Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Koniec v nedohľadne?

.eva Čobejová .matej Gašparovič .jozef Ryník .časopis .téma

Bankári, obchodníci či výrobcovia automobilov sú zatiaľ veľmi opatrní v prognózach, kedy sa vrátia časy spotrebiteľskej hojnosti a ekonomického rastu. Majú na to svoje dôvody.

.ako to vidia automobilky
Práve stabilizácia automobiliek veľa napovie o tom, či sa slovenská ekonomika začína odrážať od dna. Veľká trojka – VW, PSA a Kia – spolu so svojimi dodávateľmi tvorí tretinu priemyselnej produkcie v krajine. 
Kríza prišla v čase, keď sa naše mladé automobilky ešte len pripravovali na plné využitie čerstvo vybudovaných kapacít (850-tisíc vozidiel ročne). Kríza im urobila rázne škrty. Minulý rok z  výrobných pásov vzišlo 576-tisíc áut. Napriek zníženej produkcii výrobcovia áut prepúšťali a krátili pracovný čas menej ako zvyšok strojárskeho priemyslu. Isto aj vďaka šrotovnému, ktoré ich zvýhodnilo na úkor iných.
Tunajšie fabriky však viac ako šrotovné zachránila vlastná kvalitná práca. Vďaka nej majú totiž dobré postavenie v rámci materských koncernov. Kombinácia spoľahlivej výroby, stále výhodnej pracovnej sily a eura boli dôvody, prečo vedenia koncernov rozhodli, že nová exkluzívna výroba pôjde práve do slovenských závodov. 
Rozhodujúca bola najmä schopnosť dosahovať vysoké parametre kvality. „Bol to jeden z hlavných faktorov, prečo koncern rozhodol o umiestnení výroby koncernovej novinky práve do Trnavy,“ tvrdí šéf komunikácie PSA Peugeot-Citroën Peter Švec. Otázne je, čo by sa stalo, pokiaľ by výroba nového Picassa obišla Trnavu. Ku koncu roka prudko poklesol dopyt po väčších vozidlách a preto sa časť výroby trnavského Peugeotu 207 presunula aj do Francúzska a Španielska. Ale zo zmeny orientácie zákazníkov na menšie, lacnejšie a úspornejšie autá dokázal najlepšie vyťažiť práve trnavský závod. Dnes sú jeho kapacity maximálne využité.   
Podobný úspech zaznamenal aj žilinský závod, jediný európsky zástupca Kia Motors. Ten zas získal „monopol“ na výrobu nového cee´d.  Bratislavský závod VW bude od budúceho roka vyrábať malé mestské „autá budúcnosti“ pre značky Volkswagen, Škoda a Seat pod spoločným názvom Up!. „Budeme tak vyrábať pre päť značiek,“ teší sa Vladimír Machalík z Volkswagenu. Kapacita závodu sa zvýši na trojnásobok tohto a vyše dvojnásobok minulého roka. Rozšírenie fabriky bude stáť 308 miliónov eur.  
Nové investície dali teda fabrikám prácu, ale otázny je odbyt nových typov vozidiel. „Ani za posledné obdobie sme nezaznamenali nárast objednávok,“ tvrdí hovorca Kie Dušan Dvořák. Opatrnosť zákazníkov cítia aj v Trnave. Peter Švec hovorí: „Signály skutočného oživenia sú zatiaľ veľmi krehké. Kríza sa ešte neskončila.“ 
Odhady zahmlieva šrotovné. „To je osud každého administratívneho opatrenia. Ak by to len urýchlilo spotrebu a v nasledujúcich mesiacoch by nenastúpilo skutočné oživenie ekonomík EÚ na zdravých základoch, mohlo by to mať negatívne dopady na trh s autami,“ tvrdí Švec.  
Nestabilnosť objednávok výrazne komplikuje výrobu žilinskej Kia Motors. „Príprava aktuálneho výrobného programu je náročná a správanie zákazníkov na trhu sa mení rýchlejšie,“ hovorí Dvořák. Dielce do výroby sa objednávajú na základe odhadov budúceho vývoja, mnohé z nich však do Žiliny cestujú aj tri mesiace. Zjednodušene povedané: zákaznícka chuť sa v čase krízy zmení skôr, než sa pripraví pokrm. „Výsledkom je, že  zloženie objednávok nám neumožňovalo nastaviť efektívny výrobný plán, preto sme museli výrobu prerušiť,“ vysvetľuje Dvořák. 
Ale je pravda, že Kia Motors v septembri do motorárne prijala ďalšiu stovku zamestnancov a spustila v nej tretiu zmenu. Začiatkom budúceho roka sa má spustiť sériová výroba nového modelu Hyundai ix35. 
Ale aj v Žiline sú opatrní s odhadmi: „Tradičné prognózy vývoja z minulosti nie je možné aplikovať, keďže správanie zákazníkov je ovplyvnené aj dotáciami vlád na kúpu automobilov v jednotlivých európskych krajinách,“ hovorí Dvořák z Kia Motors. „Nemyslíme si, že situácia na trhu sa vracia do normálu.“ 
.ako to vidia bankári
Banky na Slovensku po vypuknutí krízy vyhlasovali, že sa nezahrávali s toxickými derivátmi. Preto dlho tvrdili, že sa ich kríza dotkne iba mierne. Dnes to už nie je celkom pravda.
Začiatkom tohto roka začali banky na Slovensku pociťovať výpadky príjmov z prechodu na euro. Vypadli im príjmy z konverzií slovenských korún a eur, ako aj poplatky z medzinárodných peňažných prevodov. Zavedenie eura sprevádzalo aj významné uvoľnenie menovej politiky Európskej centrálnej banky, čo spôsobilo, že „medzibankové sadzby EURIBOR sa ocitli na bezprecedentne nízkych úrovniach,“ hovorí Vladimír Vaňo, analytik Volksbank. 
Neskôr, s prvým prepúšťaním vo fabrikách, sa objavili prví neplatiči spotrebných aj hypotekárnych úverov. Banky začali byť opatrnejšie. Podľa údajov Národnej banky Slovenska celkový objem úverov poskytnutých bankami podnikovému sektoru v prvom polroku klesol o necelé jedno percento. 
Podľa Ladislava Unčovského, riaditeľa Slovenskej bankovej asociácie, banky robili obozretnú úverovú politiku, a tak čiastočne eliminovali negatívny dopad krízy na kvalitu svojich úverových portfólií.  Slovensko patrí medzi deväť krajín EÚ, v ktorých vlády nemuseli pomáhať bankám. „Ale predpokladám, že zhoršovanie ekonomickej situácie klientov bánk sa ešte neskončilo, dodáva Unčovský. „Zlepšenie môžeme očakávať až v druhom polroku budúceho roka.“ 
Podľa Jána Tótha, ekonóma Unicreditbank, dosiahli banky dno v prvom štvrťroku a nepredpokladá, že bude tak skoro prekonané. Zároveň tvrdí, že začiatkom budúceho roka nám hrozí scenár v tvare dvojitého W, pretože vtedy by mohlo prísť k utlmeniu ekonomiky po vypršaní záchranných balíčkov typu šrotovného. Návrat na predkrízovú úroveň výroby nepredpokladá pred rokom 2011 a návrat nezamestnanosti na predkrízovú úroveň ešte neskôr. „Nárast nesplatených úverov by sa mohol zastaviť v roku 2011 a vtedy by aj zisk bánk mohol stúpnuť,“ odhaduje. 
Bankári si myslia, že kým sa ekonomika nepozbiera, nebudú na tom dobre ani banky. Podľa šéfa bankovej asociácie Unčovského bude ozdravenie slovenskej ekonomiky závisieť od mnohých faktorov, ale dôležité bude najmä to, akú podnikateľskú klímu vytvorí vláda a či sa oživia trhy, na ktoré smeruje produkcia slovenských podnikov. „Rýchle ozdravenie ekonomiky a tým aj bánk, je pravdepodobne len naše zbožné želanie,“ dodáva. 
 .ako to vidia obchodníci
Štatistické čísla hlásia tohto roku výrazný prepad tržieb vo vnútornom obchode, hoci v auguste sa čísla mierne zlepšili. Niežeby Slováci začali nakupovať tak ako rok-dva predtým, ale tempo poklesu tržieb sa znížilo. Obchodníci s napätím očakávajú, ako kríza ovplyvní tradičný vrchol sezóny – predvianočný trh. Už vlani sa ich očakávania celkom nenaplnili, keďže pred Vianocami sa rast tržieb spomalil. A tohto roku sa odhaduje veľmi ťažko. „Tento rok je veľmi nesystematický, nedá sa s ničím porovnať, je to veľmi neprehľadné,“ tvrdí Diana Chovancová-Stanková z firmy AHOLD Retail Slovakia, ktorá prevádzkuje predajne Hypernova a Albert. 
Obchod zažil veľkú krízu na jar a v lete. Svoju rolu zohral aj fakt, že Slováci sa húfne vybrali po lacnejší tovar do Maďarska, Poľska, Česka, ale aj do Rakúska. Táto nákupná turistika sa skončila aj vďaka zníženiu cien v domácich obchodoch, najmä cien potravín.
V porovnaní s veľmi dobrým rokom 2007,  ale ešte aj s rokom 2008, sa výrazne zmenilo správanie zákazníkov. V rokoch hojnosti sa už kupovali aj drahšie značky, zákazníci vyhľadávali vyššiu kvalitu – od začiatku roku 2009 však rozhoduje cena výrobku. „Zákazníci sú opatrnejší a volia lacnejší tovar. Majú väčší záujem o privátne značky, ktoré sú lacnejšou alternatívou nákupu,“ tvrdí manažérka Aholdu a dodáva, že v  stratégii orientovanej na cenu zatiaľ nemajú dôvod nič meniť. 
Zvýšený záujem o lacnejšie vlastné značky potvrdzuje aj Oľga Hrnčiarová z firmy Tesco Stores SR. Kríza prinútila aj Tesco znižovať svoje náklady a zvyšovať efektivitu svojich prevádzok, hoci stále otvára aj nové predajne, dokonca aj v chudobnejších regiónoch, ako je Detva, Snina či Trebišov. 
V tomto sektore však nevládne presvedčenie o rýchlom konci krízy. Zachrániť tržby sa preto obchodníci pokúšajú aj pomocou rôznych marketingových nástrojov. S úplne špecifickým nápadom, ako prekonať opatrnosť zákazníkov pri nákupoch, prišiel nový hráč na trhu s elektronikou – Elektro World. „Dlhší čas sme sledovali správanie spotrebiteľov a premýšľali sme nad spôsobom, ako ich pri nákupe motivovať,“ hovorí marketingová manažérka Elektro Worldu Darina Ostrolúcka. Vymysleli akciu Zadné dvierka pre tých zákazníkov, ktorí prídu po zakúpení tovaru o prácu. Ak majú doklad z úradu práce, môžu tovar do šiestich mesiacov vrátiť a dostanú späť celú sumu. Akcia sa začala začiatkom októbra a potrvá do Vianoc. Je ešte skoro na jej hodnotenie, ale Ostrolúcka spokojne konštatuje: „Zaznamenali sme už zvýšený záujem zákazníkov o podmienky tejto akcie.“
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite