Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Je Ukrajina pripravená na EÚ?

.tomáš Valášek .časopis .kritická príloha

Ponuka pôžičky dojednaná v Bruseli môže posmeliť Kyjev, aby vyčistil svoj skorumpovaný plynový sektor.

Európska únia nedávno pomohla dať dovedna konzorcium medzinárodných bánk, aby ponúkla Kyjevu až 3,6 miliardy dolárov na nákup ruského plynu. Zámerom je zabrániť opakovaniu krízy z januára 2009, keď Moskva prerušila dodávky plynu na Ukrajinu po tom, čo Ukrajina nezaplatila svoje účty za energiu. Keďže cez Ukrajinu prechádza 80 percent ruského plynu do celej Európy, zastavenie sa dotklo aj mnohých členských štáty EÚ. Ukrajina má dnes ešte väčšie ťažkosti platiť za ruský plyn ako obvykle, vďaka ekonomickej kríze, ktorá ju obzvlášť tvrdo postihla. Ak bude Ukrajina súhlasiť s podmienkami úveru, tie peniaze môžu pomôcť odvrátiť bezprostrednú krízu a naštartovať natoľko potrebné reformy energetického sektoru krajiny. Zároveň však tieto prostriedky „europeizujú“ ďalšiu plynovú škriepku, čo môže podkopať vzťahy EÚ s Ukrajinou.
Peniaze z Medzinárodného menového fondu, Svetovej banky, Európskej banky pre rekonštruciu a rozvoj a z Európskej investičnej banky umožnia Ukrajine naďalej napĺňať svoje zásobníky plynu. Hoci bude plyn technicky patriť Ukrajine, vlády EÚ – keďže vybavili pôžičky na jeho nákup – budú od Ukrajiny očakávať neprerušené dodávky. Ak znovu vypukne kríza a Kyjev odčerpá „európsky“ plyn pre vlastnú potrebu, vlády EÚ budú zúriť a šance krajiny na členstvo v EÚ sa zmenšia. Plynové pôžičky sa tak môžu stať najdôležitejšou skúškou pripravenosti Ukrajiny na vstup do EÚ, lebo Brusel bude očakávať, že krajina dodrží svoje zmluvné záväzky dodávať plyn do Európy. To by predstavovalo absolútnu zmenu oproti kríze v januári 2009, keď EÚ konala ako „zainteresovaná tretia strana“. Vtedy vnímala zastavenie plynu ako obchodný a politický spor medzi Ukrajinou a Ruskom a pomáhala vyrokovať dohodu týchto dvoch strán.

.využije to Rusko?
To si nemôže nevšimnúť Rusko, ktoré nijako netúži po vstupe Ukrajiny do EÚ. Vypnutím plynu pre Ukrajinu môže Moskva vnútiť Kyjevu drakonickú voľbu: Použiť uskladnený plyn na zásobovanie Európy a ekonomicky trpieť, alebo dodávať domácemu priemyslu na úkor zákazníkov v EÚ a dívať sa ako sa ničia nádeje na vstúpenie do Únie.
Našťastie pre Kyjev Rusko má teraz viac dôvodov vyhnúť sa ďalšiemu konfliktu než kedykoľvek predtým: Dominantný ruský producent plynu Gazprom stratil v januárovej kríze viac než miliardu dolárov a odvtedy sa jeho finančná situácia ešte zhoršila, predovšetkým vďaka nízkym cenám plynu spôsobeným globálnou finančnou krízou. To tiež vysvetľuje, prečo sa Moskva správala v uplynulých mesiacoch konštruktívnejšie. Zaplatila vopred celú ročnú platbu za tranzit plynu cez Ukrajinu a nevymáha penále (na ktoré má nárok) od Kyjeva za to, že odoberá menej plynu než sa zmluvne zaručil.

