Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Unavení z boja

.jozef Majchrák .časopis .týždeň doma

Slovo kríza sa dnes každodenne skloňuje najmä s prepadom ekonomiky. Po posledných udalostiach v našom súdnictve a polícii však treba začať hovoriť na Slovensku aj o kríze iného typu. Menej viditeľnej, ale v dôsledkoch nebezpečnejšej. O totálnej kríze inštitúcií.

.zo všetkých strán počúvame o politickej kríze v susednom Česku. Chaos, neprehľadnosť a miestami neuveriteľné škandály, ktoré vidieť na českej politickej scéne, budia dojem, že až tak zle na tom na Slovensku nie sme. Lenže na voľkanie si v pocite, že nie sme o nič horší od Čechov, z našej strany neexistuje najmenší dôvod. Pod rúškom zdanlivej politickej stability u nás , zdá sa, prebieha kríza oveľa vážnejšia, ako český politický bordel. Degenerujú totiž inštitúcie, na ktorých stojí právo a spravodlivosť. Celý problém najlepšie vynikne práve vtedy, keď situáciu v našej justícii a polícii porovnáme s Českom.

.mafia existuje

Netreba byť pritom naivný a myslieť si, že v českom súdnictve neexistujú politické tlaky. Tie sú na sudcov v každej krajine. Dôležité je, ako sa k nim väčšina sudcov postaví. V tom je medzi Slovenskom a Českom výrazný rozdiel. U nás sa po voľbách v roku 2006 súdnictvo za aktívneho prispenia vládnych politikov pomaly uzatvára do seba a pretvára na obraz skupiny sudcov, ktorú asi najlepšie reprezentuje osoba šéfa Najvyššieho súdu Harabina. Proti sa ozývajú iba jednotlivci, z ktorých mnohí následne čelia disciplinárnym konaniam a trestom. Väčšina mlčí. Stavovská solidarita je viac ako stavovská česť, strach a lojalita k mocným viac ako právo a spravodlivosť.
Príkladom toho, že v českej justícii existuje oveľa väčšia odvaha poukazovať na zlyhania, pričom kritikov nečaká okamžitá profesijná poprava, je kauza takzvanej justičnej mafie. Takto označila konanie niektorých špičiek českej justície bývalá najvyššia štátna zástupkyňa Marie Benešová. Niekoľkí vysokí predstavitelia súdnictva vrátane najvyššej štátnej zástupkyne Renáty Veseckej, podpredsedu Najvyššieho súdu a exministra spravodlivosti, ovplyvňovali podľa Benešovej vyšetrovanie vicepremiéra za KDÚ – ČSL Jiřího Čunka. Ten čelil podozreniam z korupcie. Justiční funkcionári pri svojom tlaku vraj argumentovali potrebou zachovania stability vlády. Dotknuté špičky súdnictva Benešovú zažalovali. Sudca krajského súdu v Prahe Vojtech Cepl rozhodol, že vysoko postavení ľudia českej justície postupovali v kauze Čunek spôsobom, na zákalde ktorého si ľudia majú právo myslieť, že chceli zmanipulovať vyšetrovanie. Označenie justičná mafia bolo podľa neho vyhrotené, expresívne, ale v zásade pravdivé. Dá sa dnes predstaviť takýto verdikt súdu na Slovensku?
Ani v Česku to však Ceplovi neprešlo len tak ľahko. Vesecká sa odvolala a odvolací súd spor opäť vrátil na krajský súd do Prahy. Dokonca aj s „ústretovým“ dodatkom, že sudca Cepl už o danej veci nesmie rozhodovať. Sudcu sa však v tej chvíli zastala Sudcovská únia, advokáti a tiež stavovská organizácia štátnych zástupcov. Ozval sa aj ombudsman Otakar Motejl. Rozhodnutie odvolacieho súdu, že Cepl už v tejto veci nemôže rozhodovať, označili za nezvyčajné a šokujúce. Ústavný súd neskôr pozastavil jeho vykonateľnosť. Sudcovská únia dokonca žiadala odchod Veseckej z funkcie. Aký to rozdiel oproti prikyvujúcej slovenskej Súdnej rade a mlčiacemu Združeniu sudcov Slovenska?  
Keď už je reč o českom Ústavnom súde, o jeho sebavedomí a v prvom rade nezávislosti tiež veľa vypovedá rozhodnutie o neústavnom spôsobe vypísania predčasných parlamentných volieb. Odhliadnime teraz od diskusie o prílišnom aktivizme súdu a všimnime si moment, že súd rozhodoval pod obrovským politickým tlakom a svojím verdiktom išiel tvrdo proti záujmom celého politického spektra. Boli by niečoho podobného schopní slovenskí ústavní sudcovia?
Za pozornosť stojí aj osoba českého ombudsmana, ktorého hlas počuť pri každej väčšej kauze týkajúcej sa ľudských práv. Na toho slovenského už všetci hádam aj zabudli – a vlastne o ňom ani nikdy nevedeli. Možno namietať, že autorita úradu českého ochrancu práv sa odvíja od silnej osobnosti Otakara Motejla. Výsledkom však je, že každý, kto ho v úrade vystrieda, bude mať latku nastavenú poriadne vysoko. Ale na čo budú nadväzovať nástupcovia nášho ombudsmana Pavla Kandráča?
 
.ako kocúr
O kríze inštitúcií sa dá hovoriť aj v súvislosti so slovenskou políciou. Kauzy ako Hedviga Malinová, františkáni, zásah proti kazašskej novinárke Balli Marzecovej počas návštevy kazašského prezidenta Nursultana Nazarbajeva či demonštrantom pred Prezidentským palácom počas návštevy čínskeho prezidenta ukazujú, že v polícii nie je všetko v poriadku. Aj keď zatiaľ nikto nevytiahol dôkazy, že politici by políciu priamo manipulovali (hoci tlačová konferencia Roberta Fica a Roberta Kaliňáka v kauze Hedvigy Malinovej bola silná káva...) spomenuté policajné akcie sa nedajú vysvetliť inak ako kombinácia babráctva a zvláštneho citu policajtov pre to, čo od nich práve vládnuci politici očakávajú. Jeden známy advokát raz súkromne tento reflex polície prirovnal ku kocúrovi, ktorý prinesie myš až pred dvere a čaká, že jeho pán ho za to pohladká.
Rovnako ako v prípade súdov sa o politických tlakoch na políciu veľa hovorí aj v Česku. O podozreniach zo zneužívania polície na politické účely sa napríklad v časoch, keď rezort vnútra riadil Stanislav Gross, popísali desiatky článkov. Bývalý šéf  špecializovaného útvaru na boj s organizovaným zločinom Ján Kubice tiež otvorene hovoril o tom, že policajti sa za jeho éry báli vyšetrovať mocných. Dôvodom mal byť tlak zo všetkých strán a dokonca z najvyšších miest polície.
Predsa však existuje niekoľko príkladov, na základe ktorých sa dá tvrdiť, že systém funguje zdravšie ako na Slovensku. Jedným z nich je už spomínaná aféra Jiřího Čunka. Dokáže si niekto predstaviť, že by Kaliňákova polícia začala proti záujmom premiéra trestne stíhať vicepremiéra a predsedu koaličnej strany? Alebo akéhokoľvek vládneho politika? V Česku sa tak stalo v situácii, keď vládna väčšina závisela doslova od jediného hlasu. Česká polícia tiež v tomto volebnom období požiadala parlament o vydanie na trestné stíhanie poslanca Petra Wolfa. Ten je podozrivý z toho, že jeho firma zneužívala štátne dotácie. Wolf patril k politickým prebehlíkom. Odišiel z ČSSD a začal podporovať vládu Mirka Topolánka.
Slovenská polícia sa odhodlala na trestné stíhanie v kauze takzvaného nástenkového tendra až po tom, ako ho za problém označil aj vládny Smer a premiér Fico začal stínať hlavy. Určite  bude zaujímavé sledovať, s akým výsledkom sa toto vyšetrovanie skončí. To isté platí aj pre podanie na prokuratúru vo veci predaja emisií.  

.boj
V súvislosti s politickou nezávislosťou či profesijnou cťou justície a polície asi nikdy nebude možné hovoriť o ideálnom stave, ale skôr o sústavnom boji za ako-tak akceptovateľný štandard. Možno práve pri výročí novembra 1989 je čas na úvahu, prečo sa v Česku ten boj stále so zápalom vedie, kým Slovensko ovládla únava a pasivita. Hoci ani u nás nemusí byť všetko beznádejné: posledná iniciatíva Päť viet, pod ktorú sa podpísala stovka sudcov, predsa len pôsobí ako hlas z iného sveta.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite