Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Nájdi si sám

.eduard Masár .časopis .veda

Niektoré šetriče obrazovky počítačových monitorov kreslia farebné potrubia, iné nechajú po ploche pobehovať všelijaké geometrické útvary a niektoré hľadajú mimozemskú inteligenciu. Tohto hľadania sa teda môže zúčastniť každý, kto má doma počítač.

Každý pokus nadviazať kontakt s mimozemskou inteligenciou je limitovaný poznatkami a technologickou úrovňou svojej doby. V dvadsiatych rokoch 19. storočia slávny matematik a fyzik Karl Friedrich Gauss navrhol vysadiť na Sibíri pšenicu na obrovskom území tvaru pravouhlého trojuholníka a po stranách ponechať les v tvare štvorcov. Výsledná Pytagorova veta mala oznámiť inteligentným obyvateľom Mesiaca alebo Marsu, že aj na Zemi žijú inteligentné bytosti. O niečo neskôr astronóm Joseph von Littrow údajne navrhoval vykopať na Sahare  sústavu kanálov v tvare obrovských geometrických obrazcov, desiatky kilometrov dlhých, do ktorých sa mal naliať petrolej a v noci zapáliť.
Koncom 19. storočia už podobné nápady obsahovali elektrické lampy, začiatkom 20. storočia sa začalo sa uvažovať o komunikácii s mimozemšťanmi prostredníctvom rádiových vĺn a v súčasnosti sa pri hľadaní mimozemských civilizácií využívajú technológie 21. storočia: supermoderné optické, rádiové a infračervené teleskopy, supervýkonné počítače, internet.

.hľadajme mimozemšťanov
Okrem technológií sa od Gaussových čias zmenila ešte jedna podstatná vec. Dnes nekladieme dôraz na vysielanie signálov o svojej prítomnosti, skôr sa snažíme zistiť, či niekto nevysiela svoje signály smerom k nám. Využívame pritom elektromagnetické vlny, ktoré sú podľa súčasných poznatkov najvhodnejším prostriedkom komunikácie na vesmírne vzdialenosti.
Hľadanie mimozemskej inteligencie – tzv. SETI (search for extraterrestrial intelligence) – existuje v modernej forme asi 50 rokov. V prvej polovici 20. storočia sa „seriózna veda“ zaoberala SETI len veľmi okrajovo a ani dnes nemá SETI vo verejnosti kredit serióznej vedeckej disciplíny, lebo ľudia si ho pletú s hľadaním UFO a s podobnými pochybnými aktivitami.
Za začiatok moderného SETI sa považuje rok 1959, keď mladí fyzici Philip Morrison a Giuseppe Cocconi publikovali v prestížnom časopise Nature článok, v ktorom zdôvodnili vhodnosť elektromagnetických vĺn na medzihviezdnu komunikáciu a za „vysielací kanál“, na ktorom treba mimozemskú inteligenciu počúvať, navrhli emisnú frekvenciu atómu vodíka
1 420 MHz (dĺžka vlny 21 cm). Dôvod bol ten, že vodík je najrozšírenejší prvok vo vesmíre, a preto by jeho emisia mala byť známa každej vyspelej inteligencii.
V tom čase mladý rádioastronóm Frank Drake tiež dospel k rovnakému názoru o vhodnosti počúvať vysielanie ETI práve na frekvencii 1 420 MHz. V apríli 1960 začal prvý projekt SETI s názvom Ozma, v ktorom Drake pomocou parabolickej antény s priemerom 26 metrov, patriacej observatóriu Green Bank v Západnej Virgínii, dva roky sledoval dve blízke hviezdy.
Za 50 rokov sa mimozemská inteligencia hľadala už na mnohých frekvenciách, ale 21 cm vlna neutrálneho vodíka sa stále považuje za výnimočnú. Aj súčasný projekt SETI@home, organizovaný kalifornskou univerzitou v Berkeley, funguje podľa odporučení v článku Morrisona a Cocconiho.

.hľadajme mimozemšťanov doma

Projekt SETI@home znamená doslova „hľadanie mimozemšťanov u seba doma“. Nemyslí sa tým pravidelné nazeranie pod posteľ, ale poskytovanie svojho počítača na výpočty potrebné na dešifrovanie prípadných signálov prichádzajúcich z vesmíru.
Pod dešifrovaním rozumieme rozpoznanie prítomnosti nejakého signálu, ktorý by nebol generovaný prírodnými procesmi a bol by teda s najväčšou pravdepodobnosťou dielom inteligetných bytostí. Na to, aby sme také niečo rozoznali na pozadí kozmického rádiového šumu, však treba veľké množstvo výpočtov (kľúčový je matematický postup s názvom Fourierova transformácia). Analýza dát pripomína hľadanie ihly v kope sena a je nesmierne výpočtovo náročná.
SETI@home to rieši spôsobom, ktorému sa hovorí distribuované počítanie. Dáta sú rozdelené na malé časti a posielajú sa dobrovoľníkom po celom svete, ktorí ich spracúvajú na svojich počítačoch. Aplikácia  SETI@home pracuje podobne ako šetrič obrazovky, využíva teda procesor iba vtedy, ak práve nepracuje na niečom inom. Za desať rokov trvania projektu dobrovoľníci poskytli vyše dva milióny rokov počítačového času. V súčasnosti projekt SETI@home registruje 180-tisíc aktívnych účastníkov, pričom za aktívneho účastníka sa pokladá ten, kto prispel výpočtami v priebehu posledného mesiaca. Aktívni účastníci dávajú k dispozícii nevyužitý pracovný výkon 290-tisíc počítačov, ktorých spojená výpočtová sila tvorí druhý najväčší superpočítač na tejto planéte. Podľa vyjadrenia vedeckého šéfa projektu SETI@home Dana Werthimera to, čo dnes dobrovoľníci urobia za 1 deň, by jeden počítač robil 1 000 rokov. Používatelia sa môžu združovať v tímoch, ktoré medzi sebou súťažia. V súčasnosti takto súťaží 17-tisíc aktívnych tímov.
Aj keď v rámci projektu SETI@home beží najrozsiahlejší výpočet, aký bol kedy urobený, zatiaľ nebola žiadna ETI nájdená. To, samozrejme, neznamená, že ETI neexistujú. ETI môžu vysielať na iných frekvenciách a iným spôsobom, ako sa predpokladá v SETI@home. Preto ten istý tím, ktorý v Berkeley pracuje na SETI@home, spustil v auguste 2009 nový projekt s názvom Astropulse. Astropulse spracúva rovnaké dáta ako SETI@home, ale iným spôsobom. Výpočty pre Astropulse sú organizované podobne ako SETI@home a vykonáva ich tá istá aplikácia, ktorú si dobrovoľník stiahne pre  SETI@home.

.ďalšie projekty
Dáta pre SETI@home pochádzajú z Areciba v Potoriku, veľmi citlivého rádioteleskopu, ktorého tanier má priemer 305 m. Dáta pre SETI sa zbierajú popri tom, ako rádioteleskop pracuje na iných astronomických úlohách, takže SETI@home vlastne prehľadáva náhodné body na oblohe podľa toho, kam je práve namierený prijímač antény v Arecibe. Existujú však aj iné projekty, ktoré cielene skúmajú iba najbližšie hviezdy.
Medzi najpozoruhodnejšie projekty patril projekt Phoenix kalifornského Inštitútu SETI, ktorý cielene skúmal 800 najbližších hviezd do vzdialenosti 240 svetlených rokov. V rokoch 1995 až 2004 boli urobené tri série pozorovaní, všetko s použitím tých najcitlivejších rádioteleskopov. Problém rušenia pozemskými signálmi bol vyriešený tak, že sa pozorovalo súčasne dvoma vzdialenými anténami. Dáta boli priebežne spracúvané, aby sa mohlo okamžite zareagovať, keby sa objavil zaujímavý signál. Hviezdy boli sledované na frekvenciách od 1 200 MHz do 3 000 MHz, s frekvenčným rozlíšením 1 Hz. Citlivosť použitého zariadenia bola taká veľká, že by bolo možné zachytiť vysielače s podobným výkonom, ako sú pozemské vojenské letecké radary. Zatiaľ však žiadne vysielanie mimozemskej inteligencie zaregistrované nebolo.
Známy astronóm Seth Shostak z Inštitútu SETI si však z toho ťažkú hlavu nerobí. Tvrdí, že doteraz sme prehľadali iba málo hviezd a že fakt, že v našom blízkom okolí sme žiadne ETI nenašli, ešte nič neznamená. Shostak optimisticky predpovedá, že vďaka výkonnosti nových rádioteleskopov by ETI mali byť objavené ešte v prvej polovici 21. storočia.
V októbri 2007 sa začala prevádzka rádioteleskopu ATA (The Allen Telescope Array), pomenovaného po spoluzakladateľovi Microsoftu Paulovi Allenovi, ktorý sponzoroval jeho technologický vývoj a prvých 42 antén (ktorých má byť spolu 350, ak sa nájdu ďalší sponzori). ATA je nový druh rádioteleskopu, ktorý namiesto jednej veľkej a drahej antény pozostáva z viacerých menších antén, ktorých spoločný výkon je porovnateľný s veľkou anténou, pritom za oveľa nižšiu cenu. ATA je schopný sledovať pri každej hviezde milióny kanálov súčasne a táto jeho schopnosť bude s rokmi ešte rásť, pretože závisí od výkonnosti elektronických súčiastok, ktorých výkon sa v súlade s Moorovým zákonom zdvojnásobuje každých 18 mesiacov.
Na rovnakom princípe bude fungovať aj plánovaný medzinárodný rádioteleskop SKA (Square Kilometre Array), ktorého prvá konštrukčná fáza by mala byť hotová v roku 2020. Je plánovaný na štandardné rádioastronomické pozorovania, hlavne na výskum raných vývojových štádií vesmíru, ale zároveň s bežnými astronomickými pozorovaniami je možné SKA použiť aj na SETI. Odhaduje sa, že SKA bude 50-100-krát citlivejší ako ATA a za 10 rokov dokáže prehľadať až milión hviezd, čo je 10-krát viac, ako dokáže ATA.
Podľa Shostaka, ak budeme systematicky prehľadávať celú Galaxiu, je len otázkou času, keď natrafíme na mimozemskú inteligenciu. Kedy to bude, to závisí od toho, koľko je takých inteligencií v Galaxii. Ak ich je 10 000, tak objav jednej z nich sa očakáva okolo roku 2027. Počet 10 000 je odhad „otca SETI“ Franka Draka. Počkajme si teda a uvidíme, či má pravdu.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite