.boli ste dlho v Bruseli, kde ste nežili v tvrdých politických sporoch. Ako sa cítite na Slovensku, kde je politika založená na konflikte?
Ako doma. (Smiech.) Podľa mňa nemusí byť slovenské prostredie ringom a je dôležité, aby sme ho kultivovali.
.prekvapilo vás po návrate niečo na slovenskej politike?
Ani nie. Keď však teraz chodím po regiónoch, som milo prekvapený, že ľudia majú záujem o politiku a nie sú v apatickej nálade. Mám nádej, že to súvisí aj s oživením, ktoré KDH prináša. Samozrejme, že to súvisí aj s krízou, ktorá je evidentná a prehlbuje sa.
.hovoríte, že sa nechcete prispôsobiť tomu, ako sa dnes u nás v politike komunikuje, ale chcete to zmeniť. Ako?
Politika vždy bude obsahovať konflikty, ale chcel by som nadviazať na tie lepšie obdobia, ktorými Slovensko prešlo. Obdobia, keď dominovalo právo, dialóg, schopnosť pomenovať problém a uskutočniť reformu a modernizáciu. Pevnosť v postojoch a vľúdnosť vo vzťahoch je to, čím by som chcel prispieť. Môže nám to pomôcť s deformáciami, ako sú narúšanie právneho štátu, korupcia, klientelizmus. Čo mi dnes chýba, je väčšia hĺbka diskusie. Skôr sa ide do polemiky kto s kým a proti komu. To, samozrejme, do politiky patrí, ale ako keby sme zabúdali na obsah politiky.
.lenže politika je dnes zúžená na silné mediálne odkazy a jednoduché, všeobecne zrozumiteľné konflikty. Ako do nej chcete vniesť ten hlbší obsah?
Treba začať od seba. Nemôžem zmeniť nič k lepšiemu, ak nechcem meniť seba. Tým zároveň prispievam k zmene priestoru, v ktorom som. To zároveň platí o KDH. Chceme byť viac otvorení a viac sa venovať odbornosti a to prenášať aj do politiky. Ak by som neveril, že zmena je možná, tak sa o to ani neusilujem. Sú aj ľahšie životné cesty.
.najpopulárnejším politikom je dnes Robert Fico, muž tvrdej konfrontácie. Opozíciu vedie Mikuláš Dzurinda, tiež razantný politik. O vás aj vaši priaznivci hovoria ako o umiernenom politikovi salónnych spôsobov. Môžete v tomto prostredí vôbec uspieť?
Nechcem moralizovať, ale nedá mi nepovedať, že aj miernosť je cnosť. Tak ako statočnosť, či múdrosť. My potrebujeme ľudí, ktorí majú zmysel pre cnosti. Vo všetkých sférach, počnúc rodinou až po medzinárodnú politiku.
.iste, miernosť je cnosťou, ale nie je istá ráznosť pre politika nevyhnutnosťou?
Súhlasím. Tí, ktorí ma videli v posledných týždňoch v akcii vo vedení hnutia, si určite všimli aj občasnú ráznosť, keď už miernosť nestačila.
.o čo išlo?
Napríklad o zorganizovanie šnúry regionálnych stretnutí za týždeň. Niektorí mali pocit, že na to treba viac času. Celkovo som však presvedčený, že viac dosiahnete bez búchania po stole a zvyšovania hlasu. Mnohí búchali po stole, Chruščov dokonca topánkou, a nikam to neviedlo. Získať ľudí pre dobrú vec je viac ako ich matematicky prečísliť. Dôveryhodnosť a zhoda slov s činmi sú v politike dôležité. Silácke gestá to nikdy nenahradia a robia z politiky skôr divadlo. Ale ubezpečujem vás, že keď je treba, viem aj zvýšiť hlas.
.aj na Mikulášovi Dzurindovi bolo kedysi vidno, že na svojom mediálnom prejave pracuje. Plánujete aj vy nejaké mediálne tréningy?
Nechodím na tréningy, tým tréningom pre mňa je každodenný život. Ale uvedomujem si, že komunikácia je v politike dôležitá. Nakoniec na začiatku bolo slovo. Ku komunikácii však patrí aj dialóg a schopnosť počúvať. To nie je prejav slabosti, ale sily. Ak bude naša politika iba monologická, tak budeme nielen ochudobnení, ale aj konfliktní. Dialóg a schopnosť počúvať chcem prinášať aj do politiky a podľa mňa to môže získať dôveru. Ľudia pochopia, že KDH je iná strana, ktorá nie je založená iba na floskulách, heslách, líderstve jedného, ktorý všade bol a všetko vie.
.v čom je rozdiel medzi európskym komisárom a lídrom strany?
Rozdielov je veľa.
.skúste povedať hlavný...
Teraz som hlavou jednej zo šiestich parlamentných strán, vtedy som bol jeden z dvadsiatich siedmich komisárov. Je iné byť šéfom. Prebúdzate sa s úplne iným pocitom.
.mimochodom, aký imidž mal Robert Fico v komisii, v ktorej ste sedeli?
Bol vnímaný ako nový líder z novej členskej krajiny, ktorý zavŕšil vstup Slovenska do eurozóny. To bola jedna z viditeľných slovenských tém. Na druhej strane, v poslednom období pribúdali spory voči našim ministerstvám, ale aj voči vláde vo viacerých agendách. Napríklad v oblasti telekomunikácií, hospodárskej súťaže. Objavili sa aj podozrenia z klientelizmu a korupcie. To sú zlyhania, ktoré nás znedôveryhodňujú, nie technické chyby.
.kedy ste sa rozhodli, že chcete byť predsedom KDH?
Vnímal som, že sa dostávam na životnú križovatku. Zvažoval som, či z politiky odídem, alebo budem pokračovať. Viem si predstaviť aj pôsobenie v inej brandži, v medzinárodnej, alebo akademickej sfére. Rozhodol som sa však zostať v politike.
.kedy asi?
Na prelome rokov 2008 a 2009.
.už ste mali ponuku od Pavla Hrušovského prevziať predsednícky post?
V decembri sme sa rozprávali o ďalšom vývoji KDH. Pavol Hrušovský dospel k pocitu, že je čas zvážiť, čo so stranou ďalej. Na otázku, či by som sa nechcel uchádzať o predsednícky post, som prikývol, ale dal som niekoľko podmienok.
.aké presne?
Vo februári 2009 som verejne povedal, že budem kandidovať, ak zaberieme všetci a nebude to len o tom, že do čela príde nejaký kapitán zvonku.
. ako v praxi vyzeralo uskutočnenie tejto podmienky? To ste sa všetkých pýtali, či zaberú a oni odpovedali áno?
(Smiech.) Keby ste boli na Rade, tak by ste počuli výrazný aplauz, ktorý zaznel po tejto výzve.
.keby nezaznel, tak urazene odídete?
Tá emócia zvnútra hnutia bola viditeľná...
.a ďalšie podmienky?
Bol to balík systémových a personálnych zmien. Tie sú už čiastočne splnené. Zmenili sme formát predsedníctva, zameranie podpredsedov aj funkčné obdobie predsedníctva. No a personálne zmeny poznáte. Verte, že nebolo ľahké pozvať do hnutia nových ľudí a získať pre nich podporu. Chcel by som, aby táto personálna obnova pokračovala. Aj preto chodím po regiónoch a rozprávam sa s ľuďmi, ktorí nie sú členmi, ale vidia KDH ako zaujímavý priestor.
.kandidatúru na predsedu verejne zvažoval aj Daniel Lipšic. Keby sa rozhodol kandidovať, išli by ste do toho?
Nerád odpovedám na hypotetické otázky. Nie som však proti súťaži. Daniel Lipšic sa rozhodol byť súčasťou tímu a ja ho beriem ako dôležitého partnera na ceste, po ktorej sme sa rozhodli ísť. Som rád, že KDH bolo schopné sformulovať ponuku, ktorá je nielen o dohode medzi osobami, ale je aj základom pre jednotu. Iba zasúťažiť, prečísliť niekoho je málo. To hovorím ako človek, ktorý už v minulosti na predsedu kandidoval. V roku 2000 som nezvíťazil, ale ani neprehral. Na rozdiel od iných kandidátov som však z hnutia neodišiel. Stal som sa súčasťou tímu a Pavla Hrušovského som od prvej chvíle rešpektoval. To považujem nielen za korektné, ale za víťazné v akomkoľvek procese. Preto sa podľa mňa Daniel Lipšic správne rozhodol prijať pozvanie do tímu, ktorého je kľúčovou súčasťou.
.kDH si prešlo krízou, ktorá sa začala vtedy, keď sa dlho nevedelo rozhodnúť, či prijme ponuku Smeru ísť do vlády. Ako ste sa vtedy na to z Bruselu pozerali?
Z diaľky.
.nejaký názor ste asi mali, nie?
Áno. Z diaľky hovorím preto, že je iné byť každý deň v centrále a iné byť niekde v medzinárodnom prostredí. Nedovidíte na detaily.
.aký bol ten názor?
V roku 2006 malo KDH jeden zásadný postulát, že nepôjdeme s HZDS. Toto slovo sme dodržali. Sú mnohí, ktorí narozprávajú veľa, a potom si za tým nestoja.
.to rozhodovanie nebolo o tom, či ísť s HZDS, alebo nie. Týkalo sa vládnutia so Smerom.
Tu akoby vedenie nedokázalo pružne a jednotne reagovať.
.aký bol váš názor? Začať rokovať so Smerom, alebo takúto koalíciu hneď odmietnuť?
Všimol som si názor Jána Čarnogurského, ktorý bol skôr za to začať rokovať. K tomu sa priklonil aj Pavol Hrušovský, ale až v čase, keď už bolo evidentné, že sa Fico rozhodol pre dnešnú zostavu. Politická strana by mala mať vyprofilovaný postoj k situácii po voľbách tak, aby ju to nenašlo nepripravenú. Ak rokovať, tak o komkrétnom obsahu, ktorý je čitateľný a v súlade s programom a prioritami strany. K tomu ani nedošlo, čo je pre mňa príkladom, že ak neexistuje v tejto veci jednota, tak strana nemá vplyv na vývoj. Ostáva na okraji.
.keby ste boli v predsedníctve, hlasovali by ste za začatie rokovaní?
Nebol som v predsedníctve.
.keby ste boli?
Už pred voľbami by som zadefinoval podmienky, za akých je KDH ochotné rokovať o správe vecí verejných. Opačné garde je defenzívne.
.opäť sa blížia voľby, tak skúste také podmienky zadefinovať.
Médiá a politológovia väčšinou riešia kto s kým a proti komu. Táto otázka je namieste, ale ešte predtým je otázka, kam chceme túto krajinu posunúť. Hovoriť o princípoch, z ktorých necúvneme, znamená formulovať politický rámec pre budúce hľadanie dohôd.
.môžete byť konkrétny?
Boj proti korupcii a klientelizmu. Zadefinovanie konkrétnych krokov v oblasti spravodlivosti, verejného obstarávania, transparentnosti, na ktorých chce KDH stavať budúcnosť tejto krajiny.
.čo pod tým konkrétne rozumiete?
Napríklad reformu justície. Zmeny, ktoré dnes v tejto oblasti krajina potrebuje. Systémové, aj personálne.
.znamená to, že KDH nepôjde po voľbách do vlády so subjektom, ktorý nebude súhlasiť so zmenami v súdnictve?
KDH bude požadovať kroky a opatrenia, ktoré krajinu vybavia lepšie do zápasu s korupciou a klientelizmom, čo dnes vnímame ako veľký problém.
.ak teda budúci rok dostane KDH ponuku od Smeru, začnete rokovať o vstupe do koalície s tým, že si dáte tieto podmienky. Dobre to čítame?
Myslím, že to nečítate dobre.
.tak ako to bude deň po voľbách, keď dostanete ponuku od Smeru?
Tento obrázok je opakovaním roku 2006.
.lenže je vcelku pravdepodobný, a už predtým ste povedali, že sa nemôžete dopustiť takej chyby ako v roku 2006, keď vedenie KDH nebolo pripravené....
Teraz ide o to, čo je tá pripravenosť. Ja som sa vrátil, aby som pomohol KDH byť zásadnou politickou alternatívou voči tomu, čo sa deje. Tou môže byť len hnutie, ktoré patrí medzi dominantné politické strany, má stabilnú dvojcifernú podporu, ktoré dokáže pomenovať aj riešenia. Nielen v oblasti boja s korupciou, ale aj v oblasti ekonomického, sociálneho a regionálneho rozvoja. Nie sú to len slová, ale presvedčenie, že KDH má na viac.
.ešte raz. Ako budete pripravený na ponuku Smeru deň po voľbách?
Ja si viem predstaviť ponuku KDH a napríklad SDKÚ, ktorá môže byť zaujímavejšia.
.myslíte spoločne ako stredopravá koalícia?
Áno. Tieto dve strany boli spolu nielen teraz v opozícii, ale aj predtým vo vláde.
.my považujeme za samozrejmosť, že ak by bola takáto väčšina možná, tak sa vytvorí. Ak sa však udrží trend z prieskumov, tak bez Smeru sa vláda nebude dať vytvoriť. Smer bude ten, kto bude pozývať do vlády...
Naznačili ste v predchádzajúcej formulácii trend. Ja vnímam, že Smer preferenčne nielenže nerastie, ale skôr klesá. KDH má tendenciu zachytávať nielen pozornosť, ale aj novú podporu. Chceme to posilniť a vystupovať ako výrazná opozičná sila. Moja odpoveď je: KDH ako zásadná alternatíva voči Smeru. Kto podporuje KDH, kto má úprimný záujem o takýto scenár, smeruje proti Smeru. Aj v týchto časoch môže Dávid poraziť Goliáša. Čísla dnes nemusia byť totožné s číslami v júni na budúci rok.
.môžeme to teda uzavrieť tak, že KDH nechce odpovedať na otázku, čo bude robiť, ak dostane od Smeru ponuku ísť do vlády?
Nie. Už som vám odpovedal. KDH chce byť nositeľom alternatívy k politike, ktorej je Smer režisérom. Nielen doplnkom tejto alternatívy. V tom je celá odpoveď. Neexistuje alternatíva voči dnešku, ktorej súčasťou je Smer. Ten je naplno zodpovedný za to, čo sa tu deje tri a pol roka.
.hovoríte o strategickom partnerstve s SDKÚ. V čom chcete byť iní?
Sme iní. Aj v minulosti boli mnohé rozdiely evidentnou ukážkou toho, že ideme popri sebe, ale máme aj odlišné názory a niekedy ideme proti sebe.
.skúste povedať jeden výrazný programový rozdiel.
Ak dnes Smer hovorí o sociálnosti, de facto tým rozvíja socializmus. Na druhej strane, hlásať len trh, len slobodu bez sociálneho rozmeru, tiež nie je riešením. Naša odpoveď je skôr vyváženosť: sloboda a zodpovednosť. Individuálna zodpovednosť, ale aj solidarita.
.čiže ste za sociálnejší štát než SDKÚ, ale nie za socialistický ako Smer?
Ak to tak zjednodušíme, tak prosím. Tie odlišnosti sú určite aj v niektorých základných otázkach ochrany života či rodiny.
.daniel Lipšic otvoril diskusiu o tom, ako by mala pravica pred voľbami spolupracovať, aby prepadlo čo najmenej hlasov. Potom prišla reakcia ďalšieho podpredsedu Brocku, ktorý to označil za predčasné. Diskutovali ste o tom ešte?
Diskutovali aj budeme. Ale znovu, má to svoju postupnosť. Strany, ktoré vznikajú, musia najskôr presvedčiť o svojej dôveryhodnosti a životaschopnosti. Po druhé, našou primárnou úlohou je posilniť podporu pre KDH. Hovoriť o alternatívach a neusilovať sa o výraznejšie postavenie hnutia na scéne je skôr kombinatorika.
.čiže Lipšicova iniciatíva bola predčasná?
Je dobré na to myslieť, ale nemôže to byť skôr než náš vlastný prínos ku stolu, kde sa takáto diskusia bude viesť.
.takže bola predčasná?
Áno.
.kDH sa doteraz zo slovenských strán profilovalo najkritickejšie voči smerovaniu európskej integrácie, voči euroústave, Lisabonskej zmluve. Bolo jasné, že vy máte iný názor. Zmení sa teraz aj európsky profil hnutia?
Možno akcenty, ale podstatné je, že KDH bolo od založenia proeurópskou stranou, ktorá ťahala myšlienku európskej perspektívy tejto krajiny. Ak hovorím o akcentoch, samozrejme, že sa od 90. rokov dnes líšia, ale my nemáme alternatívu, nemáme inú cestu než túto európsku. Ten zápas o hodnoty prebieha na všetkých úrovniach spoločenského života. Na miestnej, na regionálnej, národnej aj európskej. My ho chceme viesť po línii, ktorá je čitateľná, hodnotová, kresťanskodemokratická.
.kDH dosiaľ odmietalo euroústavu aj Lisabonskú zmluvu s obavou, že by sa z Európy stal superštát. To bola hlavná kritika, ktorú ste vy ako eurokomisár nezdieľali a vyjadrovali ste sa v prospech Lisabonskej zmluvy.
EÚ nie je superštát a zmluvou sa nestane superštátom. Samozrejme, že diskusia, čo sa mení, je relevantná, ale superštát to nebude, pretože do takej štruktúry by nešlo nielen Slovensko, ale ani mnohí ďalší. Pripomeniem niektoré rozhodujúce atribúty: akákoľvek zmena je možná len so súhlasom všetkých, akékoľvek rozšírenie, akýkoľvek rozpočet tiež. Štáty zostávajú pánmi Únie.
.kto bude teda profilovať európsku politiku hnutia? Vy alebo trebárs Daniel Lipšic, ktorý bol doteraz veľmi kritický?
Budeme to profilovať my všetci na čele s predsedom.
.bude to znamenať zmenu doterajších postojov KDH?
Bude to znamenať kontinuitu a zmenu. Naozaj. Poviem jeden príklad. My sme mali výhrady k návrhu slovenskej ústavy a keď prišiel čas, usilovali sme sa o jej korektúry. Ctili sme ju od 1. 1. 1993, považovali sme to za občiansku i politickú zodpovednosť. My sme kedysi, v roku 1990, posunuli prvé právomoci na mestá a obce, v roku 2001 na regióny a neľutujeme to. Tie isté hodnoty na báze subsidiarity budeme presadzovať aj v spoločnej Európe.
.ako vnímate konanie Václava Klausa, ktorý odmieta podpísať Lisabonskú zmluvu a má ďalšie požiadavky?
Nechcel by som to komentovať zvonka. Pri európskom stole sa musíme správať dospelo.
.je Václav Klaus pri európskom stole dospelý?
Bol druhýkrát zvolený za hlavu susedného štátu. Vždy som hovoril, že česko-slovenská vzájomnosť je príspevkom aj pre európsku vzájomnosť. Verím tomu, že Česká republika aj s Václavom Klasom na čele nájde odpoveď na túto otázku.
.zopár rýchlych otázok na záver. Akú knihu ste naposledy čítali?
Knihu izraelského autora Amosa Oza Ako liečiť fanatika. Je to skvelá analýza netolerancie.
.koho ste volili v prvom kole prezidentských volieb?
KDH dodržiava dohody.
.čiže Ivetu Radičovú?
Nestačí vám moja predchádzajúca odpoveď? ( Smiech.)
.čo považujete za najväčšie zlyhanie Ficovej vlády?
Korupciu.
.myslíte si, že Hedviga Malinová klame?
Na vnútre sa deje veľa nedobrých vecí vrátane segmentu vyšetrovania.
.slovenský politik, ktorého si najviac vážite?
Andrej Hlinka. Pri veľkých menách vždy dochádza k zneužívaniu, ale pre pozdvihnutie slovenského národa a politiky urobil veľa. Ján Figeľ
Narodil sa v roku 1960. Vyštudoval Technickú univerzitu v Košiciach. V roku 1990 vstúpil do KDH. Bol poslancom za túto stranu a hlavným vyjednávačom Slovenska pre rokovania o vstupe do EÚ. V rokoch 2004 až 2009 bol komisárom EÚ. V septembri 2009 bol zvolený za predsedu KDH.
Ako doma. (Smiech.) Podľa mňa nemusí byť slovenské prostredie ringom a je dôležité, aby sme ho kultivovali.
.prekvapilo vás po návrate niečo na slovenskej politike?
Ani nie. Keď však teraz chodím po regiónoch, som milo prekvapený, že ľudia majú záujem o politiku a nie sú v apatickej nálade. Mám nádej, že to súvisí aj s oživením, ktoré KDH prináša. Samozrejme, že to súvisí aj s krízou, ktorá je evidentná a prehlbuje sa.
.hovoríte, že sa nechcete prispôsobiť tomu, ako sa dnes u nás v politike komunikuje, ale chcete to zmeniť. Ako?
Politika vždy bude obsahovať konflikty, ale chcel by som nadviazať na tie lepšie obdobia, ktorými Slovensko prešlo. Obdobia, keď dominovalo právo, dialóg, schopnosť pomenovať problém a uskutočniť reformu a modernizáciu. Pevnosť v postojoch a vľúdnosť vo vzťahoch je to, čím by som chcel prispieť. Môže nám to pomôcť s deformáciami, ako sú narúšanie právneho štátu, korupcia, klientelizmus. Čo mi dnes chýba, je väčšia hĺbka diskusie. Skôr sa ide do polemiky kto s kým a proti komu. To, samozrejme, do politiky patrí, ale ako keby sme zabúdali na obsah politiky.
.lenže politika je dnes zúžená na silné mediálne odkazy a jednoduché, všeobecne zrozumiteľné konflikty. Ako do nej chcete vniesť ten hlbší obsah?
Treba začať od seba. Nemôžem zmeniť nič k lepšiemu, ak nechcem meniť seba. Tým zároveň prispievam k zmene priestoru, v ktorom som. To zároveň platí o KDH. Chceme byť viac otvorení a viac sa venovať odbornosti a to prenášať aj do politiky. Ak by som neveril, že zmena je možná, tak sa o to ani neusilujem. Sú aj ľahšie životné cesty.
.najpopulárnejším politikom je dnes Robert Fico, muž tvrdej konfrontácie. Opozíciu vedie Mikuláš Dzurinda, tiež razantný politik. O vás aj vaši priaznivci hovoria ako o umiernenom politikovi salónnych spôsobov. Môžete v tomto prostredí vôbec uspieť?
Nechcem moralizovať, ale nedá mi nepovedať, že aj miernosť je cnosť. Tak ako statočnosť, či múdrosť. My potrebujeme ľudí, ktorí majú zmysel pre cnosti. Vo všetkých sférach, počnúc rodinou až po medzinárodnú politiku.
.iste, miernosť je cnosťou, ale nie je istá ráznosť pre politika nevyhnutnosťou?
Súhlasím. Tí, ktorí ma videli v posledných týždňoch v akcii vo vedení hnutia, si určite všimli aj občasnú ráznosť, keď už miernosť nestačila.
.o čo išlo?
Napríklad o zorganizovanie šnúry regionálnych stretnutí za týždeň. Niektorí mali pocit, že na to treba viac času. Celkovo som však presvedčený, že viac dosiahnete bez búchania po stole a zvyšovania hlasu. Mnohí búchali po stole, Chruščov dokonca topánkou, a nikam to neviedlo. Získať ľudí pre dobrú vec je viac ako ich matematicky prečísliť. Dôveryhodnosť a zhoda slov s činmi sú v politike dôležité. Silácke gestá to nikdy nenahradia a robia z politiky skôr divadlo. Ale ubezpečujem vás, že keď je treba, viem aj zvýšiť hlas.
.aj na Mikulášovi Dzurindovi bolo kedysi vidno, že na svojom mediálnom prejave pracuje. Plánujete aj vy nejaké mediálne tréningy?
Nechodím na tréningy, tým tréningom pre mňa je každodenný život. Ale uvedomujem si, že komunikácia je v politike dôležitá. Nakoniec na začiatku bolo slovo. Ku komunikácii však patrí aj dialóg a schopnosť počúvať. To nie je prejav slabosti, ale sily. Ak bude naša politika iba monologická, tak budeme nielen ochudobnení, ale aj konfliktní. Dialóg a schopnosť počúvať chcem prinášať aj do politiky a podľa mňa to môže získať dôveru. Ľudia pochopia, že KDH je iná strana, ktorá nie je založená iba na floskulách, heslách, líderstve jedného, ktorý všade bol a všetko vie.
.v čom je rozdiel medzi európskym komisárom a lídrom strany?
Rozdielov je veľa.
.skúste povedať hlavný...
Teraz som hlavou jednej zo šiestich parlamentných strán, vtedy som bol jeden z dvadsiatich siedmich komisárov. Je iné byť šéfom. Prebúdzate sa s úplne iným pocitom.
.mimochodom, aký imidž mal Robert Fico v komisii, v ktorej ste sedeli?
Bol vnímaný ako nový líder z novej členskej krajiny, ktorý zavŕšil vstup Slovenska do eurozóny. To bola jedna z viditeľných slovenských tém. Na druhej strane, v poslednom období pribúdali spory voči našim ministerstvám, ale aj voči vláde vo viacerých agendách. Napríklad v oblasti telekomunikácií, hospodárskej súťaže. Objavili sa aj podozrenia z klientelizmu a korupcie. To sú zlyhania, ktoré nás znedôveryhodňujú, nie technické chyby.
.kedy ste sa rozhodli, že chcete byť predsedom KDH?
Vnímal som, že sa dostávam na životnú križovatku. Zvažoval som, či z politiky odídem, alebo budem pokračovať. Viem si predstaviť aj pôsobenie v inej brandži, v medzinárodnej, alebo akademickej sfére. Rozhodol som sa však zostať v politike.
.kedy asi?
Na prelome rokov 2008 a 2009.
.už ste mali ponuku od Pavla Hrušovského prevziať predsednícky post?
V decembri sme sa rozprávali o ďalšom vývoji KDH. Pavol Hrušovský dospel k pocitu, že je čas zvážiť, čo so stranou ďalej. Na otázku, či by som sa nechcel uchádzať o predsednícky post, som prikývol, ale dal som niekoľko podmienok.
.aké presne?
Vo februári 2009 som verejne povedal, že budem kandidovať, ak zaberieme všetci a nebude to len o tom, že do čela príde nejaký kapitán zvonku.
. ako v praxi vyzeralo uskutočnenie tejto podmienky? To ste sa všetkých pýtali, či zaberú a oni odpovedali áno?
(Smiech.) Keby ste boli na Rade, tak by ste počuli výrazný aplauz, ktorý zaznel po tejto výzve.
.keby nezaznel, tak urazene odídete?
Tá emócia zvnútra hnutia bola viditeľná...
.a ďalšie podmienky?
Bol to balík systémových a personálnych zmien. Tie sú už čiastočne splnené. Zmenili sme formát predsedníctva, zameranie podpredsedov aj funkčné obdobie predsedníctva. No a personálne zmeny poznáte. Verte, že nebolo ľahké pozvať do hnutia nových ľudí a získať pre nich podporu. Chcel by som, aby táto personálna obnova pokračovala. Aj preto chodím po regiónoch a rozprávam sa s ľuďmi, ktorí nie sú členmi, ale vidia KDH ako zaujímavý priestor.
.kandidatúru na predsedu verejne zvažoval aj Daniel Lipšic. Keby sa rozhodol kandidovať, išli by ste do toho?
Nerád odpovedám na hypotetické otázky. Nie som však proti súťaži. Daniel Lipšic sa rozhodol byť súčasťou tímu a ja ho beriem ako dôležitého partnera na ceste, po ktorej sme sa rozhodli ísť. Som rád, že KDH bolo schopné sformulovať ponuku, ktorá je nielen o dohode medzi osobami, ale je aj základom pre jednotu. Iba zasúťažiť, prečísliť niekoho je málo. To hovorím ako človek, ktorý už v minulosti na predsedu kandidoval. V roku 2000 som nezvíťazil, ale ani neprehral. Na rozdiel od iných kandidátov som však z hnutia neodišiel. Stal som sa súčasťou tímu a Pavla Hrušovského som od prvej chvíle rešpektoval. To považujem nielen za korektné, ale za víťazné v akomkoľvek procese. Preto sa podľa mňa Daniel Lipšic správne rozhodol prijať pozvanie do tímu, ktorého je kľúčovou súčasťou.
.kDH si prešlo krízou, ktorá sa začala vtedy, keď sa dlho nevedelo rozhodnúť, či prijme ponuku Smeru ísť do vlády. Ako ste sa vtedy na to z Bruselu pozerali?
Z diaľky.
.nejaký názor ste asi mali, nie?
Áno. Z diaľky hovorím preto, že je iné byť každý deň v centrále a iné byť niekde v medzinárodnom prostredí. Nedovidíte na detaily.
.aký bol ten názor?
V roku 2006 malo KDH jeden zásadný postulát, že nepôjdeme s HZDS. Toto slovo sme dodržali. Sú mnohí, ktorí narozprávajú veľa, a potom si za tým nestoja.
.to rozhodovanie nebolo o tom, či ísť s HZDS, alebo nie. Týkalo sa vládnutia so Smerom.
Tu akoby vedenie nedokázalo pružne a jednotne reagovať.
.aký bol váš názor? Začať rokovať so Smerom, alebo takúto koalíciu hneď odmietnuť?
Všimol som si názor Jána Čarnogurského, ktorý bol skôr za to začať rokovať. K tomu sa priklonil aj Pavol Hrušovský, ale až v čase, keď už bolo evidentné, že sa Fico rozhodol pre dnešnú zostavu. Politická strana by mala mať vyprofilovaný postoj k situácii po voľbách tak, aby ju to nenašlo nepripravenú. Ak rokovať, tak o komkrétnom obsahu, ktorý je čitateľný a v súlade s programom a prioritami strany. K tomu ani nedošlo, čo je pre mňa príkladom, že ak neexistuje v tejto veci jednota, tak strana nemá vplyv na vývoj. Ostáva na okraji.
.keby ste boli v predsedníctve, hlasovali by ste za začatie rokovaní?
Nebol som v predsedníctve.
.keby ste boli?
Už pred voľbami by som zadefinoval podmienky, za akých je KDH ochotné rokovať o správe vecí verejných. Opačné garde je defenzívne.
.opäť sa blížia voľby, tak skúste také podmienky zadefinovať.
Médiá a politológovia väčšinou riešia kto s kým a proti komu. Táto otázka je namieste, ale ešte predtým je otázka, kam chceme túto krajinu posunúť. Hovoriť o princípoch, z ktorých necúvneme, znamená formulovať politický rámec pre budúce hľadanie dohôd.
.môžete byť konkrétny?
Boj proti korupcii a klientelizmu. Zadefinovanie konkrétnych krokov v oblasti spravodlivosti, verejného obstarávania, transparentnosti, na ktorých chce KDH stavať budúcnosť tejto krajiny.
.čo pod tým konkrétne rozumiete?
Napríklad reformu justície. Zmeny, ktoré dnes v tejto oblasti krajina potrebuje. Systémové, aj personálne.
.znamená to, že KDH nepôjde po voľbách do vlády so subjektom, ktorý nebude súhlasiť so zmenami v súdnictve?
KDH bude požadovať kroky a opatrenia, ktoré krajinu vybavia lepšie do zápasu s korupciou a klientelizmom, čo dnes vnímame ako veľký problém.
.ak teda budúci rok dostane KDH ponuku od Smeru, začnete rokovať o vstupe do koalície s tým, že si dáte tieto podmienky. Dobre to čítame?
Myslím, že to nečítate dobre.
.tak ako to bude deň po voľbách, keď dostanete ponuku od Smeru?
Tento obrázok je opakovaním roku 2006.
.lenže je vcelku pravdepodobný, a už predtým ste povedali, že sa nemôžete dopustiť takej chyby ako v roku 2006, keď vedenie KDH nebolo pripravené....
Teraz ide o to, čo je tá pripravenosť. Ja som sa vrátil, aby som pomohol KDH byť zásadnou politickou alternatívou voči tomu, čo sa deje. Tou môže byť len hnutie, ktoré patrí medzi dominantné politické strany, má stabilnú dvojcifernú podporu, ktoré dokáže pomenovať aj riešenia. Nielen v oblasti boja s korupciou, ale aj v oblasti ekonomického, sociálneho a regionálneho rozvoja. Nie sú to len slová, ale presvedčenie, že KDH má na viac.
.ešte raz. Ako budete pripravený na ponuku Smeru deň po voľbách?
Ja si viem predstaviť ponuku KDH a napríklad SDKÚ, ktorá môže byť zaujímavejšia.
.myslíte spoločne ako stredopravá koalícia?
Áno. Tieto dve strany boli spolu nielen teraz v opozícii, ale aj predtým vo vláde.
.my považujeme za samozrejmosť, že ak by bola takáto väčšina možná, tak sa vytvorí. Ak sa však udrží trend z prieskumov, tak bez Smeru sa vláda nebude dať vytvoriť. Smer bude ten, kto bude pozývať do vlády...
Naznačili ste v predchádzajúcej formulácii trend. Ja vnímam, že Smer preferenčne nielenže nerastie, ale skôr klesá. KDH má tendenciu zachytávať nielen pozornosť, ale aj novú podporu. Chceme to posilniť a vystupovať ako výrazná opozičná sila. Moja odpoveď je: KDH ako zásadná alternatíva voči Smeru. Kto podporuje KDH, kto má úprimný záujem o takýto scenár, smeruje proti Smeru. Aj v týchto časoch môže Dávid poraziť Goliáša. Čísla dnes nemusia byť totožné s číslami v júni na budúci rok.
.môžeme to teda uzavrieť tak, že KDH nechce odpovedať na otázku, čo bude robiť, ak dostane od Smeru ponuku ísť do vlády?
Nie. Už som vám odpovedal. KDH chce byť nositeľom alternatívy k politike, ktorej je Smer režisérom. Nielen doplnkom tejto alternatívy. V tom je celá odpoveď. Neexistuje alternatíva voči dnešku, ktorej súčasťou je Smer. Ten je naplno zodpovedný za to, čo sa tu deje tri a pol roka.
.hovoríte o strategickom partnerstve s SDKÚ. V čom chcete byť iní?
Sme iní. Aj v minulosti boli mnohé rozdiely evidentnou ukážkou toho, že ideme popri sebe, ale máme aj odlišné názory a niekedy ideme proti sebe.
.skúste povedať jeden výrazný programový rozdiel.
Ak dnes Smer hovorí o sociálnosti, de facto tým rozvíja socializmus. Na druhej strane, hlásať len trh, len slobodu bez sociálneho rozmeru, tiež nie je riešením. Naša odpoveď je skôr vyváženosť: sloboda a zodpovednosť. Individuálna zodpovednosť, ale aj solidarita.
.čiže ste za sociálnejší štát než SDKÚ, ale nie za socialistický ako Smer?
Ak to tak zjednodušíme, tak prosím. Tie odlišnosti sú určite aj v niektorých základných otázkach ochrany života či rodiny.
.daniel Lipšic otvoril diskusiu o tom, ako by mala pravica pred voľbami spolupracovať, aby prepadlo čo najmenej hlasov. Potom prišla reakcia ďalšieho podpredsedu Brocku, ktorý to označil za predčasné. Diskutovali ste o tom ešte?
Diskutovali aj budeme. Ale znovu, má to svoju postupnosť. Strany, ktoré vznikajú, musia najskôr presvedčiť o svojej dôveryhodnosti a životaschopnosti. Po druhé, našou primárnou úlohou je posilniť podporu pre KDH. Hovoriť o alternatívach a neusilovať sa o výraznejšie postavenie hnutia na scéne je skôr kombinatorika.
.čiže Lipšicova iniciatíva bola predčasná?
Je dobré na to myslieť, ale nemôže to byť skôr než náš vlastný prínos ku stolu, kde sa takáto diskusia bude viesť.
.takže bola predčasná?
Áno.
.kDH sa doteraz zo slovenských strán profilovalo najkritickejšie voči smerovaniu európskej integrácie, voči euroústave, Lisabonskej zmluve. Bolo jasné, že vy máte iný názor. Zmení sa teraz aj európsky profil hnutia?
Možno akcenty, ale podstatné je, že KDH bolo od založenia proeurópskou stranou, ktorá ťahala myšlienku európskej perspektívy tejto krajiny. Ak hovorím o akcentoch, samozrejme, že sa od 90. rokov dnes líšia, ale my nemáme alternatívu, nemáme inú cestu než túto európsku. Ten zápas o hodnoty prebieha na všetkých úrovniach spoločenského života. Na miestnej, na regionálnej, národnej aj európskej. My ho chceme viesť po línii, ktorá je čitateľná, hodnotová, kresťanskodemokratická.
.kDH dosiaľ odmietalo euroústavu aj Lisabonskú zmluvu s obavou, že by sa z Európy stal superštát. To bola hlavná kritika, ktorú ste vy ako eurokomisár nezdieľali a vyjadrovali ste sa v prospech Lisabonskej zmluvy.
EÚ nie je superštát a zmluvou sa nestane superštátom. Samozrejme, že diskusia, čo sa mení, je relevantná, ale superštát to nebude, pretože do takej štruktúry by nešlo nielen Slovensko, ale ani mnohí ďalší. Pripomeniem niektoré rozhodujúce atribúty: akákoľvek zmena je možná len so súhlasom všetkých, akékoľvek rozšírenie, akýkoľvek rozpočet tiež. Štáty zostávajú pánmi Únie.
.kto bude teda profilovať európsku politiku hnutia? Vy alebo trebárs Daniel Lipšic, ktorý bol doteraz veľmi kritický?
Budeme to profilovať my všetci na čele s predsedom.
.bude to znamenať zmenu doterajších postojov KDH?
Bude to znamenať kontinuitu a zmenu. Naozaj. Poviem jeden príklad. My sme mali výhrady k návrhu slovenskej ústavy a keď prišiel čas, usilovali sme sa o jej korektúry. Ctili sme ju od 1. 1. 1993, považovali sme to za občiansku i politickú zodpovednosť. My sme kedysi, v roku 1990, posunuli prvé právomoci na mestá a obce, v roku 2001 na regióny a neľutujeme to. Tie isté hodnoty na báze subsidiarity budeme presadzovať aj v spoločnej Európe.
.ako vnímate konanie Václava Klausa, ktorý odmieta podpísať Lisabonskú zmluvu a má ďalšie požiadavky?
Nechcel by som to komentovať zvonka. Pri európskom stole sa musíme správať dospelo.
.je Václav Klaus pri európskom stole dospelý?
Bol druhýkrát zvolený za hlavu susedného štátu. Vždy som hovoril, že česko-slovenská vzájomnosť je príspevkom aj pre európsku vzájomnosť. Verím tomu, že Česká republika aj s Václavom Klasom na čele nájde odpoveď na túto otázku.
.zopár rýchlych otázok na záver. Akú knihu ste naposledy čítali?
Knihu izraelského autora Amosa Oza Ako liečiť fanatika. Je to skvelá analýza netolerancie.
.koho ste volili v prvom kole prezidentských volieb?
KDH dodržiava dohody.
.čiže Ivetu Radičovú?
Nestačí vám moja predchádzajúca odpoveď? ( Smiech.)
.čo považujete za najväčšie zlyhanie Ficovej vlády?
Korupciu.
.myslíte si, že Hedviga Malinová klame?
Na vnútre sa deje veľa nedobrých vecí vrátane segmentu vyšetrovania.
.slovenský politik, ktorého si najviac vážite?
Andrej Hlinka. Pri veľkých menách vždy dochádza k zneužívaniu, ale pre pozdvihnutie slovenského národa a politiky urobil veľa. Ján Figeľ
Narodil sa v roku 1960. Vyštudoval Technickú univerzitu v Košiciach. V roku 1990 vstúpil do KDH. Bol poslancom za túto stranu a hlavným vyjednávačom Slovenska pre rokovania o vstupe do EÚ. V rokoch 2004 až 2009 bol komisárom EÚ. V septembri 2009 bol zvolený za predsedu KDH.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.