Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Stredná Európa Luboša Palatu

.luboš Palata .časopis

Pôvodne sa mi tam ani nechcelo a jediné, čo ma presvedčilo, že som napokon šiel, bol Heidelberg. Kedysi dávno, keď bolo ešte hlavné mesto Nemecka v Bonne, som presvedčil tlačovú tajomníčku tamojšej českej ambasády, aby tam so mnou v sobotu cestovala.

 Jej autom, samozrejme. Bola to vďaka nej pekná, ale neskutočne dlhá cesta.
Heidelberg je ešte v civilizačnom okruhu porýnskeho Nemecka, ktoré má viac spoločného s vínom a Francúzskom než pivný a šnapsový a k Rusku sa obracajúci sever Nemecka, ale inak je to z Bonnu, srdca Porýnia, ďaleko. Ďalej, než by to v tú dávnu sobotu bolo k moru. Aj tak som neľutoval, že som šiel. Heidelberg, mesto s najstaršou a dodnes skvelou univerzitou, nádherným, hoci trochu pobúraným zámkom a krásnym starým mestom na brehu dostatočne veľkej rieky, bol zážitok.
Z Prahy do Heidelbergu nie je bližšie než z Bonnu, ale dnes sa tam ide po rovnej diaľnici. Pravdaže, päťsto kilometrov, čo bolo kedysi na dĺžku celé Československo, ale časovo sa to dá bez väčších problémov zvládnuť za štyri až päť hodín.
Dôvod sám, česko-nemecké diskusné fórum, vytvorené pred rokmi na to, aby si to Nemci a Česi mali kde vyrozprávať, by sám osebe dôvodom veľmi nebol. Česi a Nemci si totiž už skoro všetko vrátane druhej svetovej vojny vyrozprávali, Berlín už odškodnil každého, komu nacisti nejako ublížili. Takže posledné roky nebolo takmer o čom hovoriť, o hádaní už ani nehovoriac. Lenže Václav Klaus zase raz všetko zmenil. Tou svojou podmienkou podpisu Lisabonskej zmluvy, teda stopercentným potvrdením platnosti a nemennosti Benešových dekrétov a majetku, ku ktorému sme si my Česi na základe dekrétov pomohli.
Zamotal hlavu diplomatom celej Európskej únie, ktorí si to museli naštudovať, a popchol Roberta Fica, aby si vyžiadal to isté a pritom si ešte kopol do slovenských Maďarov –, ale zároveň hodil vidly do česko-nemeckých vzťahov.
Ich základom už pätnásť rokov bolo, že tým tónom, ktorým Klaus o výnimku z Lisabonu požiadal, sa o dekrétoch nehovorilo. Za bernú mincu platila konštrukcia česko-nemeckej deklarácie, že my Česi priznávame, že dekréty neboli celkom fér; Nemci od nás nič nechcú a ten majetok po troch miliónoch „Sudeťákoch“ si môžeme nechať.
Preto som bol zvedavý, ako sa česko-nemecké fórum s Klausom vyrovná. Nevyrovnalo sa. Reč na Klausa prišla až pri káve a cez prestávky, a keď sa o ňom a jeho podmienke pred publikom niekto zmienil, boli to Česi. Bývalý vicepremiér Alexandr Vondra, muž číslo jeden na zahraničnú politiku v ODS, pred Nemcami povedal, že „Klaus dal aj ODS svojou podmienkou šach“. Dal ho aj Nemcom. Keby šlo iba o česko-nemecké vzťahy, asi by sa Berlín proti Klausovi ozval. A bolo by to počuť aj tu v Heidelbergu. Lenže Nemci chcú predovšetkým Lisabonskú dohodu. A Klausov podpis. Takže aj na fóre bolo ticho a nuda.
Ale Heidelberg bol krásny. Ako za čias, keď bol Bonn ešte hlavným mestom.
Autor je redaktor Lidových novín
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite