Šrotovacia bublina

Obe spomenuté bubliny však majú jednu spoločnú vlastnosť – skôr či neskôr prasknú. V prvom prípade sa nad následkami ani nezamýšľame, v druhom majú dopad najmä na naše peňaženky, úspory či zamestnanie.

Jedným z vládnych opatrení, ktoré spôsobilo presmerovanie pomerne veľkej časti disponibilných zdrojov do „vyvoleného“ odvetvia, je šrotovné. Jeho zavedenie bolo odôvodňované nevyhnutnosťou podpory automobilového priemyslu, ktorý je v mnohých ekonomikách významným odvetvím. Ide však o veľký ekonomický omyl. Tento prístup nahliada na trh ako na niečo statické, nemenné. Žiadny politik nemôže vedieť o tom, aká štruktúra hospodárstva je optimálna. Najbližšie sa k tomuto stavu priblížime tak, že necháme podnikateľov objavovať nové možnosti a spotrebiteľov rozhodovať, za ktoré z nich sú ochotní zaplatiť. Práve hospodárske krízy bývajú príležitosťou  zmeniť štruktúru hospodárstva  a očistiť trh od subjektov  míňajúcich zdroje, ktoré mohli byť použité efektívnejšie v iných oblastiach nášho života. Okrem bráneniu tejto očiste však šrotovné prináša aj ďalšie negatíva. Takto použité peniaze  síce stimulujú výrobu v záujme zvyšovania spotreby, no za cenu ničenia funkčného majetku. V časoch krízy si tak dovoľujeme luxus, ktorého dôsledkom je naše celkové ochudobnenie. Šrotovné je tiež vyplácané plošne a z peňazí daňových poplatníkov ho využívajú aj ľudia, ktorí by si auto kúpili aj bez jeho zavedenia. Šrotovné motivuje ľudí v časoch rastúcej nezamestnanosti a neistoty míňať svoje úspory a mnohí sa dokonca kvôli kúpe nového auta so štátnou podporou zadlžili. Keď v jednej z televíznych relácii zástupca Zväzu automobilového priemyslu argumentoval tým, že šrotovné je sociálne opatrenie, vďaka ktorému si ľudia nad 60 rokov kúpili vozidlá a takto si splnili svoj posledný životný sen, asi nielen mňa napadlo, či kríza nie je obdobie, keď sa namiesto napĺňania snov treba skôr uskromniť.
 

Ďalším z dôvodov  mala byť aj obnova zastaraného vozového parku na Slovensku v porovnaní s vyspelými krajinami Európy. Nie je však na tom naše zdravotníctvo či školstvo v takomto porovnaní ešte horšie? Ministerstvo hospodárstva sa nás snažilo opiť rožkom a šrotovné obhajovalo tiež tým, že si na seba „zarobí“. Zvýšený výber dane je len ilúziou spôsobenou presunutím spotreby v čase. V hodnotiacej správe toho istého ministerstva napríklad nájdeme predpoklad, že v nasledujúcich rokoch nastane výpadok výberu DPH.  Bilancia nákladov a prínosov tohto opatrenia, ak do nich zahrnieme aj stratu vyplývajúcu z ničenia funkčných vecí či menšie znečistenie ovzdušia, predstavujú pre spoločnosť náklad, a nie zlepšenie situácie.  Ekonómovia z Univerzity v Delaware odhadujú, že v prípade americkej verzie šrotovného čistá strata znášaná spoločnosťou predstavuje 2 000 dolárov pri dotácii 4 200 dolárov na jedno auto.

Šrotovné zaviedlo 11 európskych krajín. Išlo naň zhruba 0,1 percenta HDP eurozóny, pričom len v Nemecku to bolo 5 miliárd eur. Len vďaka šrotovnému sa napríklad mohlo stať, že česká Škodovka predala v Nemecku za prvých deväť mesiacov tohto roku o 62 percent Fabií viac ako vlani. Najvyšší podiel nárastu registrácie nových áut bol zaznamenaný na Slovensku (na malý trh stačí menej prostriedkov na dotácie), nasledovalo Nemecko a Rakúsko. Po prudkom raste musí prísť pád. Aj keď v Nemecku klesol počet objednaných áut zatiaľ iba mierne, predaje už klesajú na Slovensku a v USA predali počas prvého mesiaca po skončení šrotovného až o štvrtinu menej áut. Argumenty potvrdzujúce negatíva zavedenia šrotovného vo svojej poslednej správe uvádza aj Európska centrálna banka, pričom išlo o jedno z prvých vyjadrení európskych  činiteľov proti fiškálnym stimulom: „Využitie takýchto opatrení treba vzhľadom na ich deštruktívne dôsledky zodpovedne zvážiť. Obmedzujú efektivitu fungovania slobodného trhu a môžu oddialiť nevyhnutné štrukturálne zmeny, čím z dlhodobého hľadiska podkopávajú celkový príjem a vyhliadky zamestnanosti.“ Ktovie, či správu čítali aj na Ministerstve hospodárstva. Možno sa dočkáme toho, že bude Frankfurtu oponovať. Veď u nás šrotovné funguje!