Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Ekumenický rok

.imrich Gazda .časopis .náboženstvo

Rok 2009 bude niesť viacero prívlastkov. Z náboženského hľadiska sa núka, okrem iných, aj nálepka „ekumenický“.

K najvýraznejšiemu prelomu došlo vo vzťahoch medzi katolíckou a anglikánskou cirkvou, o ktorom som nedávno písal aj na tomto mieste (.týždeň 47/2009). Začiatok roka sa zasa niesol v znamení ústretových gest Benedikta XVI. ku Kňazskému bratstvu svätého Pia X., tzv. lefébvristom. A k zaujímavým posunom došlo aj na linke Vatikán – Moskva.

.v tieni Kremľa
Zvolenie arcibiskupa Cyrila II. za nástupcu dlhoročného vodcu Ruskej pravoslávnej cirkvi Alexeja II. začiatkom tohto roku bolo v rámci katolíckej cirkvi komentované s miernym optimizmom. Podľa slov Filipa Rjabiha, podpredsedu Oddelenia pre zahraničné cirkevné záležitosti Moskovského patriarchátu, ktoré citovala agentúra AsiaNews, medzi súčasným patriarchom a pápežom existuje „absolútna zhoda v pohľadoch a názoroch na súčasné spoločenské procesy“. Cyrila II., ktorý v rámci moskovského patriarchátu zodpovedal za ekumenické vzťahy a viackrát sa stretol s Benediktom XVI., vnímali ako človeka, ktorý možno konečne prikývne stretnutiu s hlavou katolíckej cirkvi. Šepká sa o neutrálnej pôde Maďarska, Rakúska alebo Bieloruska.
Kroky pološtátnej Ruskej pravoslávnej cirkvi sú dlhodobo súčasťou zahraničnej politiky Moskvy. Ak Kremeľ zavelí, patriarcha sa s pápežom, či chce, alebo nechce, stretne. Potvrdila to aj skúsenosť spred niekoľkých desaťročí. Pápež Ján XXIII. prekvapivo pozval na zasadania Druhého vatikánskeho koncilu (1962–1965) ako pozorovateľov zástupcov rôznych kresťanských cirkví. Vďaka nezvyčajne dobrým vzťahom vtedajšieho prvého tajomníka ÚV KSSZ Nikitu S. Chruščova a Jána XXIII. vyslala svojich zástupcov aj Ruská pravoslávna cirkev.
O prehlbovaní vzťahov medzi Moskvou a Vatikánom vypovedá stretnutie ruského prezidenta Dmitrija Medvedeva a pápeža Benedikta XVI., ku ktorému došlo začiatkom decembra. Medvedev v prezidentskom úrade navštívil Taliansko už tretíkrát, ale až teraz si našiel čas aj na stretnutie s hlavou katolíckej cirkvi. A hneď vyrukoval s novinkou, že Moskva chce so Svätou stolicou konečne nadviazať plnohodnotné diplomatické vzťahy. Formálne bol kontakt medzi Sovietskym zväzom a Vatikánom nadviazaný ešte v roku 1990, ale v oboch krajinách doteraz existujú len zastupiteľské úrady, nie veľvyslanectvá.
Medvedev bol tretím ruským (piatym, ak počítame aj obdobie ZSSR) prezidentom, ktorý navštívil cirkevný miništát za riekou Tiber. Po prvom stretnutí prezidenta ZSSR Nikolaja Podgorného a pápeža Pavla VI. v januári 1967 muselo uplynúť vyše dvadsať rokov, aby prišlo k ďalšej schôdzke, tentoraz medzi Michailom Gorbačovom a Jánom Pavlom II. v decembri 1989. Neskôr ešte Vatikán navštívili Boris Jeľcin (1998) a Vladimír Putin (2000, 2003, 2007).

.benediktov pravoslávny dvojník
„Od januára, keď bol Cyril II. zvolený za patriarchu Moskvy a celej Rusi, sa znásobil počet stretnutí, návštev a výmen rôznych posolstiev medzi predstaviteľmi oboch cirkví,“ konštatuje agentúra AsiaNews. K jednému z takých stretnutí prišlo v polovici septembra. V letnom sídle pápežov v prirímskej obci Castel Gandolfo sa stretol Benedikt XVI. s arcibiskupom Hilarionom, ktorý nahradil Cyrila II. na pozícii vedúceho Oddelenia pre zahraničné cirkevné záležitosti Moskovského patriarchátu. Štyridsaťtriročný arcibiskup je zaujímavou osobnosťou: rešpektovaný teológ a milovník hudby považuje za centrum duchovného života liturgiu. Presne ako Benedikt XVI. Nečudo, že práve arcibiskup Hilarion je autorom predslovu k zobraným spisom Benedikta XVI., ktoré pod názvom Európa – duchovná vlasť vydal v rusko-talianskej jazykovej mutácii Moskovský patriarchát.
Redaktor agentúry Zenit Robert Moynihan sa unáhlil a septembrové stretnutie označil za „bod zlomu“ medzi oboma cirkvami. „Ku koncu schizmy by mohlo dôjsť oveľa rýchlejšie a neočakávanejšie, ako si dokážeme predstaviť,“ napísal vo svojom článku. Jedenáste zasadanie zmiešanej katolícko-pravoslávnej teologickej komisie, ktoré sa konalo koncom októbra na Cypre, však potvrdilo pretrvávajúci nesúlad vo vnímaní otázky primátu rímskeho biskupa. Indície ústretovejšieho prístupu Kremľa a špičiek Ruskej pravoslávnej cirkvi, ale najmä spoločné výzvy, pred ktorými obe cirkvi stoja, vzbudzujú nádej na možnosť rýchlejšieho dialógu.

.my sme praví katolíci
Najdynamickejšie sa tohto roku rozvíjali vzťahy medzi Svätou stolicou a lefébvristami, nespokojnými so smerovaním cirkvi po Druhom vatikánskom koncile. Zrušenie exkomunikácie štyroch ich biskupov v januári tohto roku vytvorilo predpoklady na ďalší dialóg. „... zrušenie exkomunikácie bolo opatrením v rámci cirkevnej disciplíny na oslobodenie osôb od ťarchy svedomia spôsobenej najvážnejším cirkevným pokarhaním. Ale doktrinálne nejasnosti tu stále sú a až kým sa nevyjasnia, bratstvo nemá kánonický status v cirkvi a jeho kňazi nemôžu vykonávať legitímnym spôsobom nijaký úrad,“ píše sa v dokumente Ecclesiae unitatem (Jednota Cirkvi), ktorým Benedikt XVI. zlúčil Pápežskú komisiu Ecclesia Dei, zodpovednú za dialóg s lefébvristami, s Kongregáciou pre náuku viery. Týmto krokom pápež zvýraznil, že problém medzi katolíckou cirkvou a odštiepencami okolo zosnulého francúzskeho arcibiskupa Marcele Lefébvra má už „iba“ vieroučný rozmer. „Problémy, ktorými sa teraz treba zaoberať, majú vo svojej podstate doktrinálnu povahu a týkajú sa predovšetkým prijatia Druhého vatikánskeho koncilu a pokoncilového učenia pápežov,“ napísal ešte v marci tohto roku Benedikt XVI. v liste, zaslanom všetkým katolíckym biskupom. Objasňoval v ňom dôvody svojho januárového rozhodnutia, ktoré vyvolalo veľkú polemiku aj vnútri samotnej cirkvi.
Problematickosť dialógu s lefébvristami spočíva v ich presvedčení, že cirkevnú tradíciu nezradili oni, ale „pokoncilová“ cirkev. „My sme nežiadali, aby bola potvrdená naša vôľa alebo náš pohľad. Iba sme poukázali na problém, že to, čo cirkev hovorila a učila počas dvoch tisícok rokov, bolo v istej chvíli popreté,“ povedal biskup Bernard Fellay, súčasná hlava lefébvristov, ktorý patrí medzi Benediktom XVI. omilostených biskupov. „Ktokoľvek vrátane pápeža v cirkvi tvrdí niečo, čo protirečí doktríne, koná chybne a od nikoho nemožno žiadať, aby nasledoval chybné rozhodnutie. Teda, ak je chyba evidentná, je potrebné na to poukázať,“ hovorí ďalej v knihe Tradícia – skutočná tvár, ktorá vyšla začiatkom tohto roku v talianskom vydavateľstve Sguarco.
V duchu presvedčenia o vlastnej pravde boli v júni tohto roku v Nemecku, Švajčiarsku a USA vysvätení ďalší lefébvristickí kňazi, aj keď Vatikán ich svätenie neuznáva. „Potrebujeme dýchať. Ak bol pápež taký dobrý, že zrušil exkomunikáciu, znamená to, že nechce, aby sme zomreli,“ metaforicky odôvodnil opodstatnenosť nových vysviacok biskup Fellay.

.zjednocujúca liturgia
Napriek týmto problémom zasadli koncom októbra zástupcovia Svätej stolice a lefébvristického hnutia za rokovací stôl. „Prebiehalo to dobre, sú tu isté ťažkosti, ale začiatok bol dobrý,“ uviedol nemenovaný vatikánsky zdroj denníku Il Giornale. Zaujímavosťou je, že Svätá stolica umožnila lefébvristickej delegácii sláviť pred začiatkom rokovaní tridentskú liturgiu na pôde Vatikánu. Práve tzv. tridentská (predkoncilová) liturgia, ktorej možnosti slávenia rozšíril ešte v roku 2007 Benedikt XVI. (opäť sa to nezaobišlo bez kritiky zvnútra cirkvi), je mostom, ktorý pomáha preklenúť ekumenické rozpory. Jej vyzdvihnutie do pozície mimoriadnej formy katolíckej liturgie ocenili nielen lefébvristi, ale aj pravoslávni a konzervatívni anglikáni, ktorých liturgia má viaceré styčné body s predkoncilovou omšou.

Autor je publicista, tvorí blog svetkrestanstva.blogspot.com
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite