Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Harabinokracia

.jozef Majchrák .martin Hanus .časopis .týždeň doma

Minulý týždeň potrestanie sudcu Stanislava Sojku opäť ukázalo, že dnes sú v kurze sudcovia, ktorí súdia bez zábran. Štefan Harabin sa však so svojimi kritikmi nemazná ani na Najvyššom súde – a také zlé správy z prostredia justície nemajú konca.

Bez ohľadu na to, či v decembri prejdú zákony, ktoré by z Harabina urobili samovládcu nad súdmi, exminister spravodlivosti dokáže meniť justíciu na svoj obraz aj z funkcie predsedu Najvyššieho súdu (NS SR), na ktorú nedávno presedlal. Dôkaz? Jeho predsedovanie za uplynulé štyri mesiace...   
.ako v zlom sne
Vráťme sa ešte k nešťastnému sudcovi Sojkovi, ktorý má prísť podľa rozsudku NS SR na najbližších šesť mesiacov o polovicu platu. Sojkov príbeh by sme si pre jeho absurdnosť ešte pred pár rokmi nevedeli ani predstaviť. 
Tu je však realita dnešného Slovenska: Sojka ešte pred 16 mesiacmi pracoval ako trestný sudca na Okresnom súde v Michalovciach. Súdil aj prípady pašerákov, pričom jeho rozsudky sa neveľmi páčili advokátovi obžalovaných Jurajovi Kusovi (niekdajšiemu riaditeľovi Colného úradu vo Vyšnom Nemeckom). Kus súčasne zastupoval predsedu miestneho súdu Jozefa Soročinu. A práve u toho celý príbeh pokračuje. Na Sojku totiž Soročina podal návrh na disciplinárne konanie, ktorý bol už na prvý pohľad scestný. Celé sa to začalo Sojkovými výhradami proti preradeniu z trestného úseku na civilný, ktoré nariadil Soročina. Na pléne súdu vyslovil Sojka podozrenie, že za rošádou stojí nespokojnosť advokáta Kusa. Advokát totiž krátko predtým v odvolaní proti Sojkovmu „pašeráckemu“ rozsudku napísal, že takí sudcovia ako Sojka nemajú čo súdiť na trestnom úseku. Sojka pokladal také vyjadrenie za neprípustné a svojich kolegov o ňom informoval. Následne ho sudcovská rada v Michalovciach požiadala, aby im Kusovo odvolanie sprístupnil, čo Sojka aj urobil. Potom sa šesť mesiacov nič nedialo a Sojka ďalej súdil. Jeho prípad však neunikol verejnej pozornosti: exminister Daniel Lipšic na jednej tlačovke kritizoval presuny sudcov a zmienil sa aj o Sojkovi. 
V júni 2008 podal Soročina návrh na disciplinárne konanie pre podozrenie, že sudca sprístupnil obsah Kusovho odvolania známym sudcom, prokurátorom, sudcovskej rade pri OS Michalovce a Danielovi Lipšicovi. Štefan Harabin ešte ako minister spravodlivosti promptne zareagoval a pozastavil Sojkovi výkon sudcovskej funkcie. Od júna 2008 prešlo dlhých 16 mesiacov, počas ktorých Sojka nesúdil, ale bojoval o svoju česť a sudcovskú funkciu. Požiadal Súdnu radu o zrušenie ministrovho rozhodnutia. Samozrejme, neúspešne. Novinári tak sledovali v sieni Najvyššieho súdu jedno z najabsurdnejších disciplinárnych konaní v našich dejinách. Sojka mal počas neho napríklad dokazovať, prečo Kusovo odvolanie sprístupnil sudcovskej rade, ktorá ho oň pritom sama požiadala... Ako svedok tu vystúpil aj Lipšic, ktorý vypovedal, že Sojka ho o svojom prípade nikdy neinformoval. Soročina za celý čas nepredložil ani jeden dôkaz, ktorým by preukázal svoj návrh na disciplinárne konanie. 
Disciplinárny senát Najvyššieho súdu pod vedením Štefana Lesňáka minulý týždeň ukončil nateraz Sojkovu kauzu absurdnou fraškou. Oslobodil síce Sojku v prípade pôvodného Soročinovho návrhu, uznal ho však vinným za to, že poslal list prezidentovi, v ktorom mu opísal svoj prípad. Podľa senátu sa v liste Sojka dopustil neprávd a invektív voči Soročinovi, Kusovi a Harabinovi... O aké nepravdy išlo, sme sa však od senátu zatiaľ nedozvedeli.   
.kritika kritikov 
O atmosfére, ktorá dnes v súdnictve vládne, hovoria nielen neuveriteľné  disciplinárne konania, ale aj výroky Štefana Harabina na adresu kritických sudcov. Už na jar sa, ešte ako minister spravodlivosti, rozhovoril o svojich oponentoch na stretnutí sudcov v Banskej Bystrici. Okrem iného vtedy povedal: „Opäť sú tu pokusy jednotlivcov, zatiaľ ich mám zrátaných možno päť- šesť, uvidíme, či ide o jednotlivcov aspoň v počte desať, ktorí chcú vtiahnuť politiku do justície, alebo chcú vtiahnuť sudcov do politiky. To len preto, že majú túžbu po vládnutí a nechce sa im súdiť. (...) Kde bol pán Bradáč? Kde bola pani Dubovcová? Kde bol pán Babjak a pani Babjaková? Chodia do televízie a hovoria, aký majú strach. Oni majú taký strach, že sa boja rozhodovať.“
Na paškál si vzal svojich kritikov Harabin aj ako šéf Najvyššieho súdu na nedávnom stretnutí so sudcami z Košického kraja. Výrokmi, ktoré spochybňovali ľudské a odborné vlastnosti zaútočil podľa informácií .týždňa najmä na sudcov Petra Paludu, Katarínu Javorčíkovú, Darinu Kuchtovú či Miroslava Gavalca. Potvrdili nám to nielen viacerí dotknutí sudcovia, ale aj niektorí priami účastníci stretnutia. Uvedení sudcovia sú signatármi výzvy Päť viet, ktorá kritizovala situáciu v súdnictve. Ani jeden z nich nebol na stretnutí prítomný, takže sa nemohli brániť. „Boli to osobné a odborné útoky plné zloby. Na adresu doktora Gavalca napríklad povedal, že je inžinier, tak nech robí dôchodky, tam vraj nenarobí škody. K téme sťažnosti doktora Gavalca na úzku kanceláriu povedal, že môže ísť robiť aj do kotolne, keď je inžinier. Išlo to až tak ďaleko, že predseda Krajského súdu v Košiciach sa to rozhodol radšej ukončiť a rozpustil poradu,“ popísal pre .týždeň priebeh stretnutia sudca, ktorý sa na ňom zúčastnil, chcel však ostať v anonymite. 
Na našu otázku, či slovné útoky na sudcov – signatárov výzvy Päť viet, nie sú zastrašovaním kritikov, Štefan Harabin odpovedal: „Nikto nie je zastrašovaný a niektorí dokonca i teraz vedú politické kampane, čo vo svete nie je zvykom, ako to Súdnej rade potvrdili nedávne skúsenosti v Anglicku.“
.príchod
So zvolením Harabina na post predsedu NS SR bolo jasné, že jeho povestná pomstychtivosť sa zameria proti minimálne 20 sudcom tohto súdu, ktorí dávali najavo, že si príchod čerstvého exministra neželajú. Harabin však najskôr ukazoval prívetivú tvár. Na pléne sľúbil všetkým sudcom spoluprácu a ubezpečil kritikov, že nijaké postihy nehrozia. O pár dní nato zrušil už schválené odmeny práve tým „neposlušným“. Odvtedy kráča neomylne vo svojich chodníčkoch – kritici sú vytláčaní, kým skupinka „harabinovcov“ je na výslní. 
.nepohodlní
Štefan Harabin odvtedy uskutočnil viacero organizačných zmien. Z väčších do menších kancelárií boli presťahovaní napríklad sudcovia Juraj Kliment, Milan Karabín, Jozef Kandera, Igor Belko či Elena Berthotyová. Všetko – aká to náhoda – signatári výzvy Päť viet. Keď sa niektorí z nich domáhali vysvetlenia núteného sťahovania, žiadnej odpovede sa nedočkali. „Presun z malej do ešte menšej kancelárie sa týka aj mňa, s tým, že kanceláriu som musela uvoľniť administratívnej pracovníčke. Bol to doposiaľ nezdôvodnený presun opäť len niektorých sudcov, kritikov Štefana Harabina,“ tvrdí sudkyňa Berthotyová (viac v texte Sudcovia: Je to čoraz horšie). Poukazuje aj na to, že sa nemôže zúčastňovať na odborných seminároch z oblasti, ktorej sa venuje. „Súčasný predseda Najvyššieho súdu napriek povinnosti rešpektovať oprávnené požiadavky vznesené sudcami na školenia v zahraničí ich počet radikálne obmedzil tým, že sa na nich zúčastňuje sám so zabezpečením tlmočenia, alebo uprednostňuje školenia v Českej republike,“ tvrdí sudca Miroslav Gavalec. Takisto museli pre údajnú nadbytočnosť odísť dvanásti administratívni pracovníci, ktorí tam boli prijatí za predchádzajúceho vedenia. Zmena sa dotkla aj takého citlivého postu, ako je vedúca elektronickej podateľne. 
Štefan Harabin zmeny vysvetľuje prebiehajúcou reorganizáciou práce, ktorej cieľom je zefektívnenie chodu súdu. Výsledkom je podľa neho vyriešenie viacerých medializovaných káuz a výrazné zrýchlenie konania. „Každý sudca a zamestnanec NS SR má kancelárske priestory primerané možnostiam, čo skonštatovali kontroly na základe podnetu sudcu Gavalca, ktorý síce nepozná vôbec v danej oblasti právo, ale nakoniec ho úradníci z predmetnej inštitúcie usmernili a poučili,“ odpovedal Harabin na otázku .týždňa. 
.náhoda či zámer? 
Kritici Harabinovi vyčítajú aj to, že zmenil rozvrh práce a zrušil dovtedy platnú špecializáciu správneho kolégia. S výnimkou dôchodkovej a azylovej agendy. V rámci nej vznikol špecializovaný senát, v ktorom skončili traja kritickí sudcovia Igor Belko, Miroslav Gavalec a Elena Berthotyová. Nepohodlní sudcovia tak prišli o svoju pôvodnú špecializáciu a stali sa špecialistami na dôchodkovú agendu, ktorej sa doteraz nevenovali. Štefan Harabin na margo zrušenia špecializácie odpovedal, že špecializácia v súdnictve podľa neho neexistuje, pretože funguje náhodné prideľovanie spisov.
Hoci sa to laikom nemusí javiť ako dôležité, pre dotknutých sudcov ide o podstatnú zmenu. Budú potrebovať čas na zorientovanie v novej agende, spisy sa však na nich počas toho valiť neprestanú. To znamená väčšie riziko prieťahov v konaní, a teda aj väčšia hrozba budúcich disciplinárnych trestov. Nie je práve to cieľom Harabinových opatrení? Istou indíciou o nie celkom férových úmysloch je i to, čo sa stalo ďalšej signatárke Piatich viet, sudkyni Zuzane Ďurišovej. Tej pridelili štyridsať spisov po kolegyni, ktorá odišla do dôchodku, hoci dovtedy bola zaužívaná prax, že v takejto situácii sa spisy prostredníctvom elektronickej podateľne prerozdelia väčšiemu počtu sudcov. Sudcovská rada Najvyššieho súdu taký postup navrhla aj v tomto prípade. Štefan Harabin však jej návrh nerešpektoval...
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite