Obchodníci s hlasmi

Voľme Hudackého, aby nerozhodli kúpené hlasy alebo Volíme župana, nie vajdu. Bilbordy s týmito heslami bolo možné vidieť po celom Prešovskom kraji. Informácie o kupovaní rómskych hlasov na východe krajiny rezonovali v médiách po prvom kole volieb viac ako samotné volebné výsledky. Hoci sa zatiaľ nič definitívne nepreukázalo, úvahám, že všetko nebolo úplne kóšer, nahrávajú nielen niektoré zistenia priamo z volebného dňa, ale aj volebné výsledky z prvého kola. V okrskoch pri rómskych osadách, kde je zvyčajne núdza o voliča, bola napríklad v porovnaní s eurovoľbami prekvapivo vysoká účasť – na niektorých miestach sa blížila až k päťdesiatim percentám. Podozrivé boli aj samotné výsledky v týchto okrskoch, ktoré sa výrazne líšili od miest, kde početné komunity Rómov nežijú. Napríklad v čisto rómskej Lomničke získal ľavicový kandidát na župana Peter Chudík 381 hlasov, zatiaľ čo jeho protikandidáti Ján Hudacký a Pavol Hagyari doslova  len po niekoľko hlasov. V druhom kole tam pri oveľa menšej účasti získal Chudík už len 47 hlasov. V Jarovniciach sa počas prvého kola obyvateľ miestnej osady Marcel Červeňák médiám priznal, že do volebnej miestnosti prišiel s dvoma lístkami. Na jednom mal meno a číslo kandidáta na župana, na druhom čísla poslancov, ktoré mal zakrúžkovať. Povedal tiež, že dostal presné inštrukcie, koho má voliť a mal prisľúbenú odmenu. 

Aj pod dojmom týchto informácií sa prešovská pravica rozhodla biť na poplach. Z kupovania hlasov urobila volebnú tému a pre druhé kolo zorganizovala monitoring volebných miestností. „Pred ôsmimi rokmi sa kupovalo na stovky, pred štyrmi rokmi na tisíce, a teraz to boli desaťtisíce hlasov,“ tvrdí predseda prešovskej SDKÚ a poslanec parlamentu Štefan Kužma. Rozdiel je podľa neho aj v tom, že oproti minulosti sa nakupovalo už v prvom kole a predmetom obchodu neboli už len hlasy pre kandidátov na župana, ale aj pre kandidátov na poslancov. Ešte jedna vec sa vraj zmenila. V minulosti si to organizovali samotní kandidáti, zatiaľ čo teraz do toho vstúpili prostredníci, ktorí prichádzajú priamo s ponukou, že za určitú sumu peňazí vedia vybaviť určitý počet hlasov. 

Kupovanie voličov sa neobjavilo len v týchto voľbách, na východe Slovenska to už patrí k volebnému folklóru. Nikto však, samozrejme, nechce ukázať rukou na konkrétneho vinníka. Z opatrných pokusov prilepšiť si pri výsledku pár desiatkami hlasov od Rómov, zvezených z osady a podplatených klobáskami, sa vyvinula vysokoorganizovaná činnosť, z ktorej profituje najmä rómske podsvetie. Ľudia z prostredia konkrétnych kandidátov si buď vytypujú úžerníkov, alebo sa nimi priamo nechajú osloviť. Tí dostanú sumu peňazí, za ktorú garantujú dodanie určitého počtu hlasov. Časť použijú buď na nákup potravín, alebo ich Rómom priamo vyplatia, zvyšok zostane im. 

Niektorým na úspešnú mobilizáciu voličov stačí len ich „autorita“ a môžu si tak ponechať celý zinkasovaný balík. Keďže dopyt po hlasoch z roka na rok rastie a nadháňači musia čoraz viac načierať aj medzi najbiednejších a najmenej vzdelaných Rómov, prispôsobujú sa tomu aj formy. Najmä tie kontrolné. Rozšírila sa najmä metóda zvaná „kolotoč“. Funguje to tak, že volič vhodí do urny prázdnu obálku a vynesie čistý volebný lístok. Odovzdá ho miestnemu „koordinátorovi“, ktorý čaká pred miestnosťou a zinkasuje odmenu. Ďalší volič už ide do miestnosti s vyplneným lístkom a jeho úlohou je opäť priniesť čistý volebný lístok. A tak dookola...

V sobotu počas druhého kola je sychravo. Nielen psa, ani voliča by jeden von nevyhnal. Volebný plátok tímu Jána Hudackého (KDH – SDKÚ-DS), dnes už jediného Chudíkovho súpera, apeluje na voličov palcovými titulkami, aby nedopustili, že vo voľbách rozhodnú úžerníci. V prehľadnej tabuľke uverejňuje výsledky z obcí šiestich okresov kraja, kde v prvom kole „podozrivo jasne“ vyhral Chudík. Ten pre zmenu na svojom blogu a vo svojom volebnom plátku tvrdí, že počas volieb v roku 2005 sa v okrese Vranov nad Topľou po „intenzívnej kampani“ hlasy „zázračne“ otočili – a vyhral kandidát KDH-SDKÚ.

V Čaklove pri Vranove, rodnej obci dnešného predsedu KDH, sú dva volebné okrsky, jeden v základnej škole. Každý druhý zapísaný volič je Róm. O desiatej ráno tu niet ani voličovej nohy, iba pätnásť členov volebnej komisie, nominovaných za rôzne, viac či menej bizarné politické strany. Členky si čítajú ženské magazíny, členovia sa očividne nudia, podchvíľou idú von na cigaretku. Obraz, ktorý sa dnes na východe bude opakovať často. Jeden z tunajších Rómov, obecný poslanec, bol nominovaný za Európsku demokratickú stranu. Druhý za Agrárnu stranu. Obaja popierajú prax nakupovania hlasov v dedine. „V prvom kole tu jasne vyhral Hagyari, bola 43-percentná účasť.“ vraví ďalší člen komisie a dodá: „Ale dnes je mizerná účasť, zatiaľ volilo 8 z 870 oprávnených voličov.“ Členka komisie nás vzápätí ochotne pozýva (na čaj a na štamperlík) do zákulisia, ak tak možno označiť kanceláriu pri školskej jedálni. Zoznamujeme sa so svokrom Jána Figeľa.

Presne na pravé poludnie, ako v správnom westerne, prichádza do volebnej miestnosti č.1 v Čaklove Ján Figeľ. Sám a pešo. „Sú to viac než indície, ja a moji kolegovia však nie sme vyšetrovatelia,“ hovorí o podozreniach z kupovania hlasov: „Mnohí dokumentovali čudný pohyb okolo volebných miestností, vynášanie volebných lístkov. Hovorí sa o cene hlasu, ktorá stúpa, lebo je väčší dopyt. Aké budú voľby v júni na budúci rok? A čo primátori a starostovia našich miest, nebude to len istá forma biznisu? Je to rakovina demokracie, či už miestnej, alebo celoštátnej.“

Kupovanie hlasov v rómskych osadách škodí aj rómskym kandidátom. Pre tých by mali rómske komunity byť prostredím, v ktorom dokážu prirodzene získať veľký počet hlasov. Albín Cina zo Zborova pri Bardejove, hoci je nestraník, na poslanca VÚC kandidoval za stranu Rómska iniciatíva Slovenska (RIS). „Prešiel som všetky lokality, kde žijú Rómovia a vysvetľoval som im, prečo  je dôležité, aby mali svojho poslanca vo VÚC, ktorý by ich zastupoval. Varoval som ich tiež, že po nás prídu ľudia, ktorí sa im budú snažiť poskytovať nejaké finančné a materiálne služby,“ hovorí Cina.

Jeho program obsahoval päť bodov – zlepšenie dostupnosti vzdelania, bývanie, predchádzanie diskriminácie Rómov v zdravotníckych zariadeniach a bezpečnosť. Pred kampaňou prešiel tréningom mimovládnej organizácie NDI, zorganizoval si skupinu spolupracovníkov a dal dokopy aj nejaké finančné prostriedky. Nakoniec získal slušných 1 400 hlasov, ale na zisk poslaneckého mandátu treba dvakrát viac. „V Bardejovskom okrese bola účasť okolo tridsať percent. Vyššia účasť Rómov mala nahrávať mne, ale situácia sa zvrtla. Ja sám som kupovanie nevidel, moji spolupracovníci v týchto lokalitách mi však potom hovorili, ako to prebieha. Silný kandidát vie, že Rómovia sú ovplyvniteľní. Vytypuje jedného človeka, napríklad úžerníka. Ten sa už postará o dostatočný počet hlasov,“ tvrdí Cina. Ostáva už len dodať, že tie hlasy často idú nerómskym kandidátom, ktorých v danej osade nikto nepozná ani ich nikdy nevidel. 

Obec Soľ má 1 150 Rómov a pekný názov. Taký rozprávkový, trhovo-ekonomický. O jednej na obed to na obecnom úrade nevyzerá radostne. „Pred dvoma týždňami tu na chodbe stál dlhý rad voličov. A teraz nikto. Zatiaľ odvolilo 57 z 912 oprávnených voličov,“ poznamená predseda volebnej komisie Jozef Krištan. O pätnásť minút prichádza 58. volič. Udalosť. Členka komisie odloží rozčítanú knihu Vasilkovej-Keleovej.

Soľ je však výnimočná čímsi iným. V rómskej osade v centre obce býva podnikateľ v oblasti stavebníctva Miroslav Daňo. Dnes je kríza, jeho firma zamestnáva iba šesť ľudí, bagre mu stoja na dvore. Podľa všetkého ide o jediného Róma na Slovensku, ktorý uspel v týchto voľbách ako poslanec VÚC. Získal 2 491 hlasov, kandidoval s ďalšími tromi za novovytvorenú Stranu rómskej koalície, ktorú vedie Gejza Adam z Košíc („je to strašne múdry človek“). Pán Daňo nás pozýva k sebe a vysvetľuje: „Do prvej desiatky sme sa dostali všetci traja rómski kandidáti, uspel som však iba ja. Jeden z nás bol druhý náhradník, tesne mu to uniklo. Oslovovali sme veľmi veľa ľudí, príslušníkov etnickej skupiny, takzvaných Rómov.“

Pozoruhodnú mieru komunitnej sebareflexie vykazuje pán Daňo aj pri klasifikácii spoluobčanov: „Ja zaraďujem Rómov do troch kategórií. Prví sú makači. Potom takí, čo sa už pridávajú k nám, že by makali. A tretia kategória, to sú najhorší Rómovia, ktorí ani nechcú robiť. Kedysi bolo viac tých lenivých, už sme však päťdesiat na päťdesiat.“

Poslanec Daňo o žiadnych praktikách nakupovania hlasov, samozrejme, nevie. Aj keď, jeden z jeho kolegov, Alfonz Kaliáš z Vranova, podporoval pri prezidentských voľbách Ivana Gašparoviča tak usilovne (a účinne), že sa mu potom hlava štátu verejne poďakovala.  Daňo tvrdí, že s kolegami urobili nízkorozpočtovú kampaň. Každý do nej vložil zo svojho po 250 eur, nič viac. Za to cestovali po okrese a rozdávali letáky a kalendáriky. Máme tomu veriť? V prvom kole podporili Hagyariho („urobil strašne veľa v Prešove“), ktorý v Soli jednoznačne vyhral. V druhom kole však nikoho nefavorizovali. „Nám Rómom je jedno, či Chudík, alebo Hudacký. Nech sa každý rozhodne za seba,“ povie Daňo a dodá: „Jasné, že sa pred voľbami vozil Rómom, napríklad alkohol. Doviezli našim indiánom ohnivú vodu a staré pušky. Poviem tak, nás Rómov potrebujú, iba keď sú voľby. Vtedy poznajú aj naše krstné mená.“

Peter Pollák zo Spišskej Novej Vsi kandidoval na poslanca v Košickom kraji už dvakrát. V roku 2005 mu mandát ušiel o 160 hlasov, v týchto voľbách o 250 hlasov. Rovnako ako Albín Cina aj on sa snažil v kampani orientovať hlavne na rómske komunity. Agitoval, robil kampaň od dverí k dverám. Aj jeho v oboch voľbách poškodilo kupovanie hlasov. „V prvých voľbách to nebolo o peniazoch, skôr o vecných daroch. Jeden z úspešných kandidátov v mojom obvode napríklad rozdával v posledný deň moratória topánky. V týchto voľbách to bola taká zmes – niekto rozdával cigarety, iný alkohol či peniaze. Samozrejme, vždy sa to robí sprostredkovane. Medzi kandidátom a voličom je prostredník, vždy je to Róm, prirodzená autorita z regiónu,“ hovorí Pollák. 

V tohtoročných voľbách získal Pollák takmer dvetisíc hlasov. Do volieb išiel vo farbách Slobodného fóra. Vyhol sa tak povinnosti nezávislých kandidátov získať pod svoju kandidatúru nutný počet podpisov. A prostredníctvom SF mohol aj delegovať aj svojich ľudí do volebných komisií. Jeho šance by určite boli väčšie, keby kandidoval za niektorú zo silných politických strán alebo koalícií, na ich kandidátky je však vraj v regióne obrovská tlačenica. No a samozrejme – keby sa nekupovali rómske hlasy. „My Rómovia sa len veľmi ťažko dostaneme do politiky bez toho, aby sa vyriešil tento problém,“ tvrdí Pollák. Podobne ako Cina, aj on dokáže kultivovane diskutovať a suverénne argumentovať. Ideálni kandidáti. 

Svojim voličom by hanbu určite neurobili. 

V Soli nás zastihne telefonát zo štábu Hudackého. V Chminianskych Jakubovanoch vraj z obce vyhodili člena nezávislého monitorovacieho tímu. Cestou vidíme policajné hliadky, monitorujú voľby vo viacerých obciach. Aj v Jakubovanoch, kde je na začiatku dediny hrozná osada. No obecný úrad a volebná miestnosť je na opačnom konci. Budú sa voliči unúvať? O tretej tomu nič nenasvedčuje.

Stanislav Mathia, poslanec VÚC za KDH, hovorí: „Po desiatej tu vyhrávala muzika ako na prvého mája. Starosta pozýval cez rozhlas ľudí k voľbám. Nehovoril, koho majú voliť, ale v čase moratória je to podľa mňa neetické. Upozornil som ho na to. Rozčuľoval sa, že nepropagoval nijakého kandidáta. Vyústilo to až do toho,  že môjho kolegu požiadala hliadka polície, aby opustil obec.“ Mathia tvrdí, že Rómovia, ktorí prišli odvoliť, išli v skupinkách z volebnej miestnosti priamo do potravín oproti. Nosia si odtiaľ údajne kávu, cigarety, cukrovinky a „pár prihodených rohlíkov, aby to nebolo nápadné“. Je to dôkaz kupovania hlasov? Čo ak si iba nakúpili za svoje?

Tendencia dnešného dňa (ticho po búrke) bola očividná aj v neďalekých Jarovniciach, kde je najväčšia rómska osada na Slovensku. O trištvrte na štyri bolo v dvoch miestnostiach inak totálne pustého kultúrneho domu iba tridsať unudených členov dvoch volebných komisií, určených pre 1 900 voličov z rómskej komunity. „Doteraz prišlo 21 voličov, v prvom kole to bolo o tomto čase 250,“ hovorí člen komisie. Ešte vtipnejší obraz zúfalstva poskytla Lomnička pri Podolínci, kedysi nemecká dedina na Spiši. Do roku 1945 tu žilo tisíc Nemcov a dve rómske rodiny kováčov. Po vojne Nemcov vysídlili. V roku 1993 tu žilo tisíc Rómov a dve nerómske rodiny, dnes to je dvetisíc Rómov a dve nerómske rodiny. Dlhoročný starosta Gustáv Oračko sa pri otázke, ako je možné, že tu takmer všetky hlasy získal Chudík, iba záhadne usmeje a povie: „Ľudia volia slobodne, tak to vyšlo.“  O ôsmej večer tu odvolilo iba 43 ľudí, asi desaťkrát menej ako v prvom kole. Prečo volia Chudíka? – pýtame sa člena komisie. „Známy herec, myslia si možno,“ zasmeje sa.