.plyn je ukrajinský kokaín
Ale ruské energetické manévre sú len časťou problémov Kyjeva. Plyn je pre Ukrajinu to isté, čo bol kokaín pre Kolumbiu – skorumpoval celú generáciu politikov, ktorí zbohatli odlievaním si zo ziskov z obchodu s plynom. Prostredníctvom netransparentných sprostredkovateľov, ktorí realizujú predaj plynu Ukrajine, boli ukradnuté miliardy a ešte viac peňazí sa stráca v čiernom obchode, ktorý zneužíva cenové rozdiely v predajných cenách plynu na ukrajinskom trhu. Obchodné spoločnosti nakupujú plyn zdanlivo určený chudobným domácnostiam za lacnejšie, dotované ceny a potom ho predajú niektorému výrobcovi ocele podstatne drahšie. Moskva, prirodzene, s radosťou spolupracuje s ukrajinskými politikmi za podiel na koristi. EÚ si čoraz častejšie kladie otázku či, bez ohľadu na to, čo robí Rusko, môže Ukrajina vôbec niekedy byť spoľahlivou tranzitnou krajinou.
Ukrajina, aby rozptýlila obavy EÚ o dodávky plynu, zaručila európskym monitorovačom rozsiahly prístup k svojim plynovým zariadeniam. To však nebude stačiť. Aby ukončila korupciu a nákladné dotácie na dodávky plynu do domácností, ktoré privádzajú krajinu do bankrotu, potrebuje Ukrajina reformovať svoj plynový sektor. Ak sa jej to nepodarí, bude sa zvyšovať tlak na Kyjev, aby umožnil väčšiu európsku kontrolu nad svojim plynárskym systémom. Predstavitelia EÚ naznačili možnosť vytvorenia spoločného konzorcia EÚ – Ukrajina tak, že posmelia plynové spoločnosti z EÚ akcionársky vstúpiť do Naftogazu, ropného a plynového monopolu krajiny.
Európsky vstup do spoločného plynového konzorcia by však bolo nedokonalým riešením. Tie európske vlády, ktoré majú tradične bližšie k Moskve, ako Nemecko a Taliansko, sa budú chcieť vyhnúť sporu s Ruskom a budú pravdepodobne trvať na tom, aby bolo aj Rusko zahrnuté do konzorcia. To by sa rovnalo spraveniu capa záhradníkom. Rusko má len málo rešpektu pred ukrajinskou suverenitou a určite by sa pokúšalo využiť kontrolu nad  ukrajinskými plynovými rozvodmi na podkopanie snáh Kyjeva priblížiť sa k EÚ.
Pre Európu a Ukrajinu je omnoho lepšie naďalej prevádzkovať svoje vlastné plynovody. V takom prípade by bol európsky tlak, aby Ukrajina reformovala svoje plynové zákony na boj proti korupcii a na zníženie spotreby, omnoho konštruktívnejší, ako priamy majektový vstup európskeho kapitálu do ukrajinských plynovodov. Nedávna ponuka úveru je krok správnym smerom; vyžaduje od Ukrajiny najskôr zavedenie reforiem, aby sa kvalifikovala na prijatie peňazí z pôžičky.

.kyjev musí splniť sľuby

Kyjev, samozrejme, aj v minulosti nesplnil podobné reformné sľuby. Tento krát je to však iné. Ukrajina potrebuje cudzie peniaze, aby plyn ďalej prúdil. Donedávna tiež mohli ukrajinskí lídri polopresvedčivo tvrdiť, že reformy, ktoré by zvýšili domáce ceny plynu, by mali počkať, kým sa nezlepší ekonomika a až kým prebehnú prezidentské voľby, ktoré sú plánované na január 2010. Ale Svetová banka je pripravená minúť časť zo svojej 500 miliónovej ponuky na zmiernenie sociálnych dopadov vyšších cien plynu. Takže tieto obavy už nie sú natoľko relevantné, ako boli predtým.
Ukrajinská vláda začala teraz zvyšovať ceny plynu pre domácnosti, hoci nejaké dotácie zostávajú. Po voľbách už nebudú existovať nijaké výhovorky na ďalšie odkladanie reforiem. Na to, aby Ukrajina zostala solventná a skutočne autonómna, potrebuje spotrebovávať menej plynu a vyčistiť svoj skorumpovaný energetický sektor. Neuskutočnenie reforiem môže nastaviť Kyjev a Brusel na vážnu konfrontáciu počas nasledujúcej plynovej škriepky a potopiť plány Ukrajiny na členstvo v EÚ. Dúfajme, že pôžička, ktorú zaranžovala pre Ukrajinu Európska únia, pomôže v Kyjeve sústrediť mysle.

The Wall Street Journal, 24. august 2009    

Autor je riaditeľ oddelenia zahraničnej politiky a obrany Centra pre európsku reformu v Londýne.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite