.liptovský Mikuláš a Liptovský Hrádok sú „základnými tábormi“ turistov, prichádzajúcich do Západných a Vysokých Tatier a do Nízkych Tatier. Pod horúcim augustovým slnkom to v Liptovskej kotline síce turisticky prudko nevrie, ale aspoň buble. Parkoviská sú preplnené, z vlakov vystupujú desiatky ľudí s ruksakmi, po cestách-necestách sa rútia pestrofarební cyklisti, oba akvaparky sú takmer plné. Sezóna v plnom prúde.
Podľa skúsených miestnych profesionálnych pracovníkov v informačných centrách liptovský turistický ruch „nainfikovala“ nielen finančná kríza, ale hlavne silný kurz „nového slovenského“ eura voči českej korune a poľskému zlotému. Navyše bol prvý prázdninový mesiac v Liptove chladný a daždivý, a tak kraj zíval turistickou prázdnotou. Potom sa oteplilo a už v prvej polovici augusta prišlo do oblasti Jasnej, Liptovského Mikuláša a na horný Liptov takmer sedemdesiat percent turistov v porovnaní s rovnakým obdobím vlaňajška. Prišlo síce menej Poliakov a Čechov, zato sa začali vracať Holanďania, objavili sa silné skupiny Španielov, Kanaďanov, Francúzov. Poliaci vyhľadávajú termálne kúpaliská a akvaparky, Česi sú verní tradičnej nízko- a vysokohorskej turistike, splavovaniu riek, Francúzi sa zaľúbili do jaskýň, Kanaďania obdivujú lesy, Holanďania kempovanie v karavanoch, cyklotúry.
Veľkým prekvapením sú organizované zájazdy z Izraela. Do Mikuláša príde autobus plný po hebrejsky hovoriacich turistov, s vlastnými sprievodcami a po hebrejsky písanými bedekrami. V informačnom centre získajú základné informácie a idú po stopách židovskej kultúry v Liptove: synagóga, židovské cintoríny, múzeá, hľadajú a nachádzajú stopy čias, keď Liptáci žili bok po boku so svojimi židovskými susedmi ako s bratmi a sestrami, susedmi, priateľmi. Turisti z Izraela pobudnú dva-tri dni a idú ďalej: na Spiš, Horehronie, Šariš.
V Liptovskom Mikuláši sú na turistov dobre pripravení. V informačnom centre, otvorenom sedem dní v týždni deväť hodín denne, sa dvere nezavrú – a nie preto, že je horúčava. „V turistickom kurze“ sú výpravné propagačné materiály, nápadito a prehľadne graficky spracované, kvalitne vytlačené v niekoľkých jazykových mutáciách, plné tipov na výlety. Novinkou, vari celoslovenskou, je vrecková skladačka Liptovský Mikuláš – mesto bez bariér: turistická mapa mesta s podrobným zoznamom všetkých bezbariérových priechodov a vstupov do inštitúcií, múzeí, galérií, reštaurácií, hotelov, penziónov. Je o ňu veľký záujem, podobne ako o sprievodcovskú službu Sedem zastavení v historickom jadre mesta pre neveľké skupiny turistov, ktorí si objednajú miestneho sprievodcu a vykročia po pamätihodnostiach mesta.
Na Borovej sihoti poniže Liptovského Hrádku, kde sa Belá vlieva do Váhu, horia ohníky, nad kempingom visí vôňa dymu a opekaných klobások. Reštaurácia rovnomenného hotela je tichá, na terase sedí skupinka mladých Francúzov, v karavane holandská rodinka – v Liptove sú prvýkrát, oceňujú výborný servis v hoteli, ticho v okolí. Chatky pred hotelom sú s výnimkou dvoch obsadené. „Zabudnime na to, že je nejaká finančná kríza,“ hovorí Pavol Kováč, spolumajiteľ Borovej Sihote, rodinného podniku od roku 1997, a dodá: „Ľudia peniaze majú, len šetria, preto je tu poloprázdno. Lenže – majitelia penziónov, hotelieri, všetci, ktorí u nás podnikajú v cestovnom ruchu, môžu turistov lákať akokoľvek a na čokoľvek – dokým nebude na Slovensku účinný celoštátny systém podpory cestovného ruchu, dokým naše vlády nepochopia, že cestovný ruch je jediný „priemysel“, ktorý túto krajinu dokáže uživiť, situácia sa k lepšiemu nezmení. Darmo je Liptov a Slovensko krásne a turisticky príťažlivé. Nevieme ho predať.“
.grüss Gott a zdravstvujte
Hotel Topky, dominantná stavba pri jazere Počúvadlo neďaleko Banskej Štiavnice, zíva predpoludním prázdnotou. Nie je to však dôsledok hospodárskej krízy, väčšina hostí jednoducho odišla na výlet do kaštieľa v blízkom Svätom Antone. Majiteľom hotela je Rakúšan, dnes už so slovenským občianstvom, ktorý sa špecializuje práve na rakúsku klientelu. Tá nesklamala ani počas krízy. Podľa prevádzkarky hotela Moniky Kišovej prišli Rakúšania približne v rovnakom počte ako po iné roky a aj v týchto dňoch je kapacita viac ako päťdesiat lôžok takmer obsadená. Hotel ťaží z kontaktov budovaných dlhé roky s rakúskymi cestovnými kanceláriami a tiež z aktívneho prístupu ku klientom. Hotelový autobus ich na Počúvadlo dovezie doslova spred domu. Výhodou je aj to, že návštevníci sú najmä dôchodcovia, ktorých kríza až natoľko nepostihla a naďalej si užívajú výhody štedrého rakúskeho sociálneho systému. Horšie je to už v neďalekej kolibe Veronika, ktorá patrí pod prevádzku hotela. „Navštevuje ju najmä slovenská klientela, a niežeby ľudia chodili menej, ale oproti minulosti viac zvažujú, koľko peňazí minú,“ hovorí Kišová.
Na opačnom konci jazera návštevníkov prekvapí tabuľa s nápisom Lager Sojuz v ruštine. Kto urobí ešte niekoľko krokov, narazí na recepciu, kde je nápis, samozrejme, tiež v azbuke. Pavel Kapeti pochádza z Moskvy, ale na Slovensku už v cestovnom ruchu podniká viac ako desať rokov. V zime zváža ruských lyžiarov najmä do Tatier a v lete organizuje tábory pre deti z Ruska, ale aj z Ukrajiny a Bieloruska pri Počúvadle. Lager Sojuz nemá nič spoločné s nostalgickým snením o časoch Sovietskeho zväzu, ale jeho organizátori priznávajú, že im ide trochu aj o to, aby medzi sebou komunikovali deti z kultúrne blízkych národov, ktorých politici si dnes často nevedia prísť na meno. Ratolesti najmä ruskej strednej triedy tú trávia čas nielen kúpaním, ale v rôznych krúžkoch a tvorivých dielňach. Na štiavnickom Starom zámku pre nich organizujú aj hru na spôsob známej Pevnosti Boyard. Okrem Banskej Štiavnice navštívia aj Banskú Bystricu či Košice a čaká ich aj výlet do Budapešti. Prevádzkovatelia počúvadlianskych bufetov si mladých Rusov s peňaženkami nabitými dolármi nedokážu vynachváliť. Kapeti však otvorene priznáva, že oproti minulosti sa situácia zhoršila. Kým v predchádzajúcich rokoch sa im do tábora počas leta podarilo dostať až päťsto detí, tento rok to vyzerá len na polovicu. Dôvodom nie je len vyčíňanie krízy v Rusku, ale aj zavedenie eura a komplikovaná byrokratická procedúra pri vybavovaní slovenských víz. „Najmä s vízami by slovenská vláda mohla niečo robiť, pretože to má v rukách a ruská klientela je a bude pre Slovensko vždy zaujímavá,“ hovorí Kapeti.
Aká teda bola sezóna v Štiavnici? Podľa Rastislava Marka z Oddelenia cestovného ruchu Mestského úradu v Štiavnici sú zariadenia, ktorých majitelia hovoria, že horšia ako pred rokom, ale je veľa aj takých, podľa ktorých bola sezóna prijemná. „Je to asi tak, že kto sa stará o propagáciu a dlhodobo si budoval dobré meno, tomu sa to teraz vracia. Rovnako aj tomu, kto má nápady a dokáže ľudí pritiahnuť na rôzne akcie,“ tvrdí Marko. Návštevnosť ťahajú aj rôzne kultúrne akcie, ktoré organizuje mesto. Viacerí podnikatelia priznávajú, že práve tieto podujatia im pomáhajú, najmä cez víkend, zaplniť penzióny. V štatistike cudzincov, ktorí minulý rok tvorili tridsať percent prenocovaní v Štiavnici, už roky dominujú najmä Rakúšania, Rusi, Česi a Maďari. Štiavničania ťažia aj z partnerského vzťahu s maďarským mestom Šopron. Študenti miestnej univerzity majú dokonca zápočet za to, že navštívia významné štiavnické pamiatky. Práve tu vznikla banská akadémia, ku ktorej sa šopronská univerzita hlási ako k svojej predchodkyni. „Rozdiel oproti minulosti je možno trochu v tom, že kým predtým Maďari viac míňali v reštauráciách, teraz som bol svedkom aj toho, ako si z domu priniesli potraviny alebo sud piva. To zrejme súvisí so zavedením eura,“ hovorí Marko.
.nelamentujeme, makáme
Pred hotelom Diery v Terchovej sa skupinka českých turistov rozhoduje, kam sa vydá na výlet. Nakoniec sa rozhodnú, že sa ešte predtým posilnia v miestnej kolibe. Približne desiatka ich krajanov relaxuje v bazéne, v relaxačnom centre Terchovec (áno, aj do Terchovej už tento rok dorazila voda) a hlúčik nemeckých turistov sa v neďalekej záhradnej reštaurácii snaží prelúskať ponuku v jedálnom lístku. Skrátka, prázdninová idylka.
V tomto tvrdom kraji sa ľudia len málokedy zvyknú sťažovať. Majiteľ Hotela Diery a šéf miestneho združenia turizmu Ladislav Hanuliak zostáva tejto tradícií verný. Aj za viac ako štyridsaťpercentný pokles v zimnej sezóne si podľa neho miestni trochu môžu aj sami. Na predraženie dovoleniek pre Čechov a Poliakov, v súvislosti so zavedením eura, zareagovali prevádzkovatelia vlekov a lanoviek neskoro, a potom už nebolo pre koho ceny znižovať.
Letná sezóna však podľa neho zatiaľ vyzerá nad očakávanie dobre. Bude porovnateľná s minulým rokom a možno aj lepšia. On sám má vo svojom hoteli z dvadsiatich troch izieb momentálne obsadených pätnásť a vyťaženosť v auguste odhaduje na osemdesiat percent. „Terchová má z každého slovenského horstva niečo malé. Rozsutce sú Tatry, Jánošíkove diery sú Slovenský raj a holé hrebene Veľká Fatra. Je tu prijemná turistika a nemusíte platiť 1, 7 eura za parkovanie ako vo Vysokých Tatrách,“ zhŕňa Hanuliak prednosti regiónu. Cez leto sem prichádzajú najmä Česi a Slováci, cez zimu tvoria kľúčovú klientelu Poliaci.
Hanuliak si pochvaľuje aj spoluprácu s obcou, ktorá organizuje rôzne kultúrne podujatia, čo tiež láka turistov. „Mali sme kapelu Offspring, ešte bude Kalinka a Desmond. Podarilo sa nám zrekonštruovať časť Dier, dali sme nové lavičky, otvorili relaxačno-informačné centrum. Makáme, nelamentujeme nad tým, či je kríza, alebo nie,“ hovorí Hanuliak.
Z jednej veci sú však v Terchovej trochu nervózni. Všetci netrpezlivo čakajú na nový film o Jánošíkovi. „Problém je, že nevieme, aký je. Ľudia majú miestneho hrdinu stále zafixovaného tak, ako ho stvárnil Bielik, toto má byť niečo iné, vraj tam má byť dosť erotiky,“ netají opatrnosť Hanuliak. Na druhej strane uznáva, že aj kontroverzný film môže do regiónu prilákať turistov. Nakoniec, deň pred premiérou, je už pripravené živé vysielanie Slovenského rozhlasu priamo z Terchovej. Ak všetko dobre dopadne, tak Agnieszka Holland sa možno môže tešiť na čestné občianstvo z Jánošíkovho rodiska.
.jazerá a akvapark
K letu však patrí najmä voda. Ako sa teda darilo cestovnému ruchu, ktorý si zakladá na kúpaní a kúpeľných hosťoch?
Typickým slovenským mestom, kam sa chodí za kúpaním, je Senec. Malé mestečko na skok z Bratislavy, s dostatkom vody, veľkými jazerami aj novým akvaparkom.
Pred vstupom do seneckého akvaparku nás čaká Michaela Ovadová, štyridsiatnička ukrytá za veľkými slnečnými okuliarmi, ktorá pracuje ako marketingová riaditeľka. Je streda popoludnie, v kúpaliskách, na tobogánoch ani na ležadlách žiadny nátresk. „Dnes máme strednú návštevnosť,“ hovorí Ovadová, keď sa prechádzame po účelne a moderne vybavenom stredisku. Leto hodnotí dobre. „Naším najväčším problémom nie je kríza ani euro, ale počasie. Keď sa ráno pozriem z okna, viem vám povedať, koľko ľudí príde,“ hovorí s úsmevom. Vstupné sa s eurom v podstate nezmenilo, klientela sem prichádza z Bratislavy a okolia, z cudziny minimum, takže dopad zavedenia meny tu nehrá rolu. „Počet vstupov musíme, samozrejme, regulovať, a naraz tu kvôli komfortu a spokojnosti nesmie byť viac ako 1 400 hostí,“ hovorí. Najväčšiu návštevu mali v polovici augusta, keď sa tu počas horúceho víkendového dňa vystriedalo až tri a pol tisíca ľudí. Pokles tržieb v porovnaní s minulým rokom dosiahol asi desať percent, hlavný dôvod však v akvaparku vidia v chladnejšom počasí počas júna a júla. August už dosahuje minuloročný štandard.
Komu sa zdá 12 eur za tri hodiny, respektíve 20 eur za celý deň na kúpanie priveľa, môže vyskúšať senecké jazerá za desatinu ceny. Podobne tu však vyzerá aj štandard. Okolie jazera, stánky aj ďalšie služby viditeľne zaostávajú. Dobovo nepôsobia už ani mohutní chlapci z SBS-ky, ktorá stráži vstup. V podvečerných hodinách je vstup aj parkovanie zdarma, jazero je vyprázdnené, reštaurácie poloprázdne. Predavačka Katka, u ktorej si kupujeme langoš a čokoládové gofry, hovorí o malom poklese a z krátkeho rozhovoru získate pocit, že jej to v zásade neprekáža. Skôr naopak, a teší sa už na koniec sezóny.
.kúpele a chýbajúci Poliaci
Zatiaľ čo senecké jazerá zaspali na začiatku 90. rokov, slovenské kúpeľníctvo sa pred pár rokmi prebudilo k novému životu. Dobrým príkladom sú kúpele v Turčianskych Tepliciach, asi 7-tisícovom mestečku medzi Banskou Bystricou a Martinom. Tamojšie kúpele majú síce úctyhodnú tradíciu siahajúcu do 13. storočia, ale potrebné investície čakali po páde komunizmu až na posledné roky. Riaditeľka Zuzana Ďurinová hovorí, že porovnanie s uplynulým rokom je ťažké. „Bol to totiž pre cestovný ruch výnimočne dobrý rok, navyše okrem krízy cítime najmä prechod na euro,“ hovorí a viditeľne rada prejde radšej na prezentovanie úspechov. „V roku 2007 sme otvorili akvapark, odvtedy sme citeľne omladili našu klientelu a zvyšujeme pomer samoplatcov,“ vysvetľuje. Za malým poklesom vidí najmä prechod na euro, dôkazom je pokles poľských, českých a maďarských návštevníkov. Klesá aj záujem klientely hovoriacej po rusky, tam však, podobne ako v Banskej Štiavnici, zohrávajú dôležitú rolu víza, najmä ich dostupnosť a v porovnaní s Českom vyššia administratívna náročnosť. Kríza však má aj dopad na zmenu štruktúry služieb. „Poisťovne aj ľudia viac šetria, uprednostnia nižší štandard, úspornejšie programy a kratšie pobyty, najmä predĺžené víkendy. Tak sme sa tomu prispôsobili a ponúkame nové programy šité na mieru,“ vysvetľuje Ďurinová. V turčianskych kúpeľoch využívajú akvapark, podobne ako inde ponúkajú rôzne welness či skrášľovacie balíčky služieb. Výsledkom je, že podobne ako v seneckom, aj v turčianskom akvaparku sa síce šetrilo, ale neprepúšťalo. Kúpele navyše zvýšili kapacitu o 300 lôžok a so silnejším zlotým sa postupne vracajú aj Poliaci.
Zatiaľ čo v Senci sa sústreďujú na inzerciu v domácich médiách, najmä vo Fun rádiu, Turčianske Teplice sú aktívne aj v cudzine. Nielen v Poľsku a okolitých krajinách, ale napríklad aj v Izraeli. Riaditeľka Ďurinová o potrebe inzercie nepochybuje. „Stavili sme hlavne na internet a PR a neľutujeme. Skôr si myslím, že chybu robí ten, kto dnes na reklame šetrí a vráti sa mu to v najbližších rokoch.“ Ani to však z Turčianskych Teplíc ešte Baden-Baden nerobí. Prirodzene, kúpele musia vychádzať z možností, ktoré majú. V Turci ťažia v zime z viacerých lyžiarskych stredísk v okolí, v lete ponúkajú cykloturistiku, výlety do Malej či Veľkej Fatry a okolia. Problém, ktorý však nemožno ignorovať, sú zlé vzťahy medzi mestom a kúpeľmi. Na prvý pohľad je jasné, že to neprospieva jednej ani druhej strane. Zaostávajú služby a kvalita reštaurácií v meste či v porovnaní s inými kúpeľnými mestečkami aj vzhľad centra mesta. Na krízu sa tu však nikto priveľmi nevyhovára. Väčší problém predstavuje zavedenie eura, prípadne chladnejšie či upršané letné počasie.
Slováci tiež nie sú nároční a na zábavu veľa nepotrebujú. Asi desiatka kúpeľných hostí večer posedáva v jednej z dvoch záhradných reštaurácií. Popíjajú pivo a miestna speváčka spúšťa hit tohto leta Pokoj v duši. Keď neskôr začne spievať pieseň Všetci ľudia sa radujú, viacerí hostia sa na ulici dávajú do tanca.
.národ sebe
Aké teda bolo leto na Slovensku? Hoci o podpore cestovného ruchu najviac hovoria politici, slovenské mestá a mestečká už nie sú odkázané iba na vládu. Naopak, najviac sa darí tým, ktorí o vláde ani nehovoria a radšej sami organizujú festivaly, letné koncerty, remeselné trhy, ponúkajú nové služby či produkty. Bez čakania na dotácie či pomoc štátu. S návštevníkmi a turistami môžu rátať. Najväčší problém spôsobila turizmu nová mena. Ani euro však nie je nič tragické. Podnikatelia v cestovnom ruchu ukázali, že vedia šetriť, zvládnuť novú menu, aj niečím novým zaujať. A ľudia sa kúpali a zabávali ako nám vlastné možnosti dovolili. Máme za sebou leto, ktoré zodpovedalo našim pomerom.
Podľa skúsených miestnych profesionálnych pracovníkov v informačných centrách liptovský turistický ruch „nainfikovala“ nielen finančná kríza, ale hlavne silný kurz „nového slovenského“ eura voči českej korune a poľskému zlotému. Navyše bol prvý prázdninový mesiac v Liptove chladný a daždivý, a tak kraj zíval turistickou prázdnotou. Potom sa oteplilo a už v prvej polovici augusta prišlo do oblasti Jasnej, Liptovského Mikuláša a na horný Liptov takmer sedemdesiat percent turistov v porovnaní s rovnakým obdobím vlaňajška. Prišlo síce menej Poliakov a Čechov, zato sa začali vracať Holanďania, objavili sa silné skupiny Španielov, Kanaďanov, Francúzov. Poliaci vyhľadávajú termálne kúpaliská a akvaparky, Česi sú verní tradičnej nízko- a vysokohorskej turistike, splavovaniu riek, Francúzi sa zaľúbili do jaskýň, Kanaďania obdivujú lesy, Holanďania kempovanie v karavanoch, cyklotúry.
Veľkým prekvapením sú organizované zájazdy z Izraela. Do Mikuláša príde autobus plný po hebrejsky hovoriacich turistov, s vlastnými sprievodcami a po hebrejsky písanými bedekrami. V informačnom centre získajú základné informácie a idú po stopách židovskej kultúry v Liptove: synagóga, židovské cintoríny, múzeá, hľadajú a nachádzajú stopy čias, keď Liptáci žili bok po boku so svojimi židovskými susedmi ako s bratmi a sestrami, susedmi, priateľmi. Turisti z Izraela pobudnú dva-tri dni a idú ďalej: na Spiš, Horehronie, Šariš.
V Liptovskom Mikuláši sú na turistov dobre pripravení. V informačnom centre, otvorenom sedem dní v týždni deväť hodín denne, sa dvere nezavrú – a nie preto, že je horúčava. „V turistickom kurze“ sú výpravné propagačné materiály, nápadito a prehľadne graficky spracované, kvalitne vytlačené v niekoľkých jazykových mutáciách, plné tipov na výlety. Novinkou, vari celoslovenskou, je vrecková skladačka Liptovský Mikuláš – mesto bez bariér: turistická mapa mesta s podrobným zoznamom všetkých bezbariérových priechodov a vstupov do inštitúcií, múzeí, galérií, reštaurácií, hotelov, penziónov. Je o ňu veľký záujem, podobne ako o sprievodcovskú službu Sedem zastavení v historickom jadre mesta pre neveľké skupiny turistov, ktorí si objednajú miestneho sprievodcu a vykročia po pamätihodnostiach mesta.
Na Borovej sihoti poniže Liptovského Hrádku, kde sa Belá vlieva do Váhu, horia ohníky, nad kempingom visí vôňa dymu a opekaných klobások. Reštaurácia rovnomenného hotela je tichá, na terase sedí skupinka mladých Francúzov, v karavane holandská rodinka – v Liptove sú prvýkrát, oceňujú výborný servis v hoteli, ticho v okolí. Chatky pred hotelom sú s výnimkou dvoch obsadené. „Zabudnime na to, že je nejaká finančná kríza,“ hovorí Pavol Kováč, spolumajiteľ Borovej Sihote, rodinného podniku od roku 1997, a dodá: „Ľudia peniaze majú, len šetria, preto je tu poloprázdno. Lenže – majitelia penziónov, hotelieri, všetci, ktorí u nás podnikajú v cestovnom ruchu, môžu turistov lákať akokoľvek a na čokoľvek – dokým nebude na Slovensku účinný celoštátny systém podpory cestovného ruchu, dokým naše vlády nepochopia, že cestovný ruch je jediný „priemysel“, ktorý túto krajinu dokáže uživiť, situácia sa k lepšiemu nezmení. Darmo je Liptov a Slovensko krásne a turisticky príťažlivé. Nevieme ho predať.“
.grüss Gott a zdravstvujte
Hotel Topky, dominantná stavba pri jazere Počúvadlo neďaleko Banskej Štiavnice, zíva predpoludním prázdnotou. Nie je to však dôsledok hospodárskej krízy, väčšina hostí jednoducho odišla na výlet do kaštieľa v blízkom Svätom Antone. Majiteľom hotela je Rakúšan, dnes už so slovenským občianstvom, ktorý sa špecializuje práve na rakúsku klientelu. Tá nesklamala ani počas krízy. Podľa prevádzkarky hotela Moniky Kišovej prišli Rakúšania približne v rovnakom počte ako po iné roky a aj v týchto dňoch je kapacita viac ako päťdesiat lôžok takmer obsadená. Hotel ťaží z kontaktov budovaných dlhé roky s rakúskymi cestovnými kanceláriami a tiež z aktívneho prístupu ku klientom. Hotelový autobus ich na Počúvadlo dovezie doslova spred domu. Výhodou je aj to, že návštevníci sú najmä dôchodcovia, ktorých kríza až natoľko nepostihla a naďalej si užívajú výhody štedrého rakúskeho sociálneho systému. Horšie je to už v neďalekej kolibe Veronika, ktorá patrí pod prevádzku hotela. „Navštevuje ju najmä slovenská klientela, a niežeby ľudia chodili menej, ale oproti minulosti viac zvažujú, koľko peňazí minú,“ hovorí Kišová.
Na opačnom konci jazera návštevníkov prekvapí tabuľa s nápisom Lager Sojuz v ruštine. Kto urobí ešte niekoľko krokov, narazí na recepciu, kde je nápis, samozrejme, tiež v azbuke. Pavel Kapeti pochádza z Moskvy, ale na Slovensku už v cestovnom ruchu podniká viac ako desať rokov. V zime zváža ruských lyžiarov najmä do Tatier a v lete organizuje tábory pre deti z Ruska, ale aj z Ukrajiny a Bieloruska pri Počúvadle. Lager Sojuz nemá nič spoločné s nostalgickým snením o časoch Sovietskeho zväzu, ale jeho organizátori priznávajú, že im ide trochu aj o to, aby medzi sebou komunikovali deti z kultúrne blízkych národov, ktorých politici si dnes často nevedia prísť na meno. Ratolesti najmä ruskej strednej triedy tú trávia čas nielen kúpaním, ale v rôznych krúžkoch a tvorivých dielňach. Na štiavnickom Starom zámku pre nich organizujú aj hru na spôsob známej Pevnosti Boyard. Okrem Banskej Štiavnice navštívia aj Banskú Bystricu či Košice a čaká ich aj výlet do Budapešti. Prevádzkovatelia počúvadlianskych bufetov si mladých Rusov s peňaženkami nabitými dolármi nedokážu vynachváliť. Kapeti však otvorene priznáva, že oproti minulosti sa situácia zhoršila. Kým v predchádzajúcich rokoch sa im do tábora počas leta podarilo dostať až päťsto detí, tento rok to vyzerá len na polovicu. Dôvodom nie je len vyčíňanie krízy v Rusku, ale aj zavedenie eura a komplikovaná byrokratická procedúra pri vybavovaní slovenských víz. „Najmä s vízami by slovenská vláda mohla niečo robiť, pretože to má v rukách a ruská klientela je a bude pre Slovensko vždy zaujímavá,“ hovorí Kapeti.
Aká teda bola sezóna v Štiavnici? Podľa Rastislava Marka z Oddelenia cestovného ruchu Mestského úradu v Štiavnici sú zariadenia, ktorých majitelia hovoria, že horšia ako pred rokom, ale je veľa aj takých, podľa ktorých bola sezóna prijemná. „Je to asi tak, že kto sa stará o propagáciu a dlhodobo si budoval dobré meno, tomu sa to teraz vracia. Rovnako aj tomu, kto má nápady a dokáže ľudí pritiahnuť na rôzne akcie,“ tvrdí Marko. Návštevnosť ťahajú aj rôzne kultúrne akcie, ktoré organizuje mesto. Viacerí podnikatelia priznávajú, že práve tieto podujatia im pomáhajú, najmä cez víkend, zaplniť penzióny. V štatistike cudzincov, ktorí minulý rok tvorili tridsať percent prenocovaní v Štiavnici, už roky dominujú najmä Rakúšania, Rusi, Česi a Maďari. Štiavničania ťažia aj z partnerského vzťahu s maďarským mestom Šopron. Študenti miestnej univerzity majú dokonca zápočet za to, že navštívia významné štiavnické pamiatky. Práve tu vznikla banská akadémia, ku ktorej sa šopronská univerzita hlási ako k svojej predchodkyni. „Rozdiel oproti minulosti je možno trochu v tom, že kým predtým Maďari viac míňali v reštauráciách, teraz som bol svedkom aj toho, ako si z domu priniesli potraviny alebo sud piva. To zrejme súvisí so zavedením eura,“ hovorí Marko.
.nelamentujeme, makáme
Pred hotelom Diery v Terchovej sa skupinka českých turistov rozhoduje, kam sa vydá na výlet. Nakoniec sa rozhodnú, že sa ešte predtým posilnia v miestnej kolibe. Približne desiatka ich krajanov relaxuje v bazéne, v relaxačnom centre Terchovec (áno, aj do Terchovej už tento rok dorazila voda) a hlúčik nemeckých turistov sa v neďalekej záhradnej reštaurácii snaží prelúskať ponuku v jedálnom lístku. Skrátka, prázdninová idylka.
V tomto tvrdom kraji sa ľudia len málokedy zvyknú sťažovať. Majiteľ Hotela Diery a šéf miestneho združenia turizmu Ladislav Hanuliak zostáva tejto tradícií verný. Aj za viac ako štyridsaťpercentný pokles v zimnej sezóne si podľa neho miestni trochu môžu aj sami. Na predraženie dovoleniek pre Čechov a Poliakov, v súvislosti so zavedením eura, zareagovali prevádzkovatelia vlekov a lanoviek neskoro, a potom už nebolo pre koho ceny znižovať.
Letná sezóna však podľa neho zatiaľ vyzerá nad očakávanie dobre. Bude porovnateľná s minulým rokom a možno aj lepšia. On sám má vo svojom hoteli z dvadsiatich troch izieb momentálne obsadených pätnásť a vyťaženosť v auguste odhaduje na osemdesiat percent. „Terchová má z každého slovenského horstva niečo malé. Rozsutce sú Tatry, Jánošíkove diery sú Slovenský raj a holé hrebene Veľká Fatra. Je tu prijemná turistika a nemusíte platiť 1, 7 eura za parkovanie ako vo Vysokých Tatrách,“ zhŕňa Hanuliak prednosti regiónu. Cez leto sem prichádzajú najmä Česi a Slováci, cez zimu tvoria kľúčovú klientelu Poliaci.
Hanuliak si pochvaľuje aj spoluprácu s obcou, ktorá organizuje rôzne kultúrne podujatia, čo tiež láka turistov. „Mali sme kapelu Offspring, ešte bude Kalinka a Desmond. Podarilo sa nám zrekonštruovať časť Dier, dali sme nové lavičky, otvorili relaxačno-informačné centrum. Makáme, nelamentujeme nad tým, či je kríza, alebo nie,“ hovorí Hanuliak.
Z jednej veci sú však v Terchovej trochu nervózni. Všetci netrpezlivo čakajú na nový film o Jánošíkovi. „Problém je, že nevieme, aký je. Ľudia majú miestneho hrdinu stále zafixovaného tak, ako ho stvárnil Bielik, toto má byť niečo iné, vraj tam má byť dosť erotiky,“ netají opatrnosť Hanuliak. Na druhej strane uznáva, že aj kontroverzný film môže do regiónu prilákať turistov. Nakoniec, deň pred premiérou, je už pripravené živé vysielanie Slovenského rozhlasu priamo z Terchovej. Ak všetko dobre dopadne, tak Agnieszka Holland sa možno môže tešiť na čestné občianstvo z Jánošíkovho rodiska.
.jazerá a akvapark
K letu však patrí najmä voda. Ako sa teda darilo cestovnému ruchu, ktorý si zakladá na kúpaní a kúpeľných hosťoch?
Typickým slovenským mestom, kam sa chodí za kúpaním, je Senec. Malé mestečko na skok z Bratislavy, s dostatkom vody, veľkými jazerami aj novým akvaparkom.
Pred vstupom do seneckého akvaparku nás čaká Michaela Ovadová, štyridsiatnička ukrytá za veľkými slnečnými okuliarmi, ktorá pracuje ako marketingová riaditeľka. Je streda popoludnie, v kúpaliskách, na tobogánoch ani na ležadlách žiadny nátresk. „Dnes máme strednú návštevnosť,“ hovorí Ovadová, keď sa prechádzame po účelne a moderne vybavenom stredisku. Leto hodnotí dobre. „Naším najväčším problémom nie je kríza ani euro, ale počasie. Keď sa ráno pozriem z okna, viem vám povedať, koľko ľudí príde,“ hovorí s úsmevom. Vstupné sa s eurom v podstate nezmenilo, klientela sem prichádza z Bratislavy a okolia, z cudziny minimum, takže dopad zavedenia meny tu nehrá rolu. „Počet vstupov musíme, samozrejme, regulovať, a naraz tu kvôli komfortu a spokojnosti nesmie byť viac ako 1 400 hostí,“ hovorí. Najväčšiu návštevu mali v polovici augusta, keď sa tu počas horúceho víkendového dňa vystriedalo až tri a pol tisíca ľudí. Pokles tržieb v porovnaní s minulým rokom dosiahol asi desať percent, hlavný dôvod však v akvaparku vidia v chladnejšom počasí počas júna a júla. August už dosahuje minuloročný štandard.
Komu sa zdá 12 eur za tri hodiny, respektíve 20 eur za celý deň na kúpanie priveľa, môže vyskúšať senecké jazerá za desatinu ceny. Podobne tu však vyzerá aj štandard. Okolie jazera, stánky aj ďalšie služby viditeľne zaostávajú. Dobovo nepôsobia už ani mohutní chlapci z SBS-ky, ktorá stráži vstup. V podvečerných hodinách je vstup aj parkovanie zdarma, jazero je vyprázdnené, reštaurácie poloprázdne. Predavačka Katka, u ktorej si kupujeme langoš a čokoládové gofry, hovorí o malom poklese a z krátkeho rozhovoru získate pocit, že jej to v zásade neprekáža. Skôr naopak, a teší sa už na koniec sezóny.
.kúpele a chýbajúci Poliaci
Zatiaľ čo senecké jazerá zaspali na začiatku 90. rokov, slovenské kúpeľníctvo sa pred pár rokmi prebudilo k novému životu. Dobrým príkladom sú kúpele v Turčianskych Tepliciach, asi 7-tisícovom mestečku medzi Banskou Bystricou a Martinom. Tamojšie kúpele majú síce úctyhodnú tradíciu siahajúcu do 13. storočia, ale potrebné investície čakali po páde komunizmu až na posledné roky. Riaditeľka Zuzana Ďurinová hovorí, že porovnanie s uplynulým rokom je ťažké. „Bol to totiž pre cestovný ruch výnimočne dobrý rok, navyše okrem krízy cítime najmä prechod na euro,“ hovorí a viditeľne rada prejde radšej na prezentovanie úspechov. „V roku 2007 sme otvorili akvapark, odvtedy sme citeľne omladili našu klientelu a zvyšujeme pomer samoplatcov,“ vysvetľuje. Za malým poklesom vidí najmä prechod na euro, dôkazom je pokles poľských, českých a maďarských návštevníkov. Klesá aj záujem klientely hovoriacej po rusky, tam však, podobne ako v Banskej Štiavnici, zohrávajú dôležitú rolu víza, najmä ich dostupnosť a v porovnaní s Českom vyššia administratívna náročnosť. Kríza však má aj dopad na zmenu štruktúry služieb. „Poisťovne aj ľudia viac šetria, uprednostnia nižší štandard, úspornejšie programy a kratšie pobyty, najmä predĺžené víkendy. Tak sme sa tomu prispôsobili a ponúkame nové programy šité na mieru,“ vysvetľuje Ďurinová. V turčianskych kúpeľoch využívajú akvapark, podobne ako inde ponúkajú rôzne welness či skrášľovacie balíčky služieb. Výsledkom je, že podobne ako v seneckom, aj v turčianskom akvaparku sa síce šetrilo, ale neprepúšťalo. Kúpele navyše zvýšili kapacitu o 300 lôžok a so silnejším zlotým sa postupne vracajú aj Poliaci.
Zatiaľ čo v Senci sa sústreďujú na inzerciu v domácich médiách, najmä vo Fun rádiu, Turčianske Teplice sú aktívne aj v cudzine. Nielen v Poľsku a okolitých krajinách, ale napríklad aj v Izraeli. Riaditeľka Ďurinová o potrebe inzercie nepochybuje. „Stavili sme hlavne na internet a PR a neľutujeme. Skôr si myslím, že chybu robí ten, kto dnes na reklame šetrí a vráti sa mu to v najbližších rokoch.“ Ani to však z Turčianskych Teplíc ešte Baden-Baden nerobí. Prirodzene, kúpele musia vychádzať z možností, ktoré majú. V Turci ťažia v zime z viacerých lyžiarskych stredísk v okolí, v lete ponúkajú cykloturistiku, výlety do Malej či Veľkej Fatry a okolia. Problém, ktorý však nemožno ignorovať, sú zlé vzťahy medzi mestom a kúpeľmi. Na prvý pohľad je jasné, že to neprospieva jednej ani druhej strane. Zaostávajú služby a kvalita reštaurácií v meste či v porovnaní s inými kúpeľnými mestečkami aj vzhľad centra mesta. Na krízu sa tu však nikto priveľmi nevyhovára. Väčší problém predstavuje zavedenie eura, prípadne chladnejšie či upršané letné počasie.
Slováci tiež nie sú nároční a na zábavu veľa nepotrebujú. Asi desiatka kúpeľných hostí večer posedáva v jednej z dvoch záhradných reštaurácií. Popíjajú pivo a miestna speváčka spúšťa hit tohto leta Pokoj v duši. Keď neskôr začne spievať pieseň Všetci ľudia sa radujú, viacerí hostia sa na ulici dávajú do tanca.
.národ sebe
Aké teda bolo leto na Slovensku? Hoci o podpore cestovného ruchu najviac hovoria politici, slovenské mestá a mestečká už nie sú odkázané iba na vládu. Naopak, najviac sa darí tým, ktorí o vláde ani nehovoria a radšej sami organizujú festivaly, letné koncerty, remeselné trhy, ponúkajú nové služby či produkty. Bez čakania na dotácie či pomoc štátu. S návštevníkmi a turistami môžu rátať. Najväčší problém spôsobila turizmu nová mena. Ani euro však nie je nič tragické. Podnikatelia v cestovnom ruchu ukázali, že vedia šetriť, zvládnuť novú menu, aj niečím novým zaujať. A ľudia sa kúpali a zabávali ako nám vlastné možnosti dovolili. Máme za sebou leto, ktoré zodpovedalo našim pomerom.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.