako takticky na spoločnosť zapôsobiť tak, aby ostali pri moci.

.ale funguje to.
Žiaľ, táto taktika je úspešná aj na Slovensku. Ale nie je to vôbec slovenská špecialita, pozrime sa do Talianska. Berlusconi dotiahol tento marketingový princíp a celebritizáciu politiky do dokonalosti. Sám je už celebritou, v tomto smere sa Fico aspoň ako celebrita netvári.

.dnes pôsobíte v českom Respekte, takže sledujete aj českú realitu. Nie je tam menej marazmu z dôvodu, že niektoré inštitúcie, ako je Ústavný súd alebo ombudsman, sú silnejšie, nezávislejšie od politiky a fungujú lepšie ako u nás?
Závisí to od uhla pohľadu. Áno, Česi majú úžasné šťastie na niekoľko silných osobností v oblasti práva a to je veľká vec. Určite je česká spoločnosť lepšie inštitucionálne organizovaná a lepšie funguje v  občianskej rovine. Aj osobnosti – vrátane novinárov, sudcov, aktivistov – majú väčší vplyv na spoločnosť, ich tlak je väčší a je aj kvalitatívne lepší. Ale na druhej strane ten dobre fungujúci rakúsky inštitucionálny model je veľmi odľudštený a pokojne sa v Česku môže stať, že vám štátni úradníci zoberú dieťa do domova, lebo sa im zdá, že sa oň nestaráte dostatočne a nezaujíma ich, či to dieťa alebo rodičia tým netrpia. A toto sa ma dotýka viac, je to niečo hlbšie.

.to je kardinálny problém Česka?
Potom je tu ČEZ, to je štát v štáte. Čosi také na Slovensku vďaka privatizácii neexistuje. Keby tu fungovalo niečo ako ČEZ, tak vás vôbec nebude zaujímať nejaký sudca. Budete hovoriť iba o ČEZ-e, lebo to je šialená moc a sila, ktorá má oveľa väčší negatívny dosah na život českej spoločnosti ako u nás Harabin. Česká spoločnosť má aj v inštitucionálnej rovine niekoľko nebezpečných dier.

.okrem ČEZ-u je to ešte čo?
Neuveriteľný zákon o lotériách, kde idú stovky miliárd českých korún do vetra, respektíve mafiám. Česko je kasíno strednej Európy, a možno aj celej Európy. V Česku je najviac kasín na štvorcový meter. U nás tu bola teraz debata o Metropolise. Počiatek pre investorov pripravil aj návrh zákona, ktorý im vyhovuje, ale Česi majú takýto zákon od začiatku 90. rokov. Je úplne fatálny, lebo umožňuje prepierať sto miliárd ročne korún. Pritom ten zákon by sa dal zmeniť veľmi ľahko. Za nič na svete to však neprejde.

.je to horšie v porovnaní s harabinovskou justíciou?
To je otázka uhla pohľadu. Ak ste človek, ktorému viac záleží na spravodlivosti, tak Slovensko je na tom horšie. Ak vám záleží na tom, aby váš štát bol otvorenou spoločnosťou, v ktorej platia aj nejaké normy politickej spravodlivosti, tak Česko je na tom minimálne tak ako Slovensko, ak nie horšie. Česi majú dodnes platný zákon o akciách na doručiteľa. Firmy, ktoré majú úplne neznámych majiteľov, sa uchádzajú o  miliardové štátne zákazky a aj sa k nim dostávajú. Je pravda, že politická kultúra je u nás horšia, ale inštitucionálne má dnes Slovensko lepšie parametre ako Česko. V Česku dodnes ustanovuje generálneho prokurátora vláda na návrh ministerstva spravodlivosti. U nás je volený aspoň parlamentom. Celá kauza okolo Čuneka bola symbolom toho, čo to znamená, keď je Generálna prokuratúra v rukách vlády. Keby ste žili v Česku, budete so svojou vášňou pre spravodlivosť frustrovaní rovnako ako na Slovensku, to vám garantujem. Možno trochu preháňame našu frustráciu.

.zdá sa, že vďaka pôsobeniu v Respekte ste k Slovensku miernejší. Predtým ste české problémy až tak kriticky nevnímali...
Aj v devaťdesiatych rokoch ma iritovalo, ako veľmi sú českí novinári zblbnutí do Klausa a videl som istú stádovitosť českej mentality, ale to hlavné poznanie prišlo za tie dva roky, čo som žil v Prahe. Bolo dosť dramatické vnímať českú realitu ako novinár.

.svojho času ste kritizovali slovenských novinárov za to, že sú k Ficovi od začiatku jeho vládnutia až hystericky kritickí. Aj dnes to tak vidíte?
Dodnes si myslím, že to bola chyba. Novinár má trochu viac rešpektovať politikov až do času, kým sa nedopustia fatálnych chýb a činov zo zlého úmyslu. A to nielen preto, že je to profesionálna cnosť, ale aj preto, že keď bol Fico pre novinárov od začiatku nepriateľ, fakticky zločinec, ale ľudia to tak nevnímali, tak to dnes pripomína príbeh toho topiaceho sa, čo desaťkrát predstiera topenie, a potom, keď sa naozaj topí, mu už nikto neuverí. Je to tak trochu príbeh slovenských médií.

.podľa vás tú kritiku čitatelia prestali brať vážne?
Sú dva druhy čitateľov. Jedni sa v tej frustrácii prepadajú ustavične spolu s médiami a dnes sú  chudáci úplne na dne, a tí druhí sa na to vykašľali a už to nechcú čítať. Lebo ich životná skúsenosť je predsa len trochu iná, ako čítajú v novinách. Pamätám sa, že kedysi pred dvoma rokmi som sa rozprával s americkým veľvyslancom a ten sa ma pýtal, prečo naše denníky majú každý deň na prvej strane Fica. Načo je to dobré? A bol to republikán, ktorý nebol žiadny veľký priaznivec Fica.

.čo ste mu odpovedali?
Nevedel som mu to vysvetliť. On hovoril, že tak sa noviny predsa nedajú robiť, lebo to vyzerá ako posadnutosť. Ja si tiež myslím, že bola chyba urobiť si z Fica od začiatku nepriateľa. Je to sebanapĺňajúce sa proroctvo. Výsledkom je, že noviny majú dnes, po troch rokoch, pravdu.

.ak by Fica médiá nekritizovali natvrdo od začiatku, bol by dnes iný?

To nehovorím. Ale noviny majú oveľa väčšiu zodpovednosť ako vybrať si na začiatku nepriateľa a potom doň tĺcť, lebo sú a priori presvedčené, že je to hovädo.

.ale práve noviny odhalili veľké korupčné témy a ukázali podstatu Ficovej vlády.

Áno, ale už sa to míňa účinkom, lebo tých káuz je priveľa. Ľudia sú z toho otrávení a jednotlivé kauzy ani neregistrujú, vnímajú ich už len v jednom prúde: zase korupcia, jasné. V tom množstve to už nie je mobilizujúce, ale demobilizujúce.

.čo však má novinár robiť, ak zistí nejaké informácie? Mlčať?

Treba zvažovať aj účinky tých  káuz. Médiá by mali prichádzať iba s jasnými kauzami, ktoré dopátrajú do konca. Treba na to vrhnúť všetku energiu, aby mal človek pocit, že číta niečo, čo je uzavreté a jasné. Aj ja sa už v tých kauzách strácam, tuším, že je za nimi korupcia, špinavé peniaze, ale neviem, kto tie peniaze zobral. Lepšie by bolo tú energiu investovať na dotiahnutie káuz, ako otvárať každý deň niečo nové.

.ale aj Fico si médiá vybral za svojho ústredného nepriateľa...
Ale médiá sa nemajú správať tak, ako sa správa premiér, ony majú byť nad ním, majú byť lepšie ako on. Aj v nadhľade a vôbec sa mu nemajú toľko venovať. To ony z neho urobili totálneho demiurga našej reality. To je absurdné. Pritom médiá majú možnosť odtiahnuť pozornosť verejnosti inam. V Taliansku je to problém, lebo tam Berlusconi vlastní 70 percent médií. Ale Fico médiá nevlastní, a napriek tomu sa médiá Ficovi stále venujú, hoci ho kritizujú. Ale Fico veľmi dobre vie, že v skutočnosti mu to pomáha.

.to je dosť depresívne, že čím viac médiá Fica kritizujú, tým viac mu jeho voliči veria...
Slovenské médiá žijú zo vzorca z deväťdesiatych rokov, keď spolu s politikmi vybojovali boj s Mečiarom. Odvtedy panuje predstava, že občianska pravica je zárukou slobody, keďže vtedy boli proti Mečiarovi spoločne s pravicou.  Tá fixácia na to, že pravica rovná sa sloboda, vytvorila taký zvláštny vzťah: ak chceš byť slobodný novinár, musíš byť pravicový. Jedine pravica ti zaručí slobodu tvojho povolania. Preto na Slovensku fakticky nie sú ľavicoví novinári. To je slovenské špecifikum, ktoré sa zrodilo v deväťdesiatych rokoch. Ale je to absurdný stav.

.ale ľudia, ktorí v médiách pôsobili v 90. rokoch, sú už zväčša v inej branži. Je tu nová generácia, ktorá mečiarizmus nezažila.

Áno, ale aj nová generácia opakuje vzorec predchádzajúcej generácie, lebo je dobré byť novinárom disidentom, je príjemné cítiť sa ako hrdina, keď ste proti premiérovi, ktorý na vás útočí. Máte zo seba lepší pocit, ste frajer, tak trošku hrdina. Ale je to zlyhanie, lebo tomu chýba intelektuálna reflexia.

.používate slovo disident s veľkou iróniou.
(Úsmev.) Ja som už raz disidentom bol a nepotrebujem ním byť znovu. Komunizmus bolo zlo, bol to režim, ktorý nerešpektoval moje práva. On bol mojím nepriateľom a slovenskí novinári si takého nepriateľa urobili z Fica. Ja iba hovorím, že v dnešnej dobe byť disidentom je smiešne. Slovensko si už raz tú cestu prešlo počas mečiarizmu, vtedy to bolo správne, lebo išlo o osud krajiny, dnes, keď sa to opakuje –  je to ako vždy pri opakovaní –tak trošku fraška.

.tlačový odbor Smeru bude vašimi slovami nadšený.

 Fico je príšerný premiér a je to svinstvo, ako sa správa voči médiám, táto vláda je katastrofálna, ale nemožno pristúpiť na rolu, ktorú nám vnucujú.

.prečo tu nie sú ľavicoví novinári?
U nás to funguje tak, že keď ste ľavicový, tak ste vlastne Ficov, a teda nie ste v tejto branži veľmi spoločensky prijateľný. A tak sa nikto neodváži byť veľmi ľavicový, aby ho nespájali s Ficom. Pripomína to starý problém, keď sa západná ľavica bála kritizovať komunizmus, aby nebola spájaná s fašistami. To je ten istý model – strach, aby ťa nespájali s niekým, s kým nechceš byť spájaný, a preto sa bojíš kritizovať pravicu z ľavicovej pozície. Aby ťa nespájali s Ficom. 

.tak inak: prečo tu nie sú ľavicovo orientované noviny?

Bola chyba, že Šabata urobil z Pravdy pravicové noviny, Pravda mala ostať ľavicová. Raz som sa s ním o tom rozprával, že by nemal ísť doprava, ale on sa tak rozhodol. Čo už s tým. Ľavica je dnes v dvojitom klepci. Je tu zopár celkom zaujímavých ľavicových intelektuálov, ale stále ich časť slovenských elít môže obviňovať, že sú komunisti, aj keď sú mladí. A  druhý problém je, že vás hneď obvinia, že ste ficovec. Ste teda obviňovaný z postkomunistického sentimentu, aj z toho, že nadŕžate Ficovi. To je psychologicky veľmi nepríjemné. Vystúpiť na verejnosť si potom trúfajú len veľmi srdnatí ľavičiari, ktorých veľa nie je. V tom majú pravicoví novinári a intelektuáli úplne jednoduchú situáciu.

.otázka je, či sú slovenské noviny vôbec pravicové, alebo sú skôr len všetky rovnaké.
Ony sú pravicové v ekonomickom zmysle, inak sú liberálne, čo je trochu anomália, ale podľa mňa v prospech médií. To, že pravicové médiá sú na strane menšín, že sú proeurópske, nie je v tomto priestore celkom zvyčajné. Ale slovenské noviny sú v  ekonomickom zmysle až také pravicové, že ma to niekedy unavovalo. Napríklad pri debate o dôchodcovských správcovských spoločnostiach. V Česku aj pravicový minister Petr Nečas varoval pred slovenským príkladom. U nás však debata o tom, či je systém dôchodcovských správcovských spoločností dobre nastavený, vôbec neprebiehala. V tom sú slovenské médiá slepo pravicové a keď potom do nich Fico bije, má ľahkú robotu.

.to bol aj váš problém v SME, pre ktorý ste odišli?

Jeden z problémov, ktorý som v SME mal a pre ktorý som tam už nechcel byť, bolo ovplyvňovanie novinárov členmi vlády, najmä Ivanom Miklošom. Už vtedy – to bolo ešte pred svetovou krízou – mi prekážala slepá viera vo voľný trh. Vo svetových médiách sa už vtedy debatovalo o rizikách neoliberalizmu, lenže zaviesť takú debatu na Slovensku bolo takmer nemožné, dokonca aj v redakcii SME. Dodnes to tak je. Problém je, že Fico hovorí veci, ktoré v jadre obsahujú tú podstatu kritiky, ktorá sa dnes vedie aj na Západe aj medzi pravicovými mysliteľmi, novinármi či analytikmi, ale on to hovorí vulgárnym spôsobom, ktorý využíva vo svoj prospech. Funguje mu to, aj preto sa na Slovensku stále vôbec nereflektoval problém krízy tak, ako na Západe. Lebo keď to povie Fico, tak mu nemožno dať za pravdu. Ale ako potom môžete na Slovensku debatovať, keď sú všetci v nejakej mentálnej klietke? To je hrozne otravné.

.je problém debatovať s človekom, ktorý krajinu zle riadi a kritiku trhu používa na posilnenie svojej moci...
 Samozrejme, v ekonomickej politike sa Fico snaží tlačiť štát do ekonomiky, no podľa mňa sa mu to darí veľmi slabo – napriek veľkým rečiam. Iste, je tu zákon o strategických podnikoch, že ich štát vykúpi, keď budú v krachu. Je to trápny krok, ale Fico zďaleka neohrozuje ekonomiku tak, ako sa to javí, hoci my mu, samozrejme, pripisujeme zlé úmysly, že chce znovu všetko poštátniť. Lenže na to nemá. Fico urobil relatívne málo vecí, ktoré ohrozili funkčnosť ekonomiky z hľadiska jej trhových mechanizmov. Oveľa viac to boli reči, než fakty. Iná vec je, že poštátňuje spoločenský život. A to je iná káva. Ale na Slovensku sa už dnes hovorí všetko len cez optiku, či máte, alebo nemáte nejaké názory podobné Ficovi. My sami sa bojíme o niektorých veciach hovoriť otvorene, aby sme neboli označení za ľavičiarov alebo ficovcov. Vrátane politikov. Ja však od politikov neočakávam, že budú nositeľmi mravných kategórií.

.a čo od politika očakávate?

Mal by byť dobrý v spravovaní štátu. Pre mňa je kľúčový jeho sklon alebo odpor ku korupcii, k zachovaniu demokratických princípov a jeho vzťah k politickej kultúre. Inak neočakávam, že bude pre mňa mravným imperatívom alebo vzorom. Naopak! Ja si volím politika, ktorý bude tie kompromisy robiť namiesto mňa, lebo ja by som ich nerobil. Preto nie som v politike.

.kompromis, aby opozičný politik išiel do vlády s Ficom, je pre vás teda prijateľný a očakávate ho od opozičného politika?

Pre mňa ako občana je to prijateľný kompromis. Pre mňa je kritérium dobrého politika aj to, či zabráni najhoršiemu. A ďalšie štyri roky vládnutia koalície Smer-HZDS-SNS považujem za naozajstnú tragédiu. Politici sú tam na to, aby tomu zabránili. Opakuje sa mravný étos, ako z čias mečiarizmu, ale dnes už nemá základ.

.čiže budete voliť toho, kto bude ochotný ísť do koalície so Smerom?
Moja osobná voľba nemusí súvisieť s týmto druhom uvažovania. Možno si doprajem luxus, že budem voliť niekoho, kto nemá šancu, ale je mi sympatický.

.opustili ste miesto šéfredaktora Respektu, spolupracujete s ním síce aj naďalej, ale už z Bratislavy. Ako vlastne žijete?
Užívam si veľmi luxusnú situáciu. Čítam a rozmýšľam. Svet sa teraz nachádza v zlomových zmenách paradigmy. Osvietenstvo nastavilo model človeka ako celkom racionálneho tvora a dnes vychádza veľa kníh o tom, že je to oveľa zložitejšie. My zjavne nie sme až takí racionálni a nové vedné odbory ukazujú, že ľudská bytosť je oveľa komplikovanejšia a je riadená oveľa chaotickejšími vplyvmi a iracionalitou, ako sme si mysleli. Prichádza zmena paradigmy. A je to väčšia zmena ako tá po roku 1989, dnes sa svet nachádza v oveľa väčších turbulenciách a prichádzajú väčšie zmeny, ako keď padol komunistický systém v šestine sveta.

.kým ste dnes vlastne?
Som najmä editor, teda zaoberám sa skôr textami, ktoré píšu iní. Ale ja by som sa vlastne dnes vôbec nevedel definovať. Desať rokov som strávil vo funkcii šéfredaktora, a teraz sa po tých desiatich rokoch nadýchavam, nasávam do seba a myslím si, že si to zaslúžim. (Úsmev.) Martin Milan Šimečka sa narodil v roku 1957. Za socializmu bol aktívny v disidentskom hnutí. Angažoval sa v novembrových udalostiach roku 1989, neskôr viedol vydavateľstvo Archa. V roku 1997 viedol týždenník Domino fórum, od roku 1999 bol šéfredaktorom SME. V rokoch 2006 – 2008 viedol týždenník Respekt, doteraz je jeho editorom.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